Spoločnosť 18. apríl 2016

Hoci biskupi za nich bojujú, znovuzosobášených je v kostoloch málo

Stefan Fuchs
Koľko je rozvedených a znovuzosobášených katolíkov v Nemecku? Prinášame sociologický pohľad nemeckého demografa Stefana Fuchsa.
Koľko je rozvedených a znovuzosobášených katolíkov v Nemecku? Prinášame sociologický pohľad nemeckého demografa Stefana Fuchsa.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Stefan Fuchs

Hoci biskupi za nich bojujú, znovuzosobášených je v kostoloch málo
Kostol Panny Márie v Berlíne.

Ohlasy na biskupskú synodu v Ríme sa dali očakávať: výsledok nezodpovedá požiadavkám nemeckého politicko-mediálneho establišmentu, ktorý požadoval väčšiu ústretovosť Cirkvi k rozvedeným. To však nikoho nemôže prekvapiť. Tieto očakávania boli totiž vyživované nemeckými biskupmi, ak nie dokonca nimi priamo podnecované.

Udivujúce je, že nikto v Nemecku si nedal tú námahu, aby aspoň približne pomenoval počet rozvedených katolíkov žijúcich v ďalšom manželstve. Pritom išlo o jednu z veľkých tém synody, ktorá mala – aspoň podľa nemeckých biskupov – ukázať väčšiu ústretovosť Cirkvi k rozvedeným. Tejto skupine ľudí mal byť, nielen podľa očakávania kardinála Kaspera, zjednodušený prístup k svätému prijímaniu. Vo verejnom diskurze v Nemecku vznikol dojem, že ide o neustále narastajúcu – a pre budúcnosť Cirkvi čoraz viac nepostrádateľnú skupinu ľudí.

Tento dojem je ale mätúci, pretože počet rozvedených a znovuzosobášených katolíkov celkom očividne klesá. Príčinou je dramatická generačná zmena prístupu k manželstvu: staršia generácia (narodená v tridsiatych až päťdesiatych rokoch) vyrástla v spoločnosti, v ktorej bolo normou žiť v manželstve. Ľudia žijúci „single“ boli okrajovou menšinou. Viac než 90 percent dospelých bolo zosobášených. V prípade civilného rozvodu obvykle rýchle nasledovalo uzavretie ďalšieho manželstva, a to najmä v nekatolíckom prostredí. V ročníkoch narodených v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch, tzv. „generácii 68“, výrazne stúpol počet rozvodov. Súčasne bol opätovný sobáš ešte pravidlom. Tak vznikol medzi katolíkmi problém znovuzosobášených rozvedených, keďže trend rozvodovosti zasiahol aj katolícke prostredie, ktoré zažilo enormný sekularizačný postup, čitateľný na poklese účasti na omšiach.

Napriek tomuto spoločenskému zlomu pretrvávajú medzi tými, ktorí zostali veriacimi, a sekulárnym priemerom populácie markantné rozdiely, a to práve pokiaľ ide o manželstvo a rodinu. Cirkevne uzavreté manželstvá majú – v porovnaní s manželstvami uzavretými na úrade – okolo päťdesiat percent nižšie riziko rozvodu. Riziko rozvodovosti je ešte nižšie u dvojíc, ktoré aktívne praktizujú svoju vieru (oproti párom, ktoré sa držia stranou od „cirkevného života“). Žiaľ, v Nemecku je nedostatok štúdií na túto tému, hoci by tieto informácie boli práve pre Cirkev v mnohom objasňujúce a prínosné, a to obzvlášť pre predmanželské prípravy, manželskú pastoráciu či pohľad na konfesne zmiešané manželstvá.

Napriek chýbajúcim dátam možno s istotou vychádzať z toho, že podiel civilných rozvodov u praktikujúcich katolíkov je hlboko pod štatistickým priemerom celkovej populácie, pri ktorej platí, že približne každé tretie manželstvo sa končí rozvodom. Nie je preto nijako nerealistické, ak budeme vychádzať z počtu okolo 10-20 percent rozvodov, po ktorých ale, samozrejme, nie vždy nasleduje ďalší sobáš. Z toho plynie nasledujúce: Ak vychádzame z toho, že v súčasnosti je z 24 miliónov nemeckých katolíkov tzv. praktizujúcich asi viac než desať percent, potom prídeme k počtu asi 2,5 milióna veriacich, ktorí svoju vieru „praktizujú“ a poväčšine aj pristupujú k svätému prijímaniu.

Je známe, že vekový priemer veriacich je dosť vysoký a nachádza sa značne nad priemerom už i tak prestarnutej nemeckej spoločnosti. Empiricky doložiteľné je tiež, že títo veriaci žijú častejšie v manželstve a rodine než iné skupiny, resp. než je štatistický priemer, takže možno vychádzať z počtu 60-70 percent zosobášených veriacich. Takto prídeme k odhadu približne 1,5-1,8 milióna zosobášených praktikujúcich katolíkov.

Napriek absencii exaktných oficiálnych dát o podiele rozvedených znovuzosobášených v tejto skupine možno s istotou tvrdiť, že civilne znovuzosobášení rozvedení tvoria v tejto skupine malú menšinu, hrubým odhadom asi 10 - 12 percent, tzn. asi stopäťdesiat až dvestotisíc osôb. Prevažne ide o starších veriacich, ktorí uzavreli manželstvo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vyrástli ešte v prevažne „katolíckom milieu“ a náuka o reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii im je známa. Je ale otázne, či všetci v tejto skupine, a to hlavne mladšie osoby, zostávajú v novej životnej situácii naďalej praktizujúcimi veriacimi. Takto sa redukuje počet rozvedených veriacich, ktorí chcú ďalej prijímať sviatosti, značne pod hranicu dvestotisíc. V každom prípade ide o menej než jedno percento všetkých katolíkov.

Táto skupina nepochybne potrebuje zvláštnu pastoráciu a starostlivosť, koniec koncov, aj to bolo predmetom rokovania synody. Omnoho väčší problém Cirkvi ale väzí inde, v dramatickom prepade katolíckych sobášov.

Od roku 1990 klesol počet uzavretých katolíckych svadieb v Nemecku o takmer dve tretiny (!). Už aj z toho je zrejmé, že počet znovuzosobášených rozvedených katolíkov výrazne klesol. Zároveň ubúda počet znovuzosobášených rozvedených všeobecne – po rozvode dnes ľudia zriedkavejšie než kedysi vstupujú do ďalšieho manželstva. Všeobecne sa v Nemecku silne oslabil trend k uzatváraniu manželstva – asi štyridsať percent mužov v Nemecku sa dnes vôbec nežení.

To, samozrejme, súvisí s tým, že nezosobášené súžitia a všetky formy „sériovej monogamie“ (alebo sukcesívnej polygamie?) sú spoločensky akceptované a dokonca uznávané ako „rôznorodosť“. Proti tomuto duchu doby sa Cirkev drží náuky o doživotnom manželstve muža a ženy ako základu rodiny a spoločnosti. To dráždi mnoho novinárov, ktorí posudzujú rodinné a manželské otázky len zo svojej osobnej perspektívy. Tá je určovaná ich úsilím o autonómiu, ktoré ide často na úkor rodinných väzieb. Kto zažije stroskotanie vzťahov alebo kto nemá deti, nemá veľký záujem na zdôrazňovaní výhod manželstva pre všeobecné dobro. Tie sa ukazujú okrem iného v tom, že dlhodobo zosobášené osoby sú menej ohrozené chudobou a chorobami, sú, naopak, zdravšie a sú spokojnejšie so svojím životom. Inštitúcia manželstva odbremeňuje zdravotné poisťovne a systém sociálnej pomoci, čo slúži všeobecnému dobru najmä v časoch krízy, a navyše napomáha k súdržným a integračným silám. Niet divu, že väčšina médií toto ignoruje. Ale že sa aj nemeckí synodálni otcovia zaoberajú prevažne menšinou miesto toho, aby sa zasadzovali o inštitúciu manželstva, zostáva nevysvetliteľné.

Text pôvodne vyšiel v revue Impulz ako súčasť sympózia o synode o rodine, ktorá sa konala v Ríme. Vychádza v spolupráci s revue Impulz.

Foto: flicr.com

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0