Pohľad biológa na LGBTQ Sexuálna revolúcia zraňuje predovšetkým ženy

Mnoho udalostí z posledného obdobia ukazuje, ako veľmi chýba vecná diskusia o otázkach spojených s ľudskou sexualitou. Z „manželstva pre všetkých“ sa stala záležitosť politická, okrem iného vďaka politickej korektnosti, s ktorou je previazaná ideológia LGBTQ. 

Ak vo verejnom priestore vecná debata chýba, v prostredí kresťanských komunít to platí dvojnásobne, špeciálne potom v prostredí stále najväčšej katolíckej cirkvi. Je pritom evidentné, že cez západné hranice sa k nám budú nastolené otázky prelievať čoraz silnejšie, čo bude aj v tomto prostredí rezonovať. Bez poznatkov vedy sa pritom nezaobídeme.

Nastal zrejme čas, aby sa v českom katolíckom prostredí začalo diskutovať o nejednoduchej otázke, aké stanovisko voči sexuálnym menšinám zaujať. Otázku „manželstva pre všetkých“ je potrebné posudzovať na pozadí celého hnutia či ideológie LGBTQ.

Pripomeniem, že uvedená skratka znamená hnutie lesieb, gayov, bisexuálov (u nich ide o kombináciu homosexuality a heterosexuality, čiže „binárnosti“), tansgenderov (osoby, ktoré sa cítia v otázke pohlavia „v nesprávnom tele“) a „queer“ ľudí, ktorí nechcú mať spoločensky zrozumiteľnú sexuálnu identitu.

Pohlavnosť v prírode a sexuálna kultúra

Aktivisti, ktorí sa skutočných alebo domnelých záujmov týchto skupín ujímajú, sami však nositeľmi uvedených stavov byť nemusia a nebývajú. Pred akýmkoľvek hodnotením treba týmto stavom porozumieť biologicky a lekársky. Bez toho sa diskusia o probléme LGBTQ točí v prázdnych floskulách.

Pohlavnosť je v prírode veľmi rozšírený jav. Súčinnosť dvoch pohlaví, samičieho a samčieho, zaisťuje premiešanie dedičných vlôh, rozširuje ich variabilitu a zvyšuje tak schopnosť druhu prispôsobovať sa premenlivým podmienkam prostredia. Veľmi dôležitý je rozdiel v „nákladoch“, ktoré obe pohlavia musia do reprodukčného procesu investovať. Sú to samičky, ktoré živia vo svojich vnútorných pohlavných orgánoch embryá, v prípade cicavcov potom dojčia a starajú sa o prvé krôčiky mláďaťa.

Súčinnosť dvoch pohlaví, samičieho a samčieho, zaisťuje premiešanie dedičných vlôh, rozširuje ich variabilitu a zvyšuje tak schopnosť druhu prispôsobovať sa premenlivým podmienkam prostredia.Zdieľať

Reprodukčný vklad samičiek je preto oveľa väčší než pri samcoch, ktorí tvoria len malé bunky – spermie – a nebývajú obdarení „otcovskými inštinktmi“. Ich reprodukčnou stratégiou je všeobecne vzaté oplodniť čo najväčší počet samičiek a o ich ďalší osud sa potom nestarať. 

Samičky musia byť preto oveľa zdržanlivejšie pri voľbe sexuálneho partnera, pretože ich záujmom je pripútať ho k sebe aspoň na čas, keď budú zaneprázdnené materstvom. Tento základný východiskový bod v správaní pohlavia do istej miery doznieva aj u človeka pod vrstvou kultúrnych zušľachtení.

Biológ sa nemôže nespýtať, akou evolúciou prechádzala pohlavnosť v dlhých geologických obdobiach. Nás tu zaujíma evolúcia pohlavnosti u približne poldruha tucta predkov rodu Homo, človek. 

Samotný vznik človeka vedou zatiaľ vyriešený nebol, a pokiaľ veda zostane len pri tom, čo je nakoniec overiteľné zmyslami, nikdy vyriešený nebude (schopnosť prežívať niečo či vedomie nie je v zásade zmyslovo overiteľné). Aj tak však môže veda prispieť k vývoju pohlavnosti u človeka zaujímavými hypotézami.

Poznáme formy, pri ktorých je v kostrových zvyškoch vyjadrený veľký rozdiel medzi pohlaviami a kde sú samce výrazne väčšie ako samice (a majú veľké očné zuby svedčiace o bojoch medzi samcami). Tu išlo najskôr o takzvaný háremový typ sexuálnej organizácie: jeden samec sa stará o skupinu samíc, ku ktorým nepripúšťa konkurentov.

Naopak, tam, kde sa anatomické rozdiely medzi pohlaviami vyrovnávajú a miznú známky telesných súbojov (postupne u australopitekov a neskôr v rode Homo), môžeme usudzovať, že sexuálna organizácia spoločenstva sa presúvala k vytváraniu stálych párov (monogamií), prípadne s miernym prebytkom žien na jedného muža, ako to pozorujeme u súčasných lovcov zberačov.

