Policajný šéf Hamran Šimko sa staral do „živého“ prípadu, zavolal ma do kancelárie. Neposlúchol som

K dianiu okolo sporu exministra Ivana Šimka s vedením polície sa dnes vyjadril policajný šéf Štefan Hamran. Na tlačovke povedal, že ho situácia, ktorá vyústila do odvolania ministra vnútra, mrzí. 

„Nebol to žiadny meisterstück, ako to nazval pán exminister, príbeh je oveľa jednoduchší – boli to princípy, na ktorých sme sa rozhodli budovať policajný zbor a ktorých sa budeme držať,“ uviedol Hamran.

Priznal „neprekonateľné názorové nezhody“ s exministrom, i napriek tomuto nesúladu však označil diskusie so Šimkom i rozchod oboch strán za korektný.

„Názorové nezhody medzi nami boli také silné, že sme nedokázali nájsť spoločný menovateľ. Možno to pramení z generačných rozdielov. Premiér a prezidentka robili všetko preto, aby našli riešenie. Jednoducho to nešlo,“ povedal Hamran s tým, že Šimko si nenašiel čas, aby spolu o výhradách diskutovali. „Jediný, kto sa neopýtal na náš názor, bol práve minister vnútra.“

Hamran vraví, že Šimkove statusy o postupe polície v prípade tragédie v Dubnici nad Váhom naštrbili dôveru v policajný zbor. „Keď som si vypočul, že si za nimi stojí a v budúcnosti by konal rovnako, pochopil som, že táto spolupráca asi nebude možná.“

Šimko sa v stredu za statusy ospravedlňoval.

Postup Šimka mal byť spúšťačom pre Hamranových kolegov, aby zvažovali odchod z polície.

Hamran: Zavolal si ma k „živej“​ veci

Štefan Hamrana tlačovke porozprával o prípade, keď Šimko od neho chcel informácie o „živom“ prípade rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti. 

Harman mu mal poskytnúť informácie v medziach zákona, no ministrovi to nestačilo a predvolal si ho, aby o akcii rozprával aj v prítomnosti štátneho úradníka, spojeného s osobou, ktorá figurovala v onom prípade.

Policajný prezident pokyn ministra neposlúchol s tým, že to považuje za neprijateľné. „Historicky prvý raz som odmietol splniť pokyn nadriadeného,“ vraví Hamran s tým, že o tom povedal aj prezidentke a premiérovi.

Šimko v stredu odmietal, že by sa zaujímal o „živé“ prípady.

Pre Denník N v reakcii na Hamrana povedal, že sa jeho tvrdenie zrejme týka zásahu polície na ministerstve pôdohospodárstva. „Pán minister (Jozef Bíreš) sa o to zaujímal, čo bolo logické, a požiadal ma o stretnutie. Tak sme sa aj stretli. Vtedy som volal policajnému prezidentovi a pozval som ho k sebe na toto stretnutie a on mi povedal, že by to nebolo dobré. Tak som to rešpektoval,“ opisoval. Šimko podľa svojich slov len chcel vedieť, čo o prípade môže Bírešovi povedať. 

Koniec ministra vnútra Šimko sa obhajoval, Ódor kľučkoval, Fico triumfoval a Hamran mlčal

Eva Čobejová

Najprv to vyzeralo iba ako statusová neobratnosť. V takom prípade by sa dal komentár o Ivanovi Šimkovi odbaviť ľahko.

Juhás: Radiť sa chcel so Žilinkom

Exminister Šimko v stredu na tlačovke tvrdil, že ozajstným spúšťačom jeho konca vo funkcii bol nesúhlas s vymenovaním obvineného vyšetrovateľa Pavla Ďurka do vedenia policajnej inšpekcie. Jej šéf Peter Juhás hovorí, že Šimko najprv nemal s nomináciou Ďurka problém. Podľa neho však zmenil názor po tom, čo ju jedna politická strana kritizovala.

Šimko mal podľa Juhása povedať, že nomináciu Ďurka chce prekonzultovať s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Juhás vraví, že ho to nahnevalo. „Nemohol som s tým súhlasiť. Nebudem akceptovať, aby do personálnych rozhodnutí zasahovali nepovolané osoby. Povedal som ministrovi, že ho rešpektujem, ale aj on musí rovnako rešpektovať pôsobnosť príslušníkov inšpekcie pod riaditeľom.“

Policajný šéf Hamran dodal, že ak chce minister riešiť personálne nominácie so Žilinkom, „tak potom ja som tu zbytočný“. 

Šimko pre Denník N tvrdí, že meno generálneho prokurátora zaznelo v rozhovore s Juhásom len tak, že sa ho pýtal, ako si chce nechať preveriť trestne stíhaného policajta. „Tak som mu povedal, že sa o tom môžem porozprávať aj s generálnym prokurátorom, aby som sa dozvedel viac o tom prípade,“ vysvetľuje Šimko.

Generálny prokurátor reagoval na slová Hamrana a Juhása s tým, že dôrazne odmietol zasahovanie do personálnych nominácií v polícii. „S ministrom vnútra pánom Šimkom som sa nestretol ani jedenkrát. Nekomunikoval som s ním ani telefonicky a pán minister Šimko ma nikdy nekontaktoval. Rovnako som nekontaktoval ani ja jeho. Dôrazne žiadam, aby som nebol zaťahovaný do sporov medzi bývalým ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajnými funkcionármi, s ktorými nemám absolútne nič spoločné,“ napísal Žilinka na Facebooku.

Prezidentka: Odchodom hrozilo viac ako 20 ľudí

Hlava štátu Zuzana Čaputová v stredu vo svojom vyhlásení ku koncu Ivana Šimka vo funkcii povedala, že situáciu považuje za nešťastnú. Odmietla, že by sa v tejto súvislosti ona alebo premiér ocitli pod tlakom ultimát. 

„Prednosť musí dostať jasné uistenie, že polícia má pri vyšetrovaní káuz konať v medziach zákona, avšak bez vplyvu politickej moci. To, samozrejme, neznamená, že polícia môže vykročiť mimo medzí zodpovedného a zákonného konania. Na kontrolu toho však v demokratickej spoločnosti existujú mechanizmy od prokuratúry a súdov až po personálnu zodpovednosť policajného prezidenta voči ministrovi vnútra,“ skonštatovala.

Napriek rozhovorom sa jej nepodarilo spor medzi ministrom a políciou vyriešiť a avizovaný bol odchod vyše dvoch desiatok ľudí z vedenia polície. „Obe strany došli do bodu, v ktorom dôveru nebolo možné obnoviť.“

Premiér Ľudovít Ódor v stredu uviedol, že situácia ho mrzí. „Dôvera medzi Ivanom Šimkom a políciou sa naštrbila natoľko, že sa ju ani napriek veľkému úsiliu mňa ani prezidentky nepodarilo obnoviť,“ povedal. Prekážkou sa stala zlyhávajúca vzájomná komunikácia. Stanoviská ministra boli podľa jeho slov v rozpore s tým, k čomu sa Ódorova vláda zaviazala.

Problém však vraj nebol iba v statuse, ale bol zložitejší a týkal sa aj personálnych otázok. „To nebol začiatok príbehu, ale skôr koniec, posledná kvapka.“ Ódor to bližšie nekomentoval. Snahu ovplyvňovať vyšetrovanie u Šimka nezaznamenal. „Bolo to skôr o tom, ako vnímal, že ako má pristupovať k polícii a získavať informácie z tohto zdroja.“

Zopakoval, že politizácia polície je preňho neakceptovateľná. „Ubezpečujem, že polícia bude mať voľnosť pri vyšetrovaní.“