Úder na Moskvu Kremeľ zasiahol dron, ide Putinovi o život?

Podľa Kremľa ide o „plánovaný teroristický útok a pokus o život prezidenta“.

Rusi z úderu vinia Ukrajincov, tí to popierajú: „O takzvaných nočných útokoch na Kremeľ nemáme žiadne informácie. Ako však opakovane vyhlásil prezident Zelenskyj, Ukrajina smeruje všetky dostupné sily a prostriedky na oslobodenie vlastných území a nie na útoky na cudzie územia,“ vyhlásil Zelenského hovorca Nikoforov.

Podobne sa vyjadril aj Zelenského poradca Podoľak: „Neútočíme na Kremeľ, pretože, po prvé, nerieši to žiadne vojenské problémy. Absolútne žiadne. A to je z pohľadu prípravy našich útočných opatrení mimoriadne nevýhodné. A rozhodne to nemení situáciu na fronte. Skôr by to vyprovokovalo Rusko k ešte radikálnejším akciám proti nášmu civilnému obyvateľstvu. A čo je najdôležitejšie, Rusku by to umožnilo ospravedlniť masívne útoky na ukrajinské mestá, na civilné obyvateľstvo, na zariadenia infraštruktúry.“

Podoľak sa v tomto nemýli, už krátko nato poslanec ruskej Dumy Michail Šeremet žiadal vykonať raketový úder na Zelenského rezidenciu. Aj iným zástupcom Putinovho režimu slúži dronový útok na legitimizáciu vojny, kamarát Andreja Danka Viačeslav Volodin žiadal nechať „kyjevský režim“ vyhlásiť za „teroristickú organizáciu“. Podoľak si preto myslí, že Rusko už v najbližších dňoch chystá teroristickú provokáciu.

V Moskve pre incident plošne zakázali lietať dronom.

Zrejme nešlo o atentát na Putina

To, že cieľom úderu bolo skutočne zabitie Putina, je však málo pravdepodobné. Ako totiž uistil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Putin v súčasnosti „pracuje z [Novo-]Ogariova“, kde sa nachádza jedna z rezidencií ruského prezidenta.

Putin sa v Kremli nachádza len málokedy, čo nie je žiadnou novinkou. Už počas pandémie sa šírili chýry, že radšej než v Moskve trávi svoj čas na Čiernomorskom pobreží. Ktokoľvek útok plánoval, musel vedieť, že v nočných hodinách sa Putin v Kremli zdržiava len zriedkakedy.

Navyše, spôsobený výbuch bol príliš malý na to, aby sa dokázal spoľahlivo prebiť hlboko cez strechu budovy. Ak sú za výbuchom skutočne Ukrajinci, ako tvrdia Rusi, skôr než o skutočný útok išlo o demonštráciu toho, že ani Moskva nie je bezpečná.

Ukrajinci by tak operovali podobne ako Briti či Američania v druhej svetovej vojne. Aj tí podnikli malé údery na Berlín či Tokio, ktoré prekvapili ich protivníkov a otriasli ich sebaistotou. Svoju vôľu nepoddať sa a čo najskôr prejsť do protiofenzívy tak demonštrovali Briti 25. augusta 1940, keď prekvapivo vyslali 95 bombardérov priamo na Berlín. Hoci Briti vtedy mali nedostatok sprievodných stíhačiek a spôsobili len malé škody, šok prinútil nemeckú Luftwaffe zmeniť taktiku v bitke o Britániu. To bol krok, ktorý sa Nemcom nielenže nevyplatil, ale urýchlil ich porážku vo vzduchu.

Tento úspech o rok a pol neskôr zopakovala slávna Doolittle Raid US Air Force. Doolittle so svojimi mužmi nielenže vystrašili Japoncov, ktorí americký protiútok tak krátko po japonskom útoku na Pearl Harbor nečakali, nieto ešte jeden mieriaci priamo na ich hlavné mesto, ale aj výrazne dvihli americkú morálku. Reálne škody, ktoré spôsobili Doolittlove bombardéry, boli síce podobne ako pri predošlom britskom údere na Berlín striedme, ale ich symbolický význam bol ohromný.

