Hlasovacie zariadenia v parlamente Sú nespoľahlivé aj bez kybernetického incidentu. Štát zafinancuje nový systém

Šéf parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár v piatok informoval, že technické problémy vzniknuté vo štvrtok v Národnej rade, ktoré označil za veľmi vážne, sa podarilo odstrániť. Zatiaľ sa nepotvrdilo, či šlo naozaj o hekerský útok.

„Odstránili to, kolaboval systém,“ uviedol predseda parlamentu. Nespresnil však, aký problém vznikol a čo ho zapríčinilo. Nechať to chce na kompetentné orgány a vedenie bezpečnosti v parlamente. Technici sa vo štvrtok snažili identifikovať zdroj problému. Spolupracovali aj s Národným bezpečnostným úradom.

Podľa Kollára vychádzal v parlamente z niektorého bodu signál, ktorý rušil všetky systémy i počítače. „Nevieme dokonca ani obslúžiť poslancov v jedálni. Padli nám aj registračné pokladnice, padá nám aj wifi a nevieme hlasovať,“ uviedol Kollár počas štvrtových problémov v Národnej rade.

„Prvotnou analýzou tohto kybernetickobezpečnostného incidentu bolo zistené, že sieťová komunikácia vykazuje abnormálne správanie. V dôsledku toho bola ovplyvnená funkčnosť všetkých komponentov vrátane hlasovacích zariadení pracujúcich na sieťovej infraštruktúre NR SR,“ uviedla Michaela Jurcová z kancelárie Národnej rady.

Nemuselo ísť o hekerský útok. Odborník pohybujúci sa v oblasti bezpečnosti informačných systémov, ktorý nechcel byť menovaný, pre Postoj povedal, že aj keď vyšetrovanie incidentu môže trvať mesiace, je zvláštne, že sa schôdza prerušila do 8. novembra. Kollár sa však chce skontaktovať so šéfmi parlamentných strán už skôr a pýtať sa ich bude, či by sa nemohlo pokračovať už 3. novembra.

„Ak sa tam naozaj hekeri dostali, tak je logické, že sa so systémom prestane pracovať. Ale odstaviť systém na dva týžne, čo je príliš dlhá doba, to sa mi zdá maximálne divné,“ uviedol zdroj pre Postoj. Skúmanie dôkazových materiálov môže podľa neho prebiehať aj počas toho, ako už bude systém funkčný.

Odborník zároveň hovorí, že ak bol hlasovací systém pripojený na internet a mal k nemu niekto zdieľaný prístup, tak môžeme hovoriť o bezpečnostnej katastrofe.

Prečo by chcel niekto heknúť parlament?

Systém by mal byť podľa odborníka úzko špecializovaný a vykonávať by mal len jednoduché úkony, no kľúčové v rámci hlasovania v parlamente. Potom by sa zabránilo útokom na tento systém. „Neviem si potom predstaviť, kto a prečo by ho potom hekoval,“ dodal zdroj. V parlamente mal vo štvrtok prebehnúť hlasovací maratón. Na rozhodnutie čaká viac ako 70 návrhov.

Peter Košinár zo spoločnosti ESET, ktorý sa venuje IT bezpečnosti, hovorí, že ak by sa potvrdilo, že šlo o hekerský útok, tak sa môžeme zamýšľať nad motiváciou páchateľa. Pri útoku na štátnu inštitúciu môže ísť podľa Košinára napríklad o demonštráciu sily.

Páchateľ kybernetického útoku môže mať vo všeobecnosti za cieľ „paralyzovať inštitúciu, ktorá má reprezentovať silu štátu“, vraví Košinár s tým, že útočník sa pri tom snaží ukázať, že je tu niekto, kto je schopný túto inštitúciu odstaviť a znefunkčniť na nejaký čas. „Je to použiteľná demonštrácia sily,“ uviedol IT odborník.

Boris Kollár predpokladá, že pre incident podajú aj trestné oznámenie. „Určite podajú nejaké trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Musia zistiť, či to bol úmysel, nedbanlivosť alebo ľudská hlúposť,“ podotkol Kollár.

Šéf parlamentu Boris Kollár. Foto – TASR/Martin Baumann

Viacero otázok vyvolali aj reakcie poslancov, ktorí tvrdili, že o žiaden kybernetický útok nešlo a zákonodarci si chceli len predĺžiť prázdniny. O nafingovanej scéne hovorila napríklad šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Povedala, že dôvodom mohol byť aj fakt, že koalícia nemala v parlamente na hlasovaní dostatok poslancov. „Je to konšpirácia, ktorú si ako opozičná strana môžem dovoliť,“ dodala.

Aj šéf Hlasu Peter Pellegrini mal spočiatku dojem, že ide o fintu. „Ale aby som bol spravodlivý, overil som si u zamestnancov Národnej rady, že ide o rozsiahly pád systému,“ vysvetlil médiám opozičný politik.

