Ministerstvo investícií chce uvoľniť pravidlá pre verejné obstarávania

Zrýchliť procesy, odbúrať nadmernú byrokraciu a pomôcť obstarávateľom. To sú hlavné ciele návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý pripravilo ministerstvo investícií a predkladá ho do medzirezortného pripomienkového konania. Informoval o tom šéf rezortu Richard Raši.

Opozičné Progresívne Slovensko už v januári upozorňovalo, že novela zákona o verejnom obstarávaní vytvorí priestor na klientelizmus, korupciu a netransparentnosť. Zvyšuje limity, do ktorých sa môžu zákazky zadávať do súťaže bez možnosti dotknutých strán brániť sa. Zároveň sa radikálne znižujú pokuty za porušenie zákona.

Novela podľa ministerstva prinesie viacero kľúčových opatrení. Prvým je zmena limitov pre jednotlivé postupy vo verejnom obstarávaní. V súčasnosti môže obstarávateľ mimo zákona nakúpiť tovary, služby a stavebné práce do desaťtisíc eur. Po novom sa má tento limit zdvihnúť na 50-tisíc eur. Únia limit v tomto prípade nedefinuje, podľa Rašiho ide približne o európsky priemer.

Kontrola podľa ministra zostane zachovaná. Obstarávateľ je povinný zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Všetci obstarávatelia, okrem obcí a miest do 2000 obyvateľov, ktoré nemajú zriadené oficiálne webové sídlo, budú povinní zverejňovať aj objednávky a faktúry.

Zostanú len limity, ktoré žiada EÚ

Zámerom návrhu je odstránenie takzvaného goldplatingu, podčiarkol Raši. Týmto termínom sa označujú predpisy, ktoré idú nad rámec požiadaviek Európskej únie.

Ponechané zostanú len limity, ktoré vyžaduje EÚ. Navýšia sa limity