Sergej Lavrov pripúšťa prímerie Rusko už nechce kapituláciu Ukrajiny, ale trvá na denacifikácii ako v Nemecku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva stále trvá na „demilitarizácii“ Ukrajiny a mal by existovať zoznam konkrétnych zbraní, ktoré by nikdy nemali byť umiestnené na ukrajinskom území. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

„Musia sa stanoviť konkrétne druhy útočných zbraní, ktoré nikdy nebudú umiestnené na Ukrajine a nebudú sa ani vyrábať,“ povedal Lavrov pre arabskú televíziu al-Džazíra v interview, ktorého text zverejnili na webovej stránke jeho ministerstva.

Zároveň uviedol, že Ukrajina „musí prejsť denacifikačnou procedúrou ako Nemecko v minulosti“.

Moskva pri rokovaniach s Ukrajinou nepožaduje kapituláciu, ale navrhuje dohodu, „ktorá zaistí zákonné práva všetkým národom tejto krajiny“.

„Ponúkame dohodu. Zaistí zákonné práva všetkých národov, ktoré žijú na Ukrajine, čo zahŕňa všetky národnostné menšiny,“ uviedol Lavrov. Moskva pôvodne rozhovory podmieňovala požiadavkou, aby ukrajinská strana najprv zložila zbrane.

V stredu popoludní ruský vyjednávač oznámil, že súčasťou rozhovorov, ktoré by sa mali začať vo štvrtok, bude aj otázka prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu tiež zdôraznil, že Moskva trvá na požiadavkách, ktoré sformuloval ruský prezident Vladimir Putin. Kremeľ žiada, aby Kyjev uznal Luhanskú i Doneckú ľudovú republiku a suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom.

Zelenskyj chce bezpečnostné záruky od NATO

Ukrajinský prezident v utorok v interview povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie Ukrajiny, až potom sa môžu uskutočniť ďalšie rozhovory. Žiadal bezpečnostné záruky, ale od NATO, a nie od Ruska.

Zelenskyj totiž povedal, že ak by NATO zavrelo dvere Ukrajine, Kyjev by žiadal právne záväzné záruky.

„Pokiaľ naši partneri nie sú pripravení prijať Ukrajinu do NATO, pretože Rusko to nechce, mali by vypracovať spoločné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. To znamená, že máme svoju územnú celistvosť, že naše hranice sú chránené, máme osobitné vzťahy so všetkými svojimi susedmi, sme úplne v bezpečí a garanti, ktorí nám poskytujú bezpečnosť, to garantujú právne,“ vysvetlil Zelenskyj.

Lavrov o ruskej invázii hovorí ako o zatiahnutí do umelo vytvoreného konfliktu

Lavrov v rozhovore tiež povedal, že Rusko uznáva prezidenta Volodymyra Zelenského ako ukrajinského lídra a privítalo ako „pozitívny krok“ tú skutočnosť, že Zelenskyj chce prijať bezpečnostné záruky.

„Naši vyjednávači sú pripravení na druhé kolo diskusií s ukrajinskými zástupcami o týchto zárukách,“ doplnil Lavrov.

Podľa Lavrova je možné, že Rusko bolo do konfliktu zámerne vylákané. Kremeľ odôvodňuje inváziu obavou, že by Ukrajina mohla mať k dispozícii jadrové zbrane či slúžiť ako predsunutá základňa. Ukrajina aj NATO podobné obvinenia odmietajú.

Čítajte tiež

Ukrajinec z Nitry Ak vás niekoľko dní ostreľujú rakety z Ruska, už to nie sú vaši bratia

„Podpora Slovákov je až neuveriteľná. Ale je veľmi dôležité, aby táto vlna o týždeň či dva neutíchla,“ vraví Andrij Pylypenko.

Podľa ruského ministra zahraničia je možné, že niekto chce, aby Rusko uviazlo do „Západom umelo vytvoreného konfliktu“ na Ukrajine. Obvinil Západ, že bráni „fašistickú, neonacistickú moc na Ukrajine“ a používa ju proti Rusku.

Rusko je však podľa neho schopné ustáť akýkoľvek tlak. „Odporúčam zoznámiť sa s ruskou históriou, dejinami Ruského impéria, dejinami Sovietskeho zväzu a dejinami tých epizód v našich životoch, keď sme boli napadnutí nepriateľskými armádami,“ varoval.

OSN odsúdila ruskú inváziu, kritizuje hrozbu jadrovej vojny

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo v stredu právne nezáväznú rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny. 

Za návrh sa vyslovilo 141 členských štátov zo 193 členov, proti ich hlasovalo len päť – Rusko, Bielorusko, KĽDR, Eritrea a Sýria. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín vrátane Číny.

Uznesenie „čo najdôraznejšie odsudzuje“ ruskú agresiu voči Ukrajine a požaduje úplné stiahnutie ruských síl zo susednej krajiny. Kritizuje tiež rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti.

Rusi pripustili prvé straty, počty sa však líšia

Rusko v stredu vyhlásilo, že od vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal minulý týždeň vo štvrtok, prišlo o život 498 ruských vojakov. Ide o prvé oficiálne vyjadrenie Moskvy v súvislosti s vlastnými stratami. Ukrajina tvrdí, že táto bilancia je omnoho vyššia.

„Pri výkone služby zahynulo už 498 ruských vojakov,“ uviedol vo vyhlásení odvysielanom štátnou televíznou stanicou hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Dodal, že zranenia utrpelo „1597 našich druhov“.

Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré priebežne zverejňujú aktualizáciu o ruských stratách, tvrdia, že Moskva zaznamenala dosiaľ 5840 obetí. O aké obete ide, Kyjev nešpecifikoval. Podľa prezidentovho hovorcu od začiatku invázie padlo už vyše 7000 vojakov.

Správy o tom, že Rusko utrpelo omnoho väčšie straty, Konašenkov označil za „centralizované dezinformácie“.

Kyjev v stredu uviedol, že od začiatku invázie zahynulo 2000 ukrajinských civilistov.