Náhorný Karabach má pre Arménov zásadný význam

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Náhorný Karabach má pre Arménov zásadný význam

6. apríl 2016, hraničná línia medzi Náhorným Karabachom a Azerbajdžanom: Arménski vojaci kontroľujú hranicu počas uzatvárania dohody o prímerí.

Rozhovor s Ašotom Grigorianom, prezidentom Fóra arménskych asociácií Európy o poslednej vojne medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom.

Azerbajdžan napadol pred pár dňami Arménov v Náhornom Karabachu. Táto oblasť je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, etnicky je však obývaná Arménmi a vydobyla si istým spôsobom suverenitu, aj keď ju Azeri formálne neuznali. Prečo teraz útočili?

V roku 1994 sa skončila vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom, podpísali sa dôležité dohody, nastalo prímerie. V Azerbajdžane sú ešte dve arménske doliny, ale mierové dohody sme rešpektovali. Nastalo obdobie ekonomického rozvoja Náhorného Karabachu, dodržiavajú sa tu demokratické štandardy a podobne, Arménsko je teda v pozícii víťaza.

Prečo teda Azerbajdžan zaútočil?

Práve preto. Azerbajdžan je skorumpovaná nedemokratická krajina, prezident Alijev zmenil ústavu, v skutočnosti nie je prezidentom, ale sultánom, krajinu chce viesť do konca svojho života. Provokácie proti Arménom sa objavovali dlhšie, teraz prešli do vojny, v ktorej, ako hovorili, chceli „oslobodiť“ územie Náhorného Karabachu. Čo je, samozrejme, nezmysel, obyvatelia Karabachu sú so statusom quo spokojní.

Prečo práve teraz?

Azerbajdžan o vojne hovorí už štyri-päť rokov, napriek snahám sa mu nepodarilo vyvinúť nátlak na zmenu v medzinárodnom spoločenstve, nedarilo sa mu diplomaticky. V noci z piatku na sobotu sa to zmenilo.

Niektorí pozorovatelia za tým vidia vplyv Turecka. Súhlasíte?

Poviem vám to takto: Za posledný mesiac sa tureckí najvyšší predstavitelia, prezident Erdogan a premiér Davutoğlu päťkrát stretli s prezidentom Azerbajdžanu Alijevom.

Hovoríte len o poslednom mesiaci?

Áno, len za posledný mesiac. Turecko vždy vyhlásilo, že podporuje Azerbajdžan, jeho územnú integritu a že v prípade potreby podporí Azerov aj vojensky. Posledné stretnutie sa uskutočnilo počas nukleárneho summitu v USA. Pôvodne sa s tureckým prezidentom Erdoganom mali stretnúť iba viceprezident Biden a minister zahraničných vecí Kerry. Prezident Obama a jeho úrad viackrát vyhlásili, že sa s Erdoganom počas jeho návštevy USA nestretne. Ale na prekvapenie sa stretli.

2. apríl 2016, Askeran, Náhorný Karabach: Arménski dobrovoľníci pripravení na zapojenie do vojny proti Azerbajdžanu.

Aký význam tomu prikladáte?

Prezident Obama stretnutie s prezidentom Erdoganom vylúčil aspoň desaťkrát, Erdogan sa kvôli tomu dostával doma pod tlak, keďže Turci považujú USA za svojho strategického partnera. Nezdá sa mi, že by bola náhoda, že by americký prezident zmenil svoje rozhodnutie a následne došlo k napadnutiu Karabachu.

Myslíte si, že Američania boli informovaní o tomto útoku?

V prvom rade si myslím, že Turecko celú vec interpretovalo ako oslabenie Ruska v regióne, keďže Rusko je tradičný arménsky spojenec a Turci majú momentálne napäté vzťahy s Ruskom, potom ako zostrelili ich stíhačku. Protiruské kroky si na Západe vždy nájdu svojich zástancov. Tvrdím ale, že táto krátka vojna vyhovuje Turecku a čiastočne aj Azerbajdžanu, Alijev týmto napadnutím zjednotil národ a odklonil pozornosť na iné témy. Pokles cien ropy a plynu mu totiž robí problémy.

Trochu tomu ale odporuje skutočnosť, že po napadnutí Karabachu mali spoločné vyhlásenie ruský minister zahraničných vecí Lavrov a americký minister Kerry, kde žiadali zastavenie bojov a obnovenie prímeria.

Áno, k tomu došlo, to je pravda. Treba ale vedieť, že Azerbajdžan nemá šancu Náhorný Karabach dobyť.

Prečo?

Náhorný Karabach je dobre vyzbrojený, je vnútorne jednotný, žijú tam v podstate iba Arméni a tiež preto, že Karabach má pre Arménov jedinečný význam.  Počas našej histórie, aj v zlých časoch, keď arménski králi prehrávali vojny a prichádzali o suverenitu, Karabach si vždy nejaký stupeň suverenity udržal. Niekedy to bolo len na úrovni duchovenstva alebo šľachtického rodu, ale celú suverenitu Karabach nestratil. Karabašskí Arméni sú zvlášť hrdí, majú silnú vojenskú tradíciu, napríklad z jednej dediny pochádzajú až štyria maršáli z druhej svetovej vojny, to nie je normálne, to je unikát. A okrem toho, okolo krajiny sú hory, čo len uľahčuje obranu.

V stredu bolo uzavreté prímerie. Považujete ho za stabilné? Ako vidíte najbližší vývoj?

Som rád, že sa zastavila vojna. Vo štvrtok (dnes, pozn. red.) navštívi Arménsko ruský premiér Medvedev, ruská armáda začala vojenské cvičenie v blízkom Dagestane, takže si myslím, že situácia sa upokojí. Aj keď treba mať na pamäti, že Azerbajdžan má územné nároky aj voči Rusku, práve v Dagestane. Ruský vplyv má na upokojenie väčší vplyv ako západní diplomati z tzv. Minskej skupiny. Treba tiež pripomenúť, že Rusko aj Arménsko sú členmi Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti, čo je niečo ako východné NATO.

Ako posledná vojna zmenila kontrolu nad územím? Podarilo sa Azerbajdžanu dobyť nejakú časť Náhorného Karabachu a poistiť si to prímerím?

Počas prvého dňa sa Azerbajdžan dostal asi 10 km do vnútrozemia Náhorného Karabachu, získal tiež kontrolu nad piatimi vyššími kopcami, čo má svoj vojenský význam. Neskôr boli Azeri vytlačení, nad jedným z kopcov si ale udržali kontrolu. Budeme žiadať jeho vrátenie Náhornému Karabachu.

 

Foto: TASR/AP, rferl.org

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo