Jarná vlna pandémie Čo nás čaká najbližšie týždne a ako bude vyzerať nový normál?

Napriek stále prebiehajúcej vojne na Ukrajine sa pandémia nekončí. Nielen vo viacerých krajinách východnej Ázie, ale i v štátoch západnej Európy ako Veľká Británia či Nemecko výrazne stúpajú počty novonakazených. Jarná vlna pandémie koronavírusu s dominanciou infekčnejšieho subvariantu omikronu BA.2 sa už začala aj na Slovensku.

Naďalej denne pribúda do 9-tisíc nakazených, pozitivita PCR testov sa drží stále na približne 50 percentách, no vykonáva sa o 10-tisíc testov menej. Počet ľudí v nemocniciach klesá pomalšie ako po predchádzajúcich vlnách. Momentálne je hospitalizovaných 2200 covidových pacientov, z toho má však covid ako hlavnú diagnózu vyše 1400 z nich. Záťaž na pľúcne ventilácie je dlhodobo nižšia, ide o menej než 100 pacientov, momentálne 75. Denne covidu naďalej podľahne 20 až 30 obetí.

Odborníkov sme sa opýtali:

1. V akom horizonte očakávate scenár prudkého rastu prípadov podľa vzoru západných krajín aj na Slovensku? Bude tak potrebné vrátiť sa k nejakým už medzičasom zrušeným opatreniam?

2. Covidové reinfekcie sa stále častejšie vyskytujú už aj po krátkom čase bez ohľadu na status očkovania či prekonania ochorenia. Je toto nový normál, s ktorým sa treba naučiť dlhodobo žiť a nie je tak už natoľko potrebné tlačiť na preočkovanosť celej populácie?

V ankete odpovedá epidemiologička Alexandra Bražinová, epidemiológ Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Pavelka, matematik Richard Kollár a dátový analytik Ivan Bošňák.

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

1. Nemyslím si, že počet infekcií rastie v Európe prudko. Nárast pozoruje Veľká Británia, ale z veľmi nízkych čísel. Nám blízke Rakúsko, ale aj Nemecko už kulminujú a smerujú k poklesu počtu prípadov. Vyjadrenia a hodnotenia situácie musia vychádzať z dát a je potrebné uviesť, že počet infikovaných v týždennom porovnaní v Európe je stabilný. Niektoré krajiny rastú, mnoho iných klesá v počte pozitívnych a dôležité je, že klesá aj počet obetí na týždennej báze.

Najdôležitejším parametrom, ktorý treba sledovať, zostávajú hospitalizácie. My dnes máme bez sekundárnych pozitívnych prípadov asi 1500 hospitalizovaných v nemocniciach a na podobných úrovniach je dnes najviac postihnuté Rakúsko. Británia je asi na polovici z celkového počtu našich hospitalizovaných, takže tie počty nie sú vôbec dramatické a ani nárasty, ktoré pozorujeme, nie sú v kategórii ťažké prípady.

Počty úmrtí sa môžu zdať na Slovensku neprimerane vysoké, ale hovoríme dnes o klesajúcich počtoch okolo 20-25 ľudí denne. V populácii, ktorá je vo vekovej skupine nad 80 rokov zaočkovaná 3. dávkou na 55 %, to je veľmi málo. Samozrejme, že potom uvidíme starších ľudí po infikovaní sa kovidom aj v nemocnici, aj na jednotkách intenzívnej starostlivosti a aj v štatistikách úmrtí. Nakoniec, bolo obdobie respiračných vírusov, skončí sa teraz s príchodom pekného počasia a som presvedčený, že Slovensko nečaká významná ďalšia vlna omikronu a smerom k Veľkej noci sa s pandémiou budeme lúčiť.

2. Druhá otázka by mala byť smerovaná na odborníkov lekárov a epidemiológov, neviem sa vyjadriť.

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov, Inštitút zdravotných analýz 

1. Prakticky vo všetkých západných krajinách, kde teraz dochádza k nárastu nových prípadov a dosahovaniu nových rekordných čísiel (pozri Rakúsko), tak došlo po čiastočnom alebo úplnom (pozri Spojené kráľovstvo, Dánsko) zrušení opatrení. Prirodzene sa v týchto krajinách zvyšuje počet sociálnych kontaktov a súčasne sa znižuje naša opatrnosť. V tých extrémnych príkladoch schádzajú dole aj samotné rúška a FFP2 respirátory (pozri UK). Raz sa však „pilulka musela zhltnúť“ a opatrenia sa museli zrušiť skôr či neskôr. Nárast prípadov je preto očakávaný a ja by som tomu priveľkú pozornosť nevenoval.

