Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
09. jún 2022

Čo sledujeme

Ako si „počestný“ muž vybuduje sieť, vďaka ktorej mu prejde zneužitie 400 obetí

Redaktori Postoja vyberajú filmy a seriály, ktoré sledovali na online streamovacích platformách, v kine alebo TV.

Ako si „počestný“ muž vybuduje sieť, vďaka ktorej mu prejde zneužitie 400 obetí

Foto: Wikimedia

V rubrike Čo sledujeme vám každý mesiac prinášame vo forme ankety výber toho najzaujímavejšieho, čo stojí za to sledovať na televíznych obrazovkách či online streamovacích platformách.

Zuzana Hanusová

Jimmy Savile: A British Horror Story, Netflix

Ak chcete pochopiť, ako je možné, že na prvý pohľad dobrý a vážený človek počas svojho života sexuálne zneužil stovky detí, mladistvých, hendikepovaných a viac ako päťdesiat rokov mu na to nikto neprišiel, pozrite si dvojdielny dokument s názvom Jimmy Savile: A British Horror Story. 

Ide o príbeh britského moderátora, ktorý bol roky národnou celebritou, dokonca obľúbencom kráľovskej rodiny. Popritom si vytvoril okolo seba bezpečnú sieť, ktorá „kryla“ jeho pedofilné aktivity. Tie sa začali vyšetrovať až po jeho smrti. Ako je možné, že ho dovtedy nikto nezastavil? To je hlavným odkazom dokumentu, ktorý postupne odhaľuje spôsob fungovania predátora, ktorý si dokázal omotať okolo prsta nielen mediálny svet, ale aj britskú smotánku a dokonca aj vtedajšiu predsedníčku vlády Margaret Thatcherovú, ktorá ho pre jeho charitatívne aktivity navrhla ako kandidáta na Rytiersky titul sir, ktorý mu udelila samotná kráľovná. Pre jeho sociálne angažovanie ho osobne prijal aj pápež Ján Pavol II., keďže Savile sa hlásil ku katolicizmu. Moderátor mal vzťahy s politikmi, políciou a donormi, každý si ho vážil, lebo svoju slávu využíval na charitatívne zbierky. 

Jimmy Savile zomrel v roku 2011 vo veku 84 rokov, mal veľkolepý pohreb so štátnymi pompami. Až po ňom sa obete postupne odvážili opísať horor sexuálneho zneužívania. Odvtedy bolo zaevidovaných 400 obetí, ktoré údajne Savile zneužil od roku 1955 do roku 2009. Obete boli vo veku od päť do sedemdesiatpäť rokov. 

Savile sa totiž až okato venoval charite, popri kariére celebrity pôsobil ako dobrovoľník v nemocniciach, stacionároch pre hendikepovaných i v psychiatrickom ústave. Všade za sebou nechával obete. Na jednej strane obľúbená celebrita, ktorá roky moderovala obľúbenú reláciu na štýl slovenského Modré z neba, kde ľuďom plnil ich sny, na druhej strane hendikepované deti či mladiství zo sociálne slabšieho prostredia, ktorí sa báli hovoriť o tom, čo im urobil. 

Film ukazuje systém, ktorý si manipulátor roky buduje, aby mu prechádzali zvrhlosti. Ak chcete porozumieť mechanizmu moci, kvôli ktorému nikto nenahlási trestné činy v masovom meradle celé roky, dokument o Savileovi je dobrá real story.  

Stanislava Horváthová

Top Gun Maverick, v kinách

Rozhodnutie pozrieť si „nový Top Gun“, teda pokračovanie filmovej popkultúrnej legendy z osemdesiatych rokov, si vyžaduje mentálnu prípravu: vstup do kategórie „ultra light“, pozitívny vzťah k akčnému svetu starnúceho Toma Cruisa a dávku láskavej nostalgie. 

Top Gun Maverick odporúčame nie ako samostatný film, ale ako súčasť zážitkového balíčka. Prvým nevyhnutným krokom je oživenie „jednotky“. Vďaka domácemu premietaniu Top Gunu po tridsiatich rokoch si pripomeniete kolorované zábery vojenských lodí a lietadiel na pozadí oranžového mora aj oblohy, mužský ideál krásy osemdesiatych rokov bez akéhokoľvek ochlpenia, dávno zabudnuté mená ako Goose, Viper či Iceman a soundtrack, na ktorý ste ani po rokoch nezabudli. A možno si aj zaspomínate na staré dobré (vysokoškolské?) časy.

Druhou časťou je pozretie si „dvojky“ v kine a pripomenutie si, že „tento akčno-melodramatický príbeh sa odohráva v podstate úplne mimo akéhokoľvek reálneho sociopolitického kontextu, vo svete, ktorý existuje len pre prezentáciu leteckej akrobacie a úsmevu Toma Cruisa“ – ako to zhodnotil fanúšik na portáli ČSFD.

Maverick, takmer šesťdesiatročný Tom Cruise, ešte stále jazdí na rovnakej motorke, nosí tú istú koženú bundu s nášivkami a má rovnako biele zuby. Aj po rokoch sa pohybuje na hrane technických možností svojich lietadiel aj pravidiel systému. Ešte stále má problém dôverovať romantickému vzťahu, no aj pred dôchodkom lieta ako kráľ a svoje umenie dokáže naučiť aj novú generáciu. 

Nadzvukové stíhačky medzičasom lietajú rýchlejšie, zábery hercov, ktorým preťaženie hýbe tvárou, sú reálnejšie a mužské telá v remaku známej volejbalovej scény na plážové rugby o kúsok chlpatejšie.  

Top Gun Maverick pobaví, ak v ňom viac ako pútavý nový príbeh budete hľadať odkazy na ten pôvodný a budete mať chuť vzdať hold celoživotnej práci jednej holywoodskej hviezdy. Poteší tiež love story medzi neskoršími päťdesiatnikmi, absencia povinných minoritných kvót aj woke agendy a návrat k nekomplikovanému akčnému žánru, za ktorým sa popri komiksových hrdinoch cnelo nejednému štyridsiatnikovi. 

Christian Heitmann

Smrť Juhoslávie, YouTube

Sedím v mestečku Novi Pazar v Sandžaku a jem ćevapčići. Ćevabdžinica sa volá Šadrvan, podľa studne vo vnútri mešít, ktorá slúži rituálnemu umytiu pred modlitbou. Asi osemdesiat percent obyvateľov mesta tvoria moslimovia, ktorí sa prevažne hlásia k bosniackej národnosti. Novi Pazar sa stal súčasťou Srbska až pomerne neskoro, v roku 1912. Keď v rokoch 1862 – 1863 Srbi vyhnali väčšinu moslimského obyvateľstva, Sandžak tomuto osudu unikol.

Šadrvan ani nič okrem ćevapčići neponúka – údajne sú najlepšie v celom Novom Pazare. V každom prípade sú vynikajúce, v Sandžaku teľacinu nedopĺňajú bravčovým mäsom, ale jahňacinou. Nie sú práve diétnym jedlom, ale oproti bežným fašírkam sú jemné a šťavnaté. Na stene za pultom visí vyblednutá fotografia maršala Tita.

V bývalej Juhoslávii to nie je vôbec nezvyčajné, Tita či vlajku Juhoslávie možno nájsť aj na tých najnečakanejších miestach. Ale keď všade visia symboly zaniknutého štátu, prečo sa vôbec rozpadol?

Každému, kto dovolenku na Jadrane nechce tráviť len opaľovaním na pláži, vrelo odporúčam dokument Smrť Juhoslávie (The Death of Yugoslavia), ktorý britská BBC natočila na prelome rokov 1995/96. Šesťdielny seriál zachytáva rozpad Juhoslávie od neskorých osemdesiatych rokov až po koniec vojny v Bosne a Hercegovine.

BBC sa dopodrobna rozprávala s obrovským počtom ľudí: zoznam opýtaných osôb zahŕňa asi osem desiatok politikov, diplomatov, vojenských veliteľov a číta sa ako malé kto-je-kto neskorej Juhoslávie.

Niekedy až zaskočí, ako otvorene viacerí rozprávajú o svojej politike, svojich predstavách a praktikách, za ktoré nejeden z nich neskôr skončil pred súdom v Den Haagu.

Dobrá polovica protagonistov toho obdobia dnes už nežije, dokument je tak jedinečnou kompiláciou odlišných pohľadov, od patriarchu srbskej pravoslávnej cirkvi Pavla cez titoistických pohlavárov Kosova až po slovinských reformných komunistov.

Preklad je niekedy až príliš voľný, pre západné publikum tvorcovia seriálu neprekladali doslovne a často vynechali mená a detaily, ktoré by západný divák nepochopil. Našťastie však Briti ponechali originálny zvuk rozhovorov, takže každý, kto je znalý chorvátčiny, slovinčiny či albánčiny porozumie, čo sa hovorí.

Inzercia

Samozrejme, ani šesťdielny dokument nestíha dopodrobna spracovať všetky detaily. Hlbšie korene problémov ako ekonomická kríza osemdesiatych rokov zostávajú na okraji, rovnako ako „rehabilitácia“ srbských monarchistov a nacionalistov z druhej svetovej vojny v srbskej verejnosti.

Keďže seriál vznikol ešte pred vojnou v Kosove, finále vojen v Juhoslávii zostáva nedopovedané. Ak však chce niekto porozumieť, prečo NATO zasiahlo v roku 1999 práve tým spôsobom, ako zasiahlo, Smrť Juhoslávie ponúka vynikajúce vysvetlenie.

Lenka Chlebanová, spolupracovníčka Postoja

Šéfkuchárov stôl (Chef's table), Netflix

Varenie môže byť aj umeleckým zážitkom. Televízne obrazovky nám na dennej báze prinášajú programy o varení a pečení, ktoré sú založené na rýchlosti a improvizácii, ale aj porovnávaní či priamo zahanbovaní ostatných účastníkov. Seriál Šéfkuchárov stôl na Netflixe prináša úplne iný, takmer spirituálny zážitok. Ukazuje divákom, ako vyzerá kultúra stravovania na tej najvyššej úrovni. Každý diel prináša životný príbeh iného šéfkuchára. 

Spoznávame tak cestu budhistickej mníšky, ktorá celý život varí jednoduché, ale prepracované pokrmy pre svoje spolusestry z lokálnych surovín. Sledujeme príbeh ženy zo Slovinska, ktorá sa naučila variť úplne sama a v malom domčeku uprostred rozkvitnutých záhrad otvorila s manželom ich vlastnú reštauráciu snov. V nehostinnej švédskej divočine, kde počas šiestich mesiacov chladu a tmy nerastie absolútne nič, nachádzame miestneho šéfkuchára, ktorý zákazníkom servíruje tradičné severské jedlá obohatené o prvky jeho vlastnej vášne a kreativity. 

Ak v akejkoľvek oblasti života momentálne pociťujete nedostatok motivácie či inšpirácie alebo máte len pocit znechutenia zo všeobecnej vulgarizácie okolitého sveta, tento dokument je určený práve pre vás. A to bez ohľadu na to, či sami radi trávite čas za kuchynským sporákom.

Pavol Hudák

Agent (The Spy), Netflix

Šesťdielna séria ukazuje príbeh izraelského národného hrdinu Eliho Kohena, ktorý sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dostal do Sýrie, kde prenikol do vládnych kruhov a domov posielal cenné informácie o zamýšľaných vojenských operáciách Sýrie voči Izraelu.

Eli je Žid pochádzajúci z Egypta. Po náročnom výcviku ho izraelská tajná služba vyšle do Sýrie a vytvorí mu novú identitu. Je z neho Kamal Amin Ta'abet, úspešný podnikateľ, ktorý sa zaradí do vyššej spoločnosti a získava si dôveru najvplyvnejších ľudí v krajine. A cez nich tiež dôležité fotografie a materiály, ktoré pašuje do Izraela ukryté v nábytku a porceláne.

Agentovi sa dokonca podarí dostať na Golanské výšiny, kde má sýrska armáda, ktorá ostreľuje Izrael, základňu a podzemné bunkre. Elimu sa podarí husársky kúsok. Keď vidí, ako na vojakov praží slnko, navrhne, že vojakom zaplatí výsadbu stromov, aby mali tieň. Velenie to prijíma s nadšením a pre Izrael je to jasný signál, kde v horách sa ukrývajú nepriateľskí vojaci. Špión, ktorému sa postupne podarí stať až poradcom ministra obrany, zistí, že Sýria plánuje odkloniť rieku Jordán tak, aby netiekla na Izraelské územie, pre ktoré je životne dôležitá. 

Seriál je nakrútený podľa skutočnej udalosti a to, že Eliho chytia a odsúdia na smrť, vieme tiež podľa prvej scény, v ktorej sýrska armáda privedie zmučenému Elimu do väzenia rabína, ktorý je pri ňom, keď píše list na rozlúčku.

Seriál ukazuje aj tragédiu Eliho a jeho rodiny. Manželka sama vychováva tri deti, ktoré otca takmer nepoznajú. O mužovi nemá celé mesiace žiadne správy a ani netuší, že je špiónom. Elimu rodina chýba, no aj keď sa presviedča, že to robí pre ňu, musí na ňu zabudnúť. Napriek tomu keď mu istý vplyvný Sýrčan chce dať za manželku svoju dcéru, ktorá sa do Kamila zamiluje, odmieta.

Eli už postupne nevie, kto je, či podnikateľ Kamil alebo špión Eli. Keď sa vráti na návštevu Izraela, správa sa suverénne a občas arogantne a neuvedomuje si, že nie je bohatý podnikateľ, ktorému všetci poklonkujú.

Príbeh slávneho izraelského špióna nám poodhalil cenu, ktorá sa platí za hrdinstvo: ťažké vnútorné prežívanie aj zmenu charakteru, morálne dilemy a tiež to, že väčšie obete než hrdinovia sami často prináša ich rodina a blízki. The Spy je príbeh človeka, ktorý na konci života stratil svoju identitu. Keď sedí nad listom, ktorý píše pred popravou, už nevie, či sa má podpísať Eli alebo Kamil.

Michal Lukáč, spolupracovník Postoja

Civilisation, BBC, dostupné aj na YouTube

Anglický spisovateľ devätnásteho storočia John Ruskin tvrdil: „Veľké národy píšu svoje autobiografie v troch rukopisoch – v knihe svojich skutkov, knihe svojich slov a v knihe svojho umenia. Žiadna z týchto kníh nemôže byť pochopená, kým si neprečítame aj ďalšie dve, ale jedinou dôveryhodnou spomedzi nich je tá posledná.“

Týmto citátom otvára svoj monumentálny dokumentárny seriál Civilisation z roku 1969 aj Kenneth Clark, britský historik umenia. V trinástich približne päťdesiatminútových epizódach navštevuje významné miesta histórie Západu a lahodnou angličtinou vysvetľuje, ako sa európske národy dokázali po rozpade Rímskej ríše zmeniť na kultúrne vyvinuté spoločnosti. 

Napriek špecializácii svojho vzdelania je Clark schopný veľké diela západného umenia prepojiť s filozofiou a historickými poznatkami; divákovi tak poskytuje komplexný pohľad na európsku civilizáciu. Civilizáciu, ktorú si podľa jeho slov niektorí ľudia nevážia, pretože sú ňou znudení, ale neuvedomujú si, že nudnosť barbarskej spoločnosti je oveľa horšia ako nudnosť civilizácie – totiž, nedá sa pred ňou ujsť.

Tempo tohto seriálu z konca šesťdesiatych rokov je pochopiteľne omnoho pomalšie ako strih dokumentov, ktoré sledujeme dnes, no zvyknúť si naň netrvá až tak dlho. 

Pokiaľ chcete vidieť seriál, ktorý svojím konceptom v podstate nastavil definíciu moderného dokumentárneho seriálu, a trochu si pritom rozšíriť všeobecné vzdelanie týkajúce sa západnej histórie a myslenia, Civilisation je povinnou jazdou. 


 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.