Polícia v Petrohrade zhabala umelecké diela s protivojnovou tematikou
K policajnému zásahu došlo v čase, keď Kremeľ zintenzívňuje tlak na ruskú opozíciu, ktorá je proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.
Ruská polícia v stredu v Petrohrade zaistila diela z protivojnovej výstavy, ktorá sa konala v priestoroch miestnej pobočky opozičnej liberálnej strany Jabloko.
Výstava výtvarníčky Jeleny Osipovovej bola pre verejnosť prístupná len jeden deň, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Na vernisáž prišlo niekoľko desiatok ľudí a informovalo o nej približne 50 médií.
Strana Jabloko uviedla, že polícia prišla do straníckej centrály s tvrdením, že dostala hlásenie o bombe v objekte.
Žiadne výbušniny sa v priestoroch strany nenašli, no policajti zaistili vystavené obrazy a plagáty, pretože ich motívy môžu údajne spĺňať skutkovú podstatu trestného činu šírenia dezinfomácií o ruskej armáde.
Strana Jabloko vo svojom vyhlásení uviedla, že polícia odniesla "pacifistické umelecké diela" Osipovovej bez toho, aby boli riadne zabalené a chránené pred poškodením.
Jedno z diel zobrazovalo tvár okatého dievčatka s nápisom "Mami, bojím sa vojny" v ruštine a ukrajinčine.
Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu bola všetka verejná kritika ozbrojených síl a vlády zakázaná vrátane používania slov "vojna" a "invázia". Od marca minulého roku v Rusku aj platí zákon, ktorým sa odňatím slobody až na 15 rokov trestajú tí, ktorí zverejnia informácie o ruskej armáde považované úrady za nepravdivé.
Osipovová označila vystavenie svojich diel za protest a za protivojnovú výstavu. Už mnoho rokov je známa ako ostrá kritička Kremľa a hovorí sa o nej aj ako o "svedomí Petrohradu". Prvýkrát protestovala ešte v roku 2002, keď čečenskí ozbrojenci vtrhli do moskovského Divadla na Dubrovke a zajali tam 850 ľudí. Odvtedy pravidelne demonštrovala proti politike presadzovanej Kremľom a niekoľkokrát bola aj zatknutá.
Dnes treba vedieť
Francúzsko a dôchodková reforma
Stroskotal aj druhý návrh na vyslovenie nedôvery vláde, reforma je prijatá
Návrh krajnej pravice získal podporu iba 94 poslancov, potrebných bolo pritom až 287 hlasov.
Štyri a pol hodiny trval neformálny rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Kremli. (tasr)
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.