Anders Breivik stále predstavuje riziko „bezuzdného násilia“, tvrdí advokát

Nórsky krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 pri dvoch útokoch v Nórsku zabil 77 ľudí, stále predstavuje riziko „úplne bezuzdného násilia“.

Počas súdneho procesu, v ktorom Breivik žaluje Nórsko za údajné porušovanie svojich ľudských práv, to podľa agentúry AFP uviedol právny zástupca nórskeho štátu Andreas Hjetland.

Breivik pritom tvrdí, že takmer 12 rokov trvajúca izolácia na samotke je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje neľudské či ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.

Súdny proces, ktorý sa začal v pondelok, sa z bezpečnostných dôvodov koná v telocvični väznice Ringerike, kde si extrémista odpykáva svoj trest.

Pred vyše 12 rokmi Breivik spáchal najkrvavejší útok na nórskej pôde od druhej svetovej vojny: 22. júla 2011 najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pričom zabil osem ľudí, a následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utoya zastrelil 69 ďalších ľudí, väčšinou tínedžerov.

V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší vtedy platný trest v Nórsku – na 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia, pokiaľ bude naďalej považovaný za nebezpečného.

„Breivik dnes predstavuje rovnaké nebezpečenstvo ako 21. júla 2011“ – v predvečer dvoch útokov, ktoré starostlivo pripravil, vyhlásil advokát Hjetland v najnovšom konaní pred súdom.

Dodal, že Breivikova „ideológia zostáva rovnaká, jeho sklon k neobmedzenému násiliu je zrejmý a jeho osobnostné danosti (...) všetky tieto faktory posilňujú ešte viac“.

Advokát nórskeho štátu sa vo svojom vyjadrení pred súdom opieral aj o správy od psychiatrov a dozorcov, ktoré svedčia o Breivikovej pretrvávajúcej nebezpečnosti a o tom, že stále schvaľuje činy, ktorých sa dopustil.

AFP v tejto súvislosti pripomenula, že svojho času Breivik na otázku, či „sú potrebné ďalšie teroristické útoky“, odpovedal: „Určite.“

Breivikov právnik Oystein Storrvik v pondelok súd požiadal o uvoľnenie väzenského režimu svojho mandanta, pričom argumentoval, že izolácia uňho vyvoláva sklony k samovražde a depresie.

Z pojednávania v utorok podľa AFP vyplynulo, že Breivik sa v roku 2020 pokúsil o samovraždu obesením na uteráku. Predstavitelia štátu však v súvislosti s tým poukázali na to, že Breivik sa postaral o to, aby dozorcovia o tomto jeho zámere vedeli.

S odvolaním sa na ďalší článok Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na korešpondenciu, sa Breivik pred súdom domáha aj zmiernenia obmedzení pre jeho prichádzajúcu a odosielanú korešpondenciu.

V rovnakej veci Breivik žaloval nórsky štát aj v roku 2016. Okresný súd v Osle vtedy rozhodol, že Breivikove väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami.

Štát sa proti tomuto verdiktu odvolal. Odvolací súd v marci 2017 rozhodol, že väzenské podmienky, v akých si Breivik odpykáva trest, neporušujú jeho ľudské práva.

O rok neskôr, v roku 2018, Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu zamietol Breivikovo odvolanie proti spomínanému verdiktu ako „neprípustné z dôvodu, že je zjavne nepodložené“.