Proti šéfovi NBÚ svedčia zamestnanci S pomocou SIS ich vraj postavil mimo služby, keď poukázali na manipulácie

Akcia Rozuzlenie, v rámci ktorej boli obvinení viacerí predstavitelia bezpečnostných orgánov štátu, pozostávala z dvoch trestných vecí. Tie boli podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana spojené do jednej.

V prvej boli obvinení šéf SIS Michal Aláč, jeho predchodca Vladimír Pčolinský, podnikateľ Peter Košč, bývalý príslušník NAKA Ján Kaľavský a exsiskár Martin Ciriak zo založenia, zosnovania a z podporovania zločineckej skupiny a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

V druhej obvinili Pčolinského a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

V kauze šéfa NBÚ vypovedá viacero svedkov, medzi nimi aj bývalý námestník SIS Boris Beňa. Jedným z dôkazov sú zvukové nahrávky z diktafónu bývalého šéfa kontrarozviedky Ľubomíra Arpáša. Vyplýva to z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré má Postoj k dispozícii.

Poukázali na predražené obstarávania

Konečný sa podľa vyšetrovateľa v roku 2020 dozvedel od vtedajšieho riaditeľa SIS Pčolinského o kritike svojej osoby zo strany príslušníkov NBÚ. Išlo o manželov M. H. a S. H., ktorí vystupujú v prípade ako poškodení. Na NBÚ pracovali viac ako 14 rokov.

Pčolinský s Konečným údajne svojím konaním spôsobili manželom ujmu tým, že ich dočasne pozbavili výkonu štátnej služby, a to na základe účelovo vytvorených podkladov. 

Manželia po voľbách v roku 2020 prezentovali v prítomnosti šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša svoje výhrady voči riadeniu NBÚ zo strany Konečného. Výhrady mali najmä v súvislosti s manažovaním procesov a realizácie verejných obstarávaní vykonávaných NBÚ, v ktorých figurovala spoločnosť Alison Slovakia. 

Obstarávania okolo firmy považovali za nehospodárne, zmanipulované a predražené. Išlo tiež o podozrenia z manipulácie pri získavaní potvrdení o priemyselnej bezpečnosti právnických osôb zo strany NBÚ. Na stretnutí rozoberali aj možnosti odvolania Konečného z funkcie. 

Podľa výpovede Borisa Beňu si Arpáš stretnutie s manželmi nahral a poslal Pčolinskému.

Následne Pčolinský zorganizoval vo svojej kancelárii stretnutie s Konečným aj za účasti Beňu. Šéf NBÚ na ňom podľa polície prezentoval, že má vedomosť o tom, že proti nemu manželia vystupujú, a „dlhšiu dobu mu pijú krv“.

Konečný vraj povedal Pčolinskému, že má v pláne manželov postaviť mimo služby a otvoriť im bezpečnostnú previerku. Vyšetrovateľ uvádza, že šéf NBÚ na stretnutí požiadal o odstúpenie správy, ktorej pôvodcom by bola SIS.

V správe mala byť činnosť manželov opísaná ako činnosť, pri ktorej dochádza k prezrádzaniu utajovaných skutočností. Cieľom Konečného bolo podľa uznesenia účelovo zabezpečiť odchod manželov z NBÚ a správa SIS mu mala uľahčiť jeho kroky. 

Pčolinský následne podľa vyšetrovateľa zabezpečil, že z SIS bola odstúpená minimálne spravodajská informácia, na základe ktorej Konečný dočasne pozbavil manželov výkonu štátnej služby. 

Šéf NBÚ to vraj odôvodnil tým, že manželia údajne dlhodobo vyzvedali a získavali utajované a neutajované informácie o činnosti úradu, ale aj jeho príslušníkov. Podozrieval ich tiež z toho, že informácie vynášajú a poskytujú ich neoprávneným osobám s cieľom získať finančný prospech.

Konečný následne podľa uznesenia neumožnil poškodeným ani ich advokátovi nahliadnuť do utajovanej časti spisu. Manželom boli následne robené aj ďalšie obštrukcie v zamestnaní. Nevrátili im napríklad ich služobné preukazy a vstupné karty. M. H bola preradená na inú funkciu v rámci NBÚ do Topoľčianok, následkom čoho manželia požiadali o uvoľnenie zo služobného pomeru.

Firma, za ktorou vraj stojí Košč

Podľa uznesenia sa obvinení snažili robiť opatrenia s cieľom zamedziť a sťažiť „odkrytie minimálne možnej protiprávnej činnosti spoločnosti Alison Slovakia“. Firma sa podieľala na dodávaní tovarov a služieb pre NBÚ. Vyšetrovateľ tvrdí, že spoločnosť fakticky ovládal Peter Košč.

M. H. vypovedala, že v máji 2020 riešila verejné obstarávanie, do ktorého mala byť zaradená aj firma Alison. Podľa nej však firma nespĺňala podmienky kladené na zákazku. Konečný chcel firmu aj napriek tomu zaradiť do obstarávania, čo odmietla.

Z jej vyjadrení vyplýva to, že v prostredí úradu bolo všeobecne známe, že v Alisone má 90-percentný podiel schránková firma a stojí za ňou Košč. Uviedla, že ide o jej domnienky a Košč je aj za nomináciou Konečného. 

„Toto odvodzuje od toho, že behom dvoch týždňov sa stal z neho úspešný kandidát bezprostredne po tom, ako bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Alison Slovakia na projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe,“ píše o jej výpovedí vyšetrovateľ. 

Podľa svedkyne bolo všeobecne známe, že Kočš má pod patronátom NBÚ. Jej manžel pri výsluchu uviedol, že Košča pozná ako osobu, ktorá vedela vybaviť veci na polícii aj SIS. „Všetko sa dalo riešiť cez neho,“ dodal. 

Vyjadruje sa aj ku Konečnému, ktorý ešte predtým, ako sa stal riaditeľom, pôsobil na úrade ako zástupca vtedajšieho šéfa Jozefa Magalu.

Podľa svedka si počas pôsobenia Magalu Peter Košč a Norbert Bödör začali presadzovať personálne nominácie na NBÚ. Dodáva, že všetky nominácie už v tom čase riadil Konečný. „Pán Magala sa však v týchto aktivitách snažil pána Konečného brzdiť,“ uviedol.

Košč je v rámci akcie Rozuzlenie obvinený zo založenia, zosnovania a z podporovania zločineckej skupiny. Podľa polície skupinu riadil. Viacerí svedkovia vypovedali, že mal „pod palcom SIS“.