Rozhovor s misionárom, ktorý zápasí s čarodejníkmi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovor s misionárom, ktorý zápasí s čarodejníkmi

Rozhovor s misionárom Jozefom Danielom Pravdom, saleziánom, ktorý niekoľko rokov pôsobil v Čade, v jednom z najchudobnejších kútov sveta.

 

Bola to zvláštna skúsenosť. Rozprával som sa s mužom, ktorý niekoľko rokov pôsobí v Afrike v tých najchudobnejších častiach čierneho kontinentu. Hovorí o svete, ktorý je stále pre nás exotický a napriek všetkému mimoriadne vzdialený. A hovorí o veciach a javoch, ktoré si u nás spájame často iba s rozprávkovým alebo mýtickým svetom. On však o tom hovoril vážne. Smrteľne vážne. Napokon, v tých príbehoch ide o vážne veci, najčastejšie o utrpenie a smrť ľudí. Keby som nevnímal pri jeho slovách jeho pohľad, sústredenosť v tvári a jeho malé pokojné oči, možno by som sa niekedy usmial. Ale to sa nedalo. Neboli to totiž vymyslené príbehy, žiadna beletria. Napriek tým exotickým slovám bolo za jeho slovami cítiť skúsenosť. Reálnu a živú. A desivú.

Čad je mimoriadne zaostalá africká krajina, polovicu územia tvorí púšť, väčšina obyvateľstva vyznáva islam. Kresťanstvo je tu prítomné tiež, ale veľmi krátko – len 50 rokov. Čad susedí so Sudánom a Líbyou, nachádza sa – ako to nazval Huntington – na krvavých hraniciach sveta islamu. Snaží sa tu preraziť sekta Boko Haram a okrem chudoby a otroctva miestnych ľudí nivočia aj ich staré barbarské náboženstvá.

 

Ako by ste charakterizovali základný rozdiel medzi kresťanmi a ľuďmi, ktorí vyznávajú v Čade animizmus?

Pohania prežívajú ako dôsledok svojej viery ohromný útlak a násilie, je to útlak silnejších proti slabším. Podobne je to aj s mohamedánmi a islamom. Kresťanstvo je pre tunajších ľudí prínosom, evanjelium je naozaj dobrá novina, Kristus je pre tunajších ľudí oslobodením. Cirkev je Božím kráľovstvom, Kristus je Spasiteľ, reálne a doslovne ich zachraňuje, napríklad aj z moci čarodejníkov.

Čarodejník je pre nás už len slovom z rozprávky, nevnímame jeho pôvodný význam. Priblížte, čo znamená moc čarodejníka v Čade.

Čarodejníkom sa človek stáva, potrebuje na to niekoľko rokov, počas ktorých je zasväcovaný do čarovania, do rítov a jednotlivých praktík.

Ako si to máme predstaviť?

Ak by som to mohol priblížiť na naše pomery, povedal by som, že čarodejníci musia byť dobrí psychológovia a sociológovia, aby rozumeli ľudskej duši a psychike a vnímali prostredie, v ktorom dotyčný človek žije.  Dôležitejšie ale je, že táto príprava, toto zasväcovanie, sa končí posadnutím. Čarodejník musí byť posadnutý duchom.

Čo to znamená?

Oni hovoria o posadnutí duchom, ale podstata je, že je posadnutý diablom. Všetku svoju moc vykonáva v logike zla, stáva sa nástrojom zla. To nepreháňam, tak to chápu aj miestni ľudia. Keď niekto niekoho obviní, že je čarodejník, tak z tohto hriechu môže medzi kresťanmi vyspovedať až biskup, také vážne je to obvinenie v čadskej spoločnosti. Čarodejníci naozaj vykonávajú svoju moc v mene zla, pre zlo.

Uveďte nejaký príklad.

U nás slovo čarovať alebo prekliať, či urieknuť má skôr obrazný význam. V Čade som sa ako kňaz stretol s pôvodným významom týchto praktík. Funguje to takto: Afričania vo všeobecnosti veria, že mladý človek nikdy nezomrie prirodzenou smrťou. Tak kážu ich povery. To znamená, že ak mladý človek zomrie, niekto ho musel zniesť zo sveta, niekto mu musel počarovať. Rodina zosnulého preto navštívi čarodejníka, on si prípad vypočuje a následne ukáže na vinníka, kto je jeho vrahom. Keďže má prehľad o vzťahoch v komunite, vie asi odhadnúť, kto s kým je v nepriateľskom vzťahu. Keď meno vinníka povie, povinnosť rodiny je zniesť tohto človeka zo sveta.

To znie strašne. Ako sa zabíjajú?

Snažia sa počarovať mu, urieknuť ho, prípadne ho napríklad otráviť. Problém je, že nová obeť vedie zase k návšteve čarodejníka, ktorý zase ukazuje na nového vinníka, a tak vzniká začarovaný kruh násilia, nenávisti a strachu. Takto si treba predstaviť animistické náboženstvo v praxi.

Ako sa vám darí do takéhoto prostredia vniknúť ako kňazovi? Ten strach a nenávisť sa vrství celé desaťročia, ľudia ho musia mať v génoch.

Áno, je to tak. A práve to je tá príležitosť, ľudia kresťanstvo prijímajú ako oslobodenie. Hoci platí, že aj mnohí kresťania ešte stále žijú v strachu. Našťastie vyhľadávajú pomoc kňaza, ktorý ich môže požehnať a pomôcť im oslobodiť sa, vymaniť sa z tohto kolobehu hriechu.

Uveďte nejaký príklad.

Mnoho ľudí ma napríklad vyhľadávalo so slovami, že ich obťažujú duchovia, najmä v noci. Najskôr som nechcel týmto ľuďom nahrádzať psychiatra alebo psychológa, ale neskôr, keď som videl ich utrpenie, tak z lásky k nim som cítil povinnosť niečo robiť. Preto som začal dávať požehnania a privádzať takto utláčaných ľudí k sviatosti oltárnej, učil som ich robiť poklony a prosiť o oslobodenie, keď boli pokrstení, spovedal som ich a viedol k častému prijímaniu. Viedol som ich k tomu, aby absolvovali deväť svätých omší s prijímaním.

A malo to úspech?

Predstavte si, že áno, prišli potom za mnou a povedali mi, že duchovia sa stratili. Ja sám som tak objavil Krista ako toho, kto oslobodzuje ľudí od zlých duchov, a to som už starší kňaz. Často možno ide iba o psychické neduhy, ale keďže tu niet lekárov, ktorých by potrebovali, Kristus pomáha aj tak.

 

 

Jozef Daniel Pravda, salezián a významný slovenský misionár. Pôsobil vo viacerých krajinách v Afrike, o. i. v Gabone, Kongu či v Čade, ale tiež v Azerbajdžane či na Sibíri. Obsiahlejší rozhovor s donom Pravdom si možno vypočuť v archíve rádia Lumen, kde bol hosťom v relácii Zaostrené.

Foto: wikimedia, Svetové misie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo