Tvrdí, že poznatky jej úradu poukazujú na to, že podobných zlyhaní môže byť oveľa viac. Verejná ochrankyňa práv preto opakovane požaduje prijatie legislatívnych úprav, ktorými by sa zabezpečilo, aby súd musel z úradnej moci ustanoviť maloletému dieťaťu právneho zástupcu – advokáta, ktorý by ho v konaní zastupoval.
      

Okrem toho žiada, aby kolízny opatrovník, podľa požiadaviek súdu, predkladal súdu písomné aj ústne správy o pomeroch v rodine aj svoje návrhy a odporúčania týkajúce sa celej rodiny a svoju funkciu vykonával v postavení nestranného vedľajšieho účastníka konania.
      

Dubovcová poukázala aj na dvojaké postavenie kolízneho opatrovníka na Slovensku. "Podľa zákona má plniť dve úlohy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ako orgán sociálno-právnej ochrany detí má pracovať s celou rodinou a má im pomáhať pri odstraňovaní krízy. Teda s celou rodinou a nielen s jej časťou," povedala Dubovcová. Systém je však podľa nej nastavený tak, že kolízny opatrovník vystupuje a obhajuje záujmy detí. "Ak navrhuje, ktorému z rodičov má zveriť dieťa, ťažko bude potom pracovať s celou rodinou na odstránení krízy," doplnila Dubovcová.
      

Verejná ochrankyňa práv navrhuje aj ďalšie konkrétne opatrenia, ktoré by podľa nej zlepšili sociálno-právnu ochranu detí. Ide napríklad o zabezpečenie flexibilného pracovného času pre pracovníkov, ktorí túto ochranu zabezpečujú, stanovenie kvót prípadov na jedného zamestnanca, nakoľko v súčasnosti majú v extrémnych prípadoch aj 500 spisov či zabezpečenie ich pravidelného a systematického vzdelávania.