To platí aj v prípade úderu na Kremeľ – aj keď Putin zrejme nikdy nebol v priamom ohrození života, výbuch v samom srdci Moskvy je ďalšou stratou tváre už aj tak neveľmi šťastnej ruskej armády.

Inscenácia ruskej verchušky?

Dôvody, pre ktoré zrejme Putinovi nikdy nehrozilo životné nebezpečenstvo, viedli aj k špekuláciám, že útok v skutočnosti zinscenovalo ruské vedenie, aby týmto spôsobom našlo zámienku na iné kroky, ktoré by sa inak ťažko odôvodňovali. Mohlo ísť napríklad o zrušenie vojenskej prehliadky k 9. máju, podľa zástancov tejto teórie môže byť za tým nedostatok vojenskej techniky, alebo vyhlásenie novej vlny mobilizácie.

Zástancovia tejto tézy sa odvolávajú na video ukazujúce výbuch jedného dronu nad kupolou Kremľa, na ktorej stoja dve osoby. Ich argument znie, že za bežných podmienok by sa na streche Kremľa uprostred noci asi nikto nepotĺkal.

Triezvejšie vysvetlenie je, že video zachytáva až výbuch druhého dronu a ľudia na streche mali za úlohu zmapovať škody spôsobené prvým výbuchom.

Je veľmi nepravdepodobné, že by Kremeľ zvolil taký citlivý terč na nafingovanie útoku. Aj keď drony podľa všetkého nepriniesli žiadne výrazné škody, neschopnosť ruskej protivzdušnej obrany ochrániť centrum ruskej moci je príliš veľkým fiaskom, než aby bol prijateľnou cenou pre nejakú zástierku. Ak by ruské úrady chceli zrušiť vojenskú prehliadku v Moskve, asi by dokázali nájsť menej trápnu výhovorku než to, že ju nedokážu zaistiť pred ukrajinskými dronmi.

Uvedené hovorí skôr v prospech ukrajinského zapojenia – po takomto strápnení budú zrejme Rusi nútení stiahnuť časť svojej protivzdušnej obrany z frontu, aby lepšie zabezpečili Moskvu. To by znamenalo oslabenie ruskej protivzdušnej obrany a väčšiu zraniteľnosť ruských síl voči útokom ukrajinských dronov pri ďalšej protiofenzíve.

Tretia možnosť

Núka sa však, samozrejme, aj tretia opcia – že úder nie je nafingovaný, ale na rozdiel od oficiálnej ruskej verzie zaň nesie zodpovednosť niekto iný ako Ukrajinci.

Jedným z kandidátov by v tomto prípade bola vnútroruská skupina, ktorej cieľom by mohlo byť zabitie tyrana a ukončenie vojny. Táto možnosť sa však tiež javí menej pravdepodobná, pretože i keď v Rusku nepochybne existuje opozícia kritická voči vojne a už došlo k prípadom podpaľačstva vojenských úradov organizujúcich mobilizáciu, ani jeden z nich zatiaľ nedosiahol takú úroveň sofistikovanosti, ktorá by bola nutná pre takúto operáciu.

Za úderom by mohol byť niekto s väčšími prostriedkami – či už z kruhu oligarchov, alebo silových zložiek, respektíve niekto, kto má nielen veľa peňazí, ale aj prístup k zbraniam, ako napríklad Jevgenij Prigožin či iní vlastníci žoldnierskych spoločností. Motivácie by tak mohli byť rôzne – snaha zbaviť sa Putina skôr, než urobí viac chýb (akou by napríklad mohla byť jadrová vojna), alebo, naopak, jeho nahradenie niekým tvrdším, kto v očiach hardlinerov bude ochotný urobiť „to, čo treba“.

Lenže aj tu je veľmi málo pravdepodobné, že by ktokoľvek z nich riskoval svoju moc, postavenie, ba aj vlastný život, aby podnikol krok s takými mizernými šancami na úspech.

Ruské úrady, samozrejme, o vnútorných roztržkách nezverejňujú nič a nevedno, či takúto možnosť zvažujú. Ale aj keby bol skutočne páchateľom niekto zvnútra, zrejme by Rusi z útoku vinili Ukrajinu už len preto, aby na verejnosť neprenikol dojem, že názor Rusov na vojnu nie je jednotný. A že Putin už nie je tým všeobecne milovaným vodcom, za ktorého sa rád vydáva.