Návrat k opatreniam môže byť prvotne lákavý, keďže politici sú radi videní, že robia niečo hmatateľné. V prostredí, kde máme bezpečnú a efektívnu vakcínu, však považujem návrat k opatreniam za neetický. Bolo by morálne nezodpovedné uvaliť na spoločnosť systém reštriktívnych pravidiel, ktoré majú ekonomický, sociálny a psychický dosah, pričom vakcína je prakticky zadarmo.

Zmena môjho odporúčania by však mohla nastať, ak by sme čelili novému variantu. V prípade variantu omikron sme však boli svedkami značného samolimitujúceho efektu, ktorý nové mutácie majú. Vďaka tomu, že dominantná časť populácie bola buď zaočkovaná, alebo ochorenie COVID-19 už v minulosti prekonala, prechod do prostredia variantu omikron znamenal, že tento variant čelil výraznej bariére, čo sa týka imunity v populácii.

Výsledkom bolo, že riziko hospitalizácie je pri omikrone výrazne nižšie v porovnaní s predošlými variantmi. Toto bol hlavný dôvod, prečo sme zrušili opatrenia. Problém totiž nie je samotná infekcia. Doslova denne naše telo bojuje s nespočetným množstvom patogénov, ktorým sme vystavení v externom prostredí. Problém je dosah, ktorý infekcie mali v prostredí predošlých variantov. Pokiaľ pri novom variante nebudeme vidieť riziko ohrozenia a preplnenia nášho zdravotníckeho systému, tak zavádzanie opatrení nebude zmysluplné.

2. Keď sa skončili klinické fázy testovania nových vakcín na koronavírus, dáta boli vskutku úžasné. Ja osobne som dosť dlhý čas úprimne veril tomu, že v rukách máme ultimátnu zbraň a finálne riešenie. Ako veľmi som sa vtedy mýlil. Nové zmutované varianty nás znova hodili naspäť na bežeckú trať s novým koronavírusom a realita vyzerá tak, že to je beh na veľmi dlhé trate. Technicky nazývame v epidmeiológii vakcíny na SARS-CoV-2 neperfektné, to znamená, že nie sú schopné eliminovať alebo eradikovať tento vírus a prielomové infekcie sú, žiaľ, veľmi bežným fenoménom vždy, keď prechádzame do prostredia nového variantu.

Z dát sme však zistili, že vakcíny a boostre dokážu skoro dokonale minimalizovať riziko ťažkého priebehu, a práve tu leží sila týchto vakcín. Dostávame sa tak do psychologicky veľmi komplexného prostredia, kde je mnoho ľudí odradených od „boostrov“, lebo aj tak sa nakoniec nakazili a strávili zopár dní doma s nie veľmi príjemným súborom symptómov. Je pre nás ťažké zvažovať alternatívne scenáre, ktoré sme priamo nezažili, teda aký ťažký priebeh by som mal, keby som nebol zaboostrovaný. Skončil by som v nemocnici a aké by bolo moje riziko smrti? Nezabúdajme, že na omikron u nás stále umiera niečo nad 30 ľudí denne, čo je asi tretina v porovnaní s druhou epidemickou vlnou.

Vedecké články hovoria jasne. Boostre výrazne znižujú riziko ťažkého priebehu a hospitalizácie a sú preto primárnym nástrojom, ako udržať COVID-19 pod kontrolou. Prielomové infekcie a pravidelné booster dávky budú najbližšie obdobie novým normálom, ak chceme ochrániť svoje zdravie, zdravie tých, na ktorých nám záleží, a v neposlednom rade náš zdravotnícky systém pred preťažením.

Alexandra Bražinová, epidemiologička, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 

1. Keďže vieme, že tento nárast v spomínaných krajinách spôsobuje subvariant BA.2 variantu omikron a ten už aj u nás dominuje, môžeme nárast prípadov u nás očakávať čoskoro, v najbližších týždňoch. Nie je však nevyhnutný, respektíve nemusí byť výrazný, pretože počas doterajšej omikron vlny sa veľa ľudí na Slovensku infikovalo, okrem toho mnohí sú zaočkovaní, veľa ľudí je teda do istej miery pred infekciou chránených. Pokiaľ nepríde k rastúcemu počtu hospitalizácií až do miery, že by to kapacitne nemocnice nezvládali (čo nepredpokladáme), tak návrat k zrušeným opatreniam nebude potrebný. 

2. Pri omikron variante sú covid-19 reinfekcie pozorované častejšie ako pri predchádzajúcich variantoch (najmä u tých ľudí, čo boli infikovaní v delta vlne alebo ešte skôr), rovnako je aj pozorovaná vyššia miera infekcií u zaočkovaných. Zväčša ide však o mierny priebeh a naozaj ťažké stavy sa vyskytujú najmä u neočkovaných. Je pravdepodobné, že je to prirodzený vývoj a cesta k odzneniu pandémie. Očkovanie je však stále veľmi dôležité, pretože keby nebola veľká časť populácie zaočkovaná (a premorená), pozorovali by sme oveľa viac ťažškých prípadov aj pri omikron variante. Zaočkovanosť preto stále zohráva veľkú úlohu a to, či ju budeme potrebovať zvyšovať, uvidíme na jeseň, keď predpokladáme opäť zvýšené šírenie infekcií.

