Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
15. november 2022

Otázniky nad šéfom Twittera

Elon Musk ako šampión antiglobalizmu?

Zakladateľ Tesly je viac anarchista než konzervatívec. Jeho citovanie podivného filozofa nesvedčí o spoľahlivom myšlienkovom svete.

Elon Musk ako šampión antiglobalizmu?

Elon Musk na snímke zo 4. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Správa, že Elon Musk za 44 miliárd dolárov kúpil Twitter, poprednú svetovú sociálnu sieť, prišla práve v dňoch, keď tento pôvodom juhoafrický obchodný magnát navrhol riešenie rusko-ukrajinského konfliktu výhodnejšie pre záujmy Moskvy ako pre Kyjev. V konzervatívnych pravicových kruhoch to posilnilo imidž ikonoklastického vizionára Muska, nepriateľského voči globalistickým „elitám“, ktoré vládnu svetu. Ale je to naozaj tak?

Musk, zakladateľ spoločností ako Tesla vyrábajúca elektromobily či SpaceX, ktorej cieľom je dobyť vesmír, je podľa Forbesu najbohatším človekom na svete s odhadovaným majetkom 223,8 miliardy dolárov. Predsedá vlastnej nadácii a podobne ako Bill Gates sa prezentuje ako filantrop, ktorého cieľom je zlepšiť svet. Za svoje úlohy si kladie aj zníženie globálneho otepľovania využívaním obnoviteľnej energie a založenie ľudskej kolónie na Marse.

Dňa 10. marca 2018 Musk na panelovej diskusii venovanej sci-fi seriálu Westworld povedal: „Musíme mať niečo, čo nás inšpiruje, čo nás núti ráno vstávať s radosťou a robí nás šťastnými, že patríme k ľudstvu.“ Na zdôraznenie tejto myšlienky a vysvetlenie svojho projektu dobytia vesmíru potom doplnil: „Konstantin Ciolkovskij povedal: ‚Zem je kolískou ľudstva, ale v kolíske sa nedá žiť večne.‘ Je čas vydať sa dobyť hviezdy, rozšíriť spektrum ľudského vedomia. Toto všetko sa mi zdá neuveriteľne vzrušujúce a robí môj život šťastným, dúfam, že to tak cítite aj vy.“

Konstantin Ciolkovskij (1857 – 1935), otec ruskej „kozmonautiky“, na ktorého sa Musk odvoláva, bol nielen vedcom, tvorcom rakiet a satelitov, ale aj filozofom vyznávajúcim panpsychizmus, podľa ktorého všetky živé i neživé bytosti majú psychické schopnosti a samotná hmota je mysliaca. Jeho víziu sveta prijali vedci ako Svetlana Semionovová (1941 – 2014) a George M. Young (1870 – 1932) v rámci kozmizmu, hnutia, ktorého zakladateľom je ruský filozof Nikolaj Fiodorovič Fiodorov (1829 – 1903).

Fiodorov sa vyhlasoval za kresťana, ale popieral pravdu viery o zmŕtvychvstaní, ktoré sa podľa evanjelia uskutoční „v posledný deň, na konci sveta“. Bol presvedčený, že ľudská vynaliezavosť bez potreby Božieho zásahu dokáže anticipovať vzkriesenie mŕtvych a prostredníctvom vedeckých schopností znovu zloží ich popol rozptýlený v prírode. Procedúra vzkriesenia mŕtvych zverená vedcom by spočívala v získaní a syntéze všetkých molekúl a atómov, ktoré tvoria popol mŕtvych, aby sa znovu vytvorilo ľudské telo.

Fiodorov navrhoval exhumovať mŕtve telá priamo na cintorínoch, pri ktorých by vznikli vedecké a technologické centrá, kde budú prebiehať procesy syntézy molekúl a genetického rozpoznávania. Po vzkriesení mŕtvych, ktoré bude mať za následok preľudnenie Zeme, bude nasledovať ich nevyhnutný presun na iné planéty vesmíru prostredníctvom kozmických lodí zdokonalených špičkovou ľudskou technológiou. Vo svojej knihe Filozofia spoločnej veci vydanej po jeho smrti Fiodorov predpovedal čas, keď veda umožní ľudstvu prekonať hranice prírody, kriesiť mŕtvych a kolonizovať hviezdy, aby ich obývali.

Myšlienkami Fiodorova bola ovplyvnená prvá generácia boľševických vodcov, takzvaných „staviteľov Boha“. Michel Eltchaninoff, ktorý o téme kozmizmu v tomto roku napísal knihu Lenin chodil po mesiaci. Bláznivý príbeh ruských kozmistov a transhumanistov, pripomína mená filozofa Alexandra Bogdanova, teoretika umenia Anatolija Lunačarského, spisovateľa Maxima Gorkého a inžiniera Leonida Krasina. Všetci z nich sa zapojili do boľševického hnutia na vysokej úrovni. Kozmizmus nebol len revolučnou fantáziou 20. rokov 20. storočia, ale navrhoval stvorenie „nového človeka“ emancipovaného od Boha a prírody, ako sa už o to usilovala Francúzska revolúcia.

