ZMOS žiada stiahnuť zákon o krajinnom plánovaní z legislatívneho procesu

Návrh zákona o územnom plánovaní významným spôsobom zasahuje do kompetencií miest a obcí. Vylučuje aj transparentné zapojenie samospráv i občanov. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) preto nesúhlasí s opätovným predložením zákona. Žiada jeho stiahnutie z legislatívneho procesu a komplexné prepracovanie. TASR o tom informovala poverená ústredná riaditeľka kancelárie združenia Zuzana Špačeková.

„Prepracovaný návrh zákona je však totožný s návrhom tohto zákona, aký bol už jedenkrát odmietnutý Národnou radou SR, a voči ktorému vzniesli zásadné pripomienky a námietky takmer všetci sociálni partneri. ZMOS s predloženým návrhom zákona o krajinnom plánovaní zásadne nesúhlasí, čo vyjadrilo aj vo svojich zásadných pripomienkach,“ uviedol predseda ZMOS-u Jozef Božik.

Združenie žiada, aby sa proces vytvárania krajinných plánov nevzťahoval v celom rozsahu na zastavané územia miest a obcí. Okresný úrad aj ministerstvo životného prostredia tak podľa neho môžu svoje stratégie presadzovať ako dotknutý subjekt či účastník konania v procese tvorby územného plánu.

„Opakovane predložený návrh vo svetle jeho problematických ustanovení vnímame len ako súčasť súboja o moc v územnom a stavebnom konaní, ktorý prebieha medzi rezortom životného prostredia a rezortom (úradom) výstavby, pričom toto politikárčenie a komplikovanie pravidiel môže mať rozsiahle a závažné hospodárske dopady a dlhodobé negatívne dosahy na hospodársky rozvoj krajiny,“ skonštatoval Božik. Návrh je podľa neho v priamom rozpore s cieľmi plánu obnovy zjednodušovať a zrýchľovať proces územného a stavebného konania.

Vytvorenie nadradeného systému krajinných plánov, ktoré budú dávať limity územným plánom aj v urbanizovaných územiach, považuje ZMOS za duplicitné. „Celý proces obstarávania a aktualizácii krajinných plánov predstavuje veľké náklady pre verejnú správu,“ uviedlo.

Zákon o krajinnom plánovaní má zvýšiť a zlepšiť ochranu, obnovu a tvorbu krajiny. Vytvoriť by sa mal nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorým sa má zabezpečiť udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie. Novela patrí medzi hlavné reformy obsiahnuté v Pláne obnovy a odolnosti SR. Jej prijatie je potrebné aj vzhľadom na záväzky, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo podpisom Európskeho dohovoru o krajine ešte v roku 2005. Novelu zákona o krajinnom plánovaní odmietla Národná rada SR v marci tohto roka. Nové znenie návrhu sa od pôvodného líši iba v niektorých detailoch.