Richard Kollár, matematik, spoluzakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. V žiadnej európskej krajine zatiaľ vlna subvariantu BA.2 variantu omikron nebola spojená s podstatným nárastom vážnych prípadov v nemocniciach. Rast bežných hospitalizácií síce pozorujeme tak v Rakúsku, ako aj vo Veľkej Británii, je však stále relatívne veľmi nízky v pomere k počtu hospitalizácií na Slovensku a tak isto je spojený v oboch krajinách najmä s vysokým počtom tzv. incidentálnych infekcií. COVID-19 je u týchto pacientov len sprevádzajúcim faktorom iného primárneho ochorenia pacienta (aj keď nemožno vylúčiť, že je spúšťačom zhoršeného zdravotného stavu).

Vzhľadom na tieto dostupné dáta zatiaľ nie je pravdepodobný scenár vysokého počtu vážnych stavov COVID-19 na Slovensku či preplnenia bežnej kapacity nemocníc počas nadchádzajúcej vlny. Je však vysoko pravdepodobné, že čoskoro príde k miernemu zhoršeniu epidemickej situácie aj na Slovensku ako dôsledok nástupu subvariantu BA.2, uvoľnenia opatrení a taktiež slabnúcej imunity s odstupom času po očkovaní alebo po prekonaní ochorenia COVID-19. 

Súčasný stav sme dosiahli s minimálnymi opatreniami vrátane veľmi miernych opatrení počas vrcholu ostatnej pandemickej vlny variantu omikron. Z toho dôvodu nie je momentálne dôvod zavádzať prísnejšie opatrenia. Na druhej strane je potrebné veľmi dobre sledovať situáciu u nás a frekventovane ju vyhodnocovať. V prípade zhoršenia epidemickej situácie u nás, u našich susedov alebo v prípade výraznej zmeny charakteru tejto pandemickej vlny v inej európskej krajine by bolo potrebné opätovne zaviesť niektoré ďalšie opatrenia, tie by však mali byť zamerané špecificky na zamedzenie veľkej miery superšírenia, t. j. mali by sa týkať výlučne aktivít, pri ktorých sa zhromažďuje veľmi vysoký počet ľudí na malom priestore bez ochrany dýchacích ciest.  

Na dobrý monitoring ochorenia je potrebné zachovať najmä dobre dostupné možnosti testovania pre indikované osoby (po kontakte s pozitívnou osobou alebo s príznakmi ochorenia COVID-19). Tiež je potrebné dobre komunikovať potrebu izolácie pre infikované osoby obyvateľom Slovenska. 

2. Pri variante omikron pozorujeme dva dynamické faktory naraz – častejšie sú reinfekcie a tak isto infekcie po očkovaní. Avšak u osôb, ktoré prekonali ochorenie alebo sú plne zaočkované, prípadne majú aj booster, je priebeh miernejší, ako bol v minulých vlnách. Takže celospoločenské pandemické riziko, teda riziko ochromenia celej spoločnosti alebo celého zdravotníctva pandémiou postupne klesá.

Avšak pri neimunizovaných osobách, prípadne pri osobách, ktoré prekonali ochorenie alebo boli očkované dávno, je individuálne riziko porovnateľné s minulými vlnami. Takisto je pomerne veľké riziko infekcie u osôb, ktoré sa dlhodobo izolovali a dostávajú sa častejšie do kontaktu s druhými až teraz po uvoľnení opatrení. Každá osoba tak musí svoje riziko vyhodnocovať individuálne a pre niektorých môžu byť niektoré činnosti povolené štátom aj počas jari stále príliš rizikové. O čo uvoľnenejšia je celá spoločnosť, o to ťažšie je psychicky zvládať opatrné správanie pre najviac ohrozené osoby. 

Pri rozhodnutí, čo ďalej s očkovaním, by sme mali počkať na to, aké varianty sa v budúcnosti vyskytnú, a na to, aké verzie vakcín budú vtedy dostupné. Zatiaľ nie je totiž jasné, akou vakcínou a kedy sa efektívne očkovať. Vzhľadom na to, že je vysoko pravdepodobné, že sa ďalšia významná pandemická vlna objaví najprv v zahraničí s dostatočným časovým predstihom pred jej prienikom na Slovensko, tak kým sa dostane k nám, stačí monitorovať situáciu v zahraničí a konať podľa pozorovaní. Je však potrebné mať pripravenú v prípade potreby veľmi promptnú očkovaciu kampaň minimálne pre všetkých tých, ktorí o to majú záujem, a pre najviac ohrozené skupiny.