Zánik háremového typu sociálnej organizácie možno súvisel aj s úlohou žien ako zberačiek. Zdá sa teda, že monogamia je sprievodným znakom hominizácie a že už v procese biologickej evolúcie sa pre najvyššie životné formy ukazuje výhodné tvoriť viac-menej pevné rodičovské páry.

Faktické zrušenie binárnej sexuality, ako k nemu smeruje ideológia LGBTQ, ohrozuje predovšetkým ochranu zraniteľnejšieho pohlavia – toho, ktoré viac investuje do reprodukčného procesu, teda žien.Zdieľať

V rode Homo postupne vzniká to, čomu hovoríme „kultúra“. Z vedeckej stránky je jej vznik obostretý tajomstvom a existujúce teórie väčšinou trpia na uvažovanie v kruhu. Metódy evolučnej biológie nie sú vhodné na vysvetlenie jedinečnej udalosti, akou je zrodenie ľudskej kultúry, či by bolo náhle, alebo pozvoľné.

Vznik človeka zostáva priestorom na filozofickú špekuláciu alebo náboženské riešenie. Potenciálna nezodpovednosť mužov ako obyčajných oplodniteľov je v kultúre spútavaná inštitucionálne, sociálne uznaným manželstvom medzi mužom a ženou. 

Faktické zrušenie binárnej sexuality, ako k nemu smeruje ideológia LGBTQ, ohrozuje predovšetkým ochranu zraniteľnejšieho pohlavia – toho, ktoré viac investuje do reprodukčného procesu, teda žien. Zrušenie pohlavnosti ako socioekonomickej kategórie by bolo možné len so zánikom materstva, a teda daného civilizačného okruhu.

Určujúce faktory homosexuality a transgenderizmu

Veľkým poľom polemík odborníkov bývali príčiny homosexuálnej orientácie. Ako sa zdá, definitívnu bodku za hypotézou, že existuje nejaký „gén pre homosexualitu“, urobil výskum publikovaný v prestížnom časopise Science v auguste 2019.

Obrovská molekulárnobiologická štúdia vykonaná na takmer pol milióne osôb ukázala, že homosexualita je podmienená geneticky len z 8 až 25 %, a to „multigénne“, čo znamená, že genetický vplyv je rozprestretý medzi veľké množstvo „malých“, bližšie neidentifikovaných faktorov.

Nezávisle bolo zistených aj niekoľko zaujímavých podporujúcich faktorov homosexuality: existencia starších bratov u mužov, ľavorukosť u oboch pohlaví a existencia viac ako jedného homosexuála v blízkom príbuzenstve; sexuálne zvádzanie mladých homosexuálnymi dospelými a zle fungujúce rodičovstvo. 

Obrovská molekulárnobiologická štúdia v časopise Science vykonaná na takmer pol milióne osôb ukázala, že homosexualita je podmienená geneticky len z 8 až 25 percent.Zdieľať

Všetky tieto faktory zvyšujú pravdepodobnosť, že sa človek stane alebo je homosexuálom, avšak stále ešte zostáva dosť miesta na slobodné voľné rozhodnutie homosexuálne konať. (To popierajú len tí, ktorí popierajú slobodu vôle vôbec.)

Úplne odlišná je situácia „transgenderov“ (pred lekárskym zákrokom) a „transsexuálov“ (po „premene“). Existujú úplne nepochybné prípady, keď sa už malý človiečik cíti tým druhým pohlavím. Podľa toho si volí hračky a chce sa obliekať. Nie je to stav navodený výchovou, na druhej strane sa tento stav často sám upraví po dosiahnutí dospelosti. 

Lekársky zákrok k „zmene pohlavia“ môže priniesť tým, ktorí sa trvale cítia „trans“, veľkú úľavu, bohužiaľ, nie úplnú, pretože samovražednosť u týchto osôb vysoko prevyšuje priemer.

K týmto prípadom nemá moralista príliš čo povedať, rovnako ako sa nevyjadruje k operatívnej zmene tvaru nosa. Zlé však je, že sa túžba po zmene pohlavia stáva niečím na spôsob infekcie a začína sa masovo šíriť medzi západnou mládežou. 

Psychológovia však zisťujú, že žiadatelia/-ky o túto zmenu majú aj iné problémy, napríklad so svojou identitou, a myslia si, že ich problémy sa takýmto radikálnym zásahom vyriešia. Samozrejme, mýlia sa, veci sa ešte zhoršia.

Ideológia LGBTQ a nutnosť diskusie

Agenda LGBTQ k nám v plnej miere ešte nedorazila, jej zhubnosť by však bolo možné doložiť nikdy sa nekončiacim radom prípadov ostrakizácie odporcov, ich vylučovaním z univerzít, umlčovaním vo verejnom priestore, morálnym ponižovaním. 