Boris Kollár povedal, že keď prerušovali schôdzu, nepoznali rozsah problému a nevedeli, kedy sa ho podarí odstrániť. Poslanci si podľa jeho slov už mohli vzhľadom na avizované dlhšie prerušenie naplánovať iný pracovný program alebo zahraničné cesty. Aktuálne sa preto plánuje spojiť s lídrami koaličných aj opozičných parlamentných strán a preveriť, či by mohli pokračovať v rokovaní už budúci štvrtok 3. novembra.

Podľa šéfa parlamentu situácia nevznikla pre zastaranosť systému. Problémy s hlasovacími zariadeniami však v Národnej rade evidujú, čo potvrdil aj Kollár. Tentoraz to však s kybernetickým incidentom nemalo súvis.

Častý problém s hlasovacími zariadeniami

Poslanci sa pri hlasovaniach v pléne pravidelne sťažujú na nefunkčnosť hlasovacieho zariadenia. Problémy nastali aj počas septembrovej či októbrovej schôdze.

Sťažoval sa napríklad poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorý šéfovi parlamentu vyčítal, že si robí žarty „so šúchaním kartičiek“. Šéf Sme rodina predtým radil poslancom, ktorým hlasovacie zariadenia nefungovali, aby si kartičku šúchaním vyčistili a tak pri vkladaní do zariadenia zabezpečili ich funkčnosť.

„My si tu robíme srandu, že si máme šúchať kartičky... Je nás dokopy päť a pol v koalícii a vy sa neviete postarať o to, že by tieto zariadenia fungovali. Treba ich vymeniť, hovoríme o tom už dva roky,“ povedal Gyimesi Kollárovi v rámci procedurálneho návrhu.

Kollár poslancom OĽaNO v septembri odpovedal, že minister financií je z ich hnutia, preto ich vyzval, aby Igora Matoviča požiadali o finančné zdroje pre Národnú radu. Šéf Sme rodina zároveň dodal, že obnovu hlasovacích zariadení „veľmi rád urobí“.

V septembri Kollár podotkol, že parlament nemá ani na kúrenie. „Vypli sme kúrenie, takže asi ťažko dostanem 15 – 20 miliónov na kartičky,“ povedal Kollár poslancom OĽaNO.

Matovičov rezort vyčlenil financie už v máji

Napriek tomu, že šéf parlamentu adresoval prostredníctvom poslancov OĽaNO výzvu ministrovi financií, Igor Matovič deklaroval, že jeho rezort už v máji poskytol Národnej rade potrebné financie. „Nepotrebujeme blokovať parlament, aby sa tu stále niekto vyhováral na to, že mu nefungovalo tlačítko,“ dodal šéf OĽaNO s tým, že si uvedomuje, že práve menšinová vláda potrebuje funkčnú Národnú radu.

Ministerstvo financií vyčlenilo prostriedky vo výške 1,27 milióna eur na zabezpečenie „digitálneho konferenčného systému“, ktorý má podľa kancelárie Národnej rady slúžiť na riadenie schôdzí. Verejné obstarávanie je v tejto veci v štádiu vyhodnotenia ponúk.

Celkovo však bude podľa Kollára na výmenu celého systému treba 20 miliónov eur. Matovičov rezort financií deklaruje, že žiadne rozumné návrhy blokovať nebude. „Registrujem len túto žiadosť na hlasovacie zariadenie vo výške 1,26 milióna a tú sme schválili 18. mája,“ povedal novinárom Matovič.

Elektronické hlasovacie zariadenie Philips DCN. Foto – TASR/Pavel Neubauer

Starý systém Philips DCN parlament používal od roku 2003. Je nielen technicky zastaraný, ale v roku 2008 bola ukončená aj jeho výroba. „Nie je možnosť ho naďalej bezpečne udržiavať v bezporuchovom stave,“ odpísali z parlamentu.

Výmena systému však bude komplikovaná. Podľa kancelárie Národnej rady je zložité naplánovať postupné výmeny jednotlivých častí systému, ktorého súčasťou sú hlasovacie zariadenia, ale aj podsystém na sledovanie legislatívneho procesu, podsystém na výmenu jednotlivých dát či archivačný modul, ktorý ukladá dáta od roku 1848.

Hlasovacie zariadenia sú teda len zlomkom parlamentnej infraštruktúry, no riešiť to tak skoro nebudú. „Budúcoročné ‚parlamentné prázdniny‘ plánujeme v plnej miere využiť na výmenu hlasovacieho systému,“ uviedli pre Postoj z odboru komunikácie parlamentu.

Národná rada plánuje vymeniť aj všetky zariadenia v pléne, ktoré spracovávajú obraz a zvuk v rokovacej sále. Nepôjde len o kamery, ale aj mikrofóny či systém na vkladanie titulkov do titulkovača počas prenosu z parlamentu. „V súčasnosti však Kancelária NR SR nemá na túto časť projektu schválené financie v štátnom rozpočte na najbližšie obdobie,“ uviedli z komunikačného oddelenia.