V sovietskej epoche sa vedec a tvorca „kozmonautiky“ Konstantin Ciolkovskij pokúsil realizovať druhú časť Fiodorovovho programu: dobytie priestorov, ktoré by mali obývať vzkriesení mŕtvi. Ciolkovskij bol na rozdiel od Fiodorova otvorený ateista a materialista, no rovnako ako Fiodorov veril vo fyzickú nesmrteľnosť ľudstva predurčeného vďaka pokroku vedy žiť večne a zaľudniť celý vesmír.

K menám Fiodorova a Ciolkovského treba pridať meno ruského filozofa vedca Vladimira Vernadského (1863 – 1945), ktorý napriek tomu, že nemal v úmysle oživovať mŕtvych, zamýšľal premeniť človeka na bytosť závislú od „biosféry“, teda živej hmoty, v ktorej je ponorená. Vernadskij šíril aj koncept „noosféry“ blízky evolucionistickému teológovi Pierrovi Teilhardovi de Chardinovi (1881 – 1955). Vernadskij je považovaný za predchodcu radikálnej ekológie a „hypotézy Gaia“, kozmologickej vízie, ktorá predpokladá prepojenie všetkých entít prírody (živých i neživých) a zrušenie každej hranice medzi človekom a svetom. Zem tvorí so svojou biosférou komplexný a všezahŕňajúci systém, ktorý, ako sa zdá, inšpiroval synodu pre Amazóniu v roku 2019.

Inzercia

Kozmizmus je ideológia podobná transhumanizmu, s ktorým má spoločnú evolucionistickú víziu vesmíru a myšlienku sebaprekonania ľudskej prirodzenosti. Tento filozofický systém, ateistický a panteistický zároveň, zapustil korene v Amerike nie menej ako v Rusku.

Vladimir Putin Fiodorovovo meno nikdy nespomenul, ale v roku 2013 dal po Ciolkovskom pomenovať mesto neďaleko kozmodrómu Vostočnyj a v tom istom roku nariadil masové oslavy 150. výročia narodenia Vladimira Vernadského.

Podľa Eltchaninoffa však kozmizmus na niekoľko desaťročí našiel druhý domov v Silicon Valley, kde sú jeho dedičmi ľudia ako Elon Musk a obchodník ruského pôvodu Sergej Brin, spoluzakladateľ spoločnosti Google.

„Ďalšia postava transhumanizmu, Peter Thiel, jeden zo zakladateľov spoločnosti PayPal, odsudzuje ‚ideológiu nevyhnutnosti smrti‘. Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, investuje do vesmírnej turistiky a do spoločností, ktoré sa zaoberajú oddialením starnutia (...). Hľadanie večného života a dobývanie vesmíru spolu súvisia,“ píše Eltchaninoff v knihe Lenin chodil po Mesiaci. Odvolávanie sa Elona Muska na Ciolkovského túto tézu potvrdzuje a je to znepokojujúce.

Politická vízia patróna Tesly je anarchokonzervatívna a chce, aby sa Twitter stal slobodnou, necenzurovanou sociálnou sieťou, kde môže každý vyjadriť svoj názor. Jeho postoj vyvolal nevraživosť globalistov ako Bill Gates, ktorý 4. mája 2022 v diskusii denníka Wall Street Journal na Muska zaútočil. V podstate však Musk aj Gates veria v utópiu obnovy ľudstva prostredníctvom vedy a odmietajú kresťanskú kozmológiu potvrdzujúcu existenciu hodnotového poriadku založeného na nemennej prirodzenosti človeka a na transcendentnom Bohu, ktorý stvoril vesmír a usmerňuje ho až do jeho konca.

Sú títo dvaja „bratia nepriatelia“ súčasťou rovnakého planetárneho sprisahania? O žiadne sprisahanie nejde, keďže sa všetko hlása verejne, ale existuje revolučný proces, ktorý proti novému svetovému poriadku globalistov stavia falošnú antiglobalistickú alternatívu nového svetového neporiadku. Je to proces, v ktorom sa viacerí spájajú v boji proti jedinému nepriateľovi: cirkvi a tomu, čo prežilo z kresťanského Západu.

Text pôvodne vyšiel 2. 11. 2022 na portáli Corrispodenza Romana. Vychádza so súhlasom redakcie, preložil Vladimír Záborský.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.