Prípadné „pokánie“ „vinných“ nemá žiadny účinok, morálny odsudok je definitívny a často existenčne zničujúci. Filozof Václav Bělohradský situáciu zhrnul pregnantne: „Z problému nepatrnej menšiny, ktorá sa necíti v zhode so svojím telom, sa stala ideológia.“

Ideológia LGBTQ je z veľkej časti spojená so sexuálnou revolúciou 60. rokov minulého storočia. (U nás táto revolúcia prebiehala dlhšie a skrytejšie, v 60. rokoch sme mali iné starosti.)

Filozof Václav Bělohradský situáciu zhrnul pregnantne: „Z problému nepatrnej menšiny, ktorá sa necíti v zhode so svojím telom, sa stala ideológia.“Zdieľať

Sexuálna revolúcia bola podmienená dostupnosťou spoľahlivej antikoncepcie a ľahkým prístupom k potratom na požiadanie. To, čo vyzeralo ako oslobodenie žien, bol však v skutočnosti tlak na to, aby sa ich pohlavnosť prispôsobila mužskému biologickému vzoru: tendenciou k hedonizmu, promiskuite, ku komerčnému sexu.

Sexuálna revolúcia tým, že zmazala samotnou biológiou človeka daný rozdiel medzi mužskou a ženskou rolou, poškodzuje, samozrejme, viac to pohlavie, ktoré je v reprodukčnom procese zraniteľnejšie, teda ženy. Moderná kultúra „technologických prostriedkov“ slúži veľmi dobre mužom, ale núti ženy, aby popreli svoje prirodzené nutkanie uprednostňovať oddanosť, náklonnosť a ochranu. 

Pre ženy to znamená potlačenie chúlostivých skutočností ženského tela – prostriedky riadenia pôrodnosti, dôsledky voľného náhodného sexu, dokonca plateného tehotenstva –, aby dosiahli niečo, čo vyzerá ako rovnosť, ale čo je v skutočnosti požiadavkou byť mužom (tak to vidí „reaktívna“ feministka Marry Harringtonová a možno s ňou súhlasiť).

V rodovej ideológii sa stáva prirodzenosť človeka predmetom rozhodovania, voľby. Je napádaný samotný pojem „prirodzenosti“. Avšak už aj z biologického hľadiska sa „prirodzenosť“ tvrdo ohlasuje: je to „fotografická snímka“ podstatných rysov Homo sapiens v geologickom období zvanom pleistocén. Je to čosi biologicky a antropologicky konštatovateľné a v geologických meradlách relatívne trvalé. 

Účelovo skreslený je aj pohľad ideológie LGBTQ na pohlavnosť. Nie sú údajne len dve pohlavia (v tom prípade by prejavy pohlavnosti tvorili dva vrcholy krivky), ale pohlavnosť je „fluidná“ (tekutá) v čase aj priestore (potom by jej prejavy tvorili krivky jednovrcholové).

To je však nezmysel, ktorý tu nemôžeme rozoberať, vyžadovalo by to viac štatistiky. Celý manéver s fluiditou má však uvoľniť cestu, aby sa poruchy embryonálneho, fyziologického a psychologického diania mohli skryť pod hlavičkou „variant“ plynulej variačnej krivky, aby si jednotlivec mohol sám definovať svoje pohlavie a hoci ho aj opakovane meniť, aby sa transsexualita stala ešte prestížnejším stavom ako sama homosexualita a aby sa mladiství mohli rozhodovať o zmene pohlavia bez vedomia rodičov.

Pokiaľ táto ideológia nezanikne v Amerike a západnej Európe skôr, než sa k nám preleje, spôsobí veľké kultúrne škody.Zdieľať

Nedostatok serióznej diskusie vytvára paradoxne priestor na rozvoj ideologických postojov. Zaznievajú požiadavky, aby sa spoločnosť (a špecificky napríklad aj cirkev) pohla v otázke sexuálnych menšín „vpred“. 

Sympatia k prvým poslom ideológie LGBTQ (hlavná vlna k nám ešte nedorazila) sa však zdá príliš dôverčivá a azda aj málo informovaná. Pokiaľ táto ideológia nezanikne v Amerike a západnej Európe skôr, než sa k nám preleje, spôsobí veľké kultúrne škody.

Treba si uvedomiť, že u nás je staršia generácia proti ideológiám viac-menej imúnna, ale pri mladej generácii, ktorá komunizmus už nezažila, sa to predpokladať nedá. Bez otvorenej diskusie preto nie je možné patovú situáciu riešiť. Tento príspevok (biológa a lekára) preto chce byť jedným z krokov vedúcich k vážnej diskusii smerujúcej k jadru veci.

Autor je emeritný profesor Masarykovej univerzity.

Pôvodný text: LGBTQ – pohled biologa. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.