Nepochybne ide o obrovskú ekologickú (niektorí hovoria dokonca až o ekocíde) a humanitárnu katastrofu. Tisícky ľudí prišli o svoje domy, uviazli v záplavovej zóne a stratili prístup k pitnej vode, flóra a fauna budú v oblasti nenávratne zničené. V každom prípade, expertné hodnotenia sa prikláňajú k vnútornému výbuchu.

Ničenie priehrad a vodných diel na spomalenie postupu nepriateľa bolo častou taktikou, ktorá sa využívala nielen v druhej svetovej vojne.

Aj v samotnom rusko-ukrajinskom konflikte máme podobný príklad vodnej nádrže Kozarovyči, ktorú ukrajinské jednotky už v prvých dňoch vojny vyhodili do povetria, aby zabránili ruskému postupu na Kyjev, pričom následne došlo k zaplaveniu obce Demydiv.

Niektoré zdroje tvrdia, že pri odpale vodného diela Kozarovyči na rieke Irpiň ukrajinské sily použili 1000 kilogramov trhaviny trinitrotoluén a odmínovacie zariadenie UR-77 Meteorit prakticky bez výsledku. Až druhá 800-kilogramová nálož spôsobila zničenie priehrady, čo ukazuje, aké náročné je zničiť takúto stavbu. Napokon, existuje aj video zo streamu ukrajinského videoblogera Edgara Mirotvoretsa, v ktorom zjavne opitý ruský vojak tvrdí, že priehradu ruské sily zamínovali, hoci je to pomerne sporné.

Aká je teda vojenská hodnota zničenia Kachovskej priehrady?

V súvislosti s ukrajinskou ofenzívou existuje značné informačné embargo na dôveryhodné informácie o postavení ukrajinských síl. Veľká časť informácií prichádza so značným skreslením. Je potrebné mať to ako prvé na pamäti, pohybujeme sa totiž v hmle vojny, nehovoriac o hodnote ruských informácií, kde ruskí autori dokonca často fabulujú úspechy Ozbrojených síl Ukrajiny, aby následne mohli tvrdiť, ako ich úspešne odrazili. Najlepšie to vystihol známy vojenský analytik Michael Kofman: „Značná časť toho, čo si myslíme, že vieme o tejto vojne, je pravdepodobne nesprávna alebo si bude vyžadovať veľkú revíziu.“

Predsa však je možné špekulovať, aký môže mať pretrhnutie Kachovky vplyv na vojenské operácie.

Väčšina bojových operácií sa bude odohrávať v priestore vzdialenom minimálne 100 kilometrov (severo)východne od vodného diela.

Čítajte tiež

Zničená ukrajinská priehrada Čo vieme o následkoch i vinníkoch

Christian Heitmann

V utorok ráno sa pretrhla Kachovská priehrada na Dnepri, svojím objemom takmer 50-krát väčšia než Oravská priehrada. Hospodárske škody sú obrovské, Ukrajinci a Rusi sa navzájom vinia z jej zničenia.

Komu pretrhnutie priehrady, pokiaľ ide o vojenské operácie, vyhovuje viac, Rusom alebo Ukrajincom?

Ak by platilo, že za zničením sú Rusi, ich cieľom by bolo vytvoriť tlak na ukrajinskú spoločnosť a zaplaviť pozície ukrajinskej armády, ako to tvrdí ukrajinský analytik Olexandr Aronec. Rusko by tým okrem iného chcelo zamedziť možnosti prechodu ukrajinskej armády cez Dneper. Problém s touto interpretáciou však spočíva v tom, že prekonávanie vodných plôch je samo osebe extrémne náročné s malými vyhliadkami na úspech. Neexistuje veľký dôvod, prečo by sa mala ukrajinská armáda takýmto spôsobom vystaviť nepriateľovi.

V prospech ruského scenára by hovoril aj fakt, že Rusko 30. mája 2023 vydalo rezolúciu o bezpečnosti v okupovaných oblastiach. Bod 10 doslova hovorí, že nehody alebo útoky na vodné elektrárne sa nebudú vyšetrovať do 1. januára 2028.

Ak by platil ukrajinský scenár, teda že Kachovskú priehradu zničili samotní Ukrajinci, dávalo by to tento zmysel: Ukrajina mohla kalkulovať so zaplavením časti predných ruských obranných línií a zamedzením pohybu nepriateľa. Podľa niektorých starších nepotvrdených správ sa v oblasti nachádzali tri ruské mechanizované brigády, ktoré tvoria ľavé krídlo ruských síl. Tie by Ukrajina takto odstavila a získala tým taktickú výhodu.

Ak predpokladáme, že Ukrajina sa pokúsi zaútočiť v Záporoží, mohlo by jej dávať zmysel premeniť tri ruské mechanizované brigády na pešie. Zvýšila by sa tak šanca na úspech, keďže by došlo k obmedzeniu ruskej schopnosti presunúť tieto jednotky na front alebo použiť ich ako mobilné zálohy.

Vzniklo by tak územie, ktoré je približne 100 kilometrov široké a má relatívne nízku úroveň nasýtenia obrany, keďže ruská ťažká technika by sa stala nepoužiteľnou.

Ukrajina by mohla siahnuť k takémuto scenáru, keďže ruský strategický cieľ sa nezmenil – je to zničenie ukrajinskej štátnosti.

Ukrajina sleduje vlastný strategický cieľ – udržanie vlastnej štátnosti –, preto môže mať pre ňu zmysel siahnuť k činu, ktorý má obrovské ekologické a humanitárne následky, ale sleduje vyššie dobro, ktorým je schopnosť zaistiť hranice a obranu a (dlhodobú) bezpečnosť vlastného obyvateľstva. Zároveň by to bol silný politický signál.

Ruský generál Kutuzov počas vlasteneckej vojny v roku 1812 uskutočňoval taktiku spálenej zeme a vypálil Moskvu, aby zabránil zničeniu ruskej štátnosti. Vojna si niekedy takéto ťažké rozhodnutie vyžaduje.

Tento scenár však závisí od predpokladov, ktoré sú samy osebe sporné a neexistuje pre ne priamy dôkaz – prítomnosť troch mechanizovaných brigád na ľavej strane Dnepra a fakt, že sa ukrajinská ofenzíva sústredí v záporožskom operačnom smere, sa dajú predpokladať na základe indícií, ale nevieme ich naisto potvrdiť. Problémom je aj to, že zničiť takúto stavbu je relatívne ťažké.

Samozrejme, dnes nevieme, aké následky prinesie zničenie Kachovskej priehrady. Nech už to bola nehoda, neúspešný ruský pokus zaplaviť časť ukrajinských síl či znemožniť ukrajinský prechod cez Dneper (čo je mimoriadne nepravdepodobné) alebo je to ukrajinská operácia s cieľom vyradiť domnelé ruské brigády na ľavom brehu Dnepra, už teraz možno povedať, že vznikla jedna strategická implikácia.

Zásobovanie Krymu pitnou vodou z Kachovskej priehrady je minulosťou a jeden z cieľov ruskej invázie – udržať pozemný most na Krym – je v kontexte nadchádzajúcej ofenzívy omnoho problematickejší.