Informovala o tom hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Gestorom tejto problematiky je ministerstvo hospodárstva, do ktorého pôsobnosti patrí aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Jedným zo zásadných problémov podľa NKÚ je, že SOI výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa znížil.

K najvyššiemu nárastu agendy došlo v súvislosti s prebratím európskych pravidiel medzi rokmi 2016 a 2017, keď počet kontrolovanej legislatívy stúpol o 130 percent, uviedol NKÚ. Doplnil, že na konci predminulého roka spadalo do pôsobnosti inšpekcie 487 národných aj európskych právnych predpisov a takéto množstvo spôsobuje problémy, ako napríklad neprehľadnosť agendy.

Zodpovedným inštitúciám sa podľa slov NKÚ nedarí presvedčiť občanov, aby využívali alternatívne riešenie sporov (ARS), ktoré je mimosúdne a môže byť rýchlejšou a lacnejšou cestou na riešenie problémov s predajcami. Rezortu a inšpekcii chýba strategický dokument v oblasti spotrebiteľskej politiky, ktorý by reagoval na súčasné rýchle zmeny v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov.

"Nie bezvýznamný vplyv má na to lepšia orientácia ľudí v online priestore," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Jasnú a merateľnú stratégiu rozvoja nemá ani SOI, ani jej nadriadený orgán ministerstva hospodárstva.

Rezort podľa úradu dokonca v roku 2020 nevyhodnotil plnenie úloh z predchádzajúcej stratégie pre spotrebiteľskú politiku. "Kontrolóri zistili, že viaceré ciele a vecné opatrenia z nej neboli splnené," dodal šéf NKÚ.

Kontrola zároveň poukázala na potrebu výraznejšieho využívania informačno-komunikačných technológií v SOI. A to tých, ktoré by pomohli aj pri hodnotení rizík a selekcii odbornej agendy.

Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre hospodárstvo, aby zaviazal ministra hospodárstva predložiť poslancom novú stratégiu spotrebiteľskej politiky vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému.

Rezort hospodárstva by mal tiež pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv.

Pri aktualizácii a prispôsobení slovenského právneho rámca európskym pravidlám a štandardom v oblasti ochrany spotrebiteľa nedošlo k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu roztrieštenosti, dodáva NKÚ.