Prezidentka Čaputová k výročiu Sviečkovej manifestácie Boli to práve kresťania, ktorí k slobode vykročili ako prví

Prejav hlavy štátu prinášame v plnom znení:

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,

keď účastníci Sviečkovej manifestácie pred 35 rokmi verejne vystúpili na obhajobu občianskych práv a náboženských slobôd, len málokto tušil, že komunistickému režimu ostáva len rok a pol existencie. Niečo sa lámalo, ale málokto by si na rýchle zrútenie sovietskej moci stavil čo i len korunu.

O to väčší obdiv si zaslúži odvaha organizátorov a účastníkov tohto vzopätia, ktoré sa veľkými písmenami zapísalo do našich novodobých dejín. Rozhodli sa verejne vysloviť svoj názor v čase, keď komunistická moc podobné aktivity nemilosrdne trestala – vodnými delami, obuškami, päsťami, nárazníkmi áut verejnej bezpečnosti alebo aj väzením.

Mnohí z tých, ktorí vtedy prišli na námestie, si z tejto galérie teroru odniesli úplne všetko. Predstavitelia disentu, tajnej cirkvi a tí, ktorí v sebe našli odvahu, poskytli ostatným príklad tým, že sa nebáli. Rozhodujúcou mierou tak povzbudili ďalších, ktorí o rok neskôr dokonali porážku totalitnej moci vo vtedajšom Československu.

Dnešná mladá generácia si len ťažko vie predstaviť, že sa veľká časť verejnosti o Sviečkovej manifestácii ani nemala ako dozvedieť. Napriek tomu na zhromaždenie prišli tisíce ľudí, aby pokojne a v tichu, so sviečkou v ruke či modlitbou povedali „nie“ potláčaniu ľudských práv a slobôd. Stále platili a platia slová Silvestra Krčméryho, ktorý významne prispel k úspechu Sviečkovej manifestácie. „Vy máte moc, ale my máme pravdu.“

Sviečková manifestácia potvrdila, že pravda sa nedá utopiť vodnými delami, ubiť do bezvedomia ani zavrieť za mreže. Nedá sa zastrašiť ani podplatiť. Pravda jednoducho ostáva pravdou, nech sa pri moci vystrieda ktokoľvek, kto si myslí, že má na ňu patent. Aj to je odkaz zhromaždenia veriacich spred 35 rokov.

Dnes sa však ťažko vybojovaná a obeťami vykúpená sloboda stáva opäť ohrozenou hodnotou. Po viac než troch desaťročiach života v slobodnom svete sa mnohí tejto hodnoty dobrovoľne zriekajú. Podporujú režimy či politikov s autoritárskymi sklonmi. Často tiež podliehajú pokušeniu obmedzovať práva iných z obavy, aby neboli ohrozené ich vlastné práva a záujmy. Ľudia viery – účastníci Sviečkovej manifestácie – však takto nerozmýšľali. Podobne ako aktéri Novembra ´89 verili v zodpovednú slobodu pre všetkých.

Cieľ uchrániť si túto slobodu sa dnes, 35 rokov po Sviečkovej manifestácii, ukazuje ako mimoriadne dôležitý. Pravda zostala, moc zmenila podobu. Dnes nás bije, polieva a zotročuje ľahostajnosť, nenávisť, predsudky či dezinformácie, s ktorými v politickom boji posilňujú najmä extrémne smery. Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes. To je motto dnešného stretnutia, v ktorom má ísť nielen o spomínanie, ale tiež o hľadanie cesty, ako svedčiť o pravde v týchto ťažkých časoch.

Sloboda nie je vstupenkou do sveta bez problémov, ako si mnohí po roku 1989 mysleli. Vojna za hranicami či inflácia sú zdrojom obáv a neistoty, ktoré nás rozdeľujú a rozbíjajú jemné tkanivo vzájomnej dôvery. Sklamania a dezilúzie budú s nami vždy, to je nakoniec súčasť pravdy. Nesmú sa však stať dôvodom pravdu rozpustiť vo falošnej istote ochrany, bezpečia a pokoja na úkor demokracie.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem všetkým – aj tu prítomným, ktorí ste nám pred 35 rokmi so sviečkami v dlaniach ukázali cestu. Spojili ste vtedy všetky ostrovy zmeny v spoločnosti – veriacich, neveriacich, ochranárov, konzervatívcov, liberálov a ďalších. Boli to práve kresťania, svedkovia nádeje, ktorí vykročili ako prví. Aj dnes sa s veľkou dôverou pozerám na vás a na svetlo nádeje, ktorým ste vtedy presvietili svet. Opäť ho budeme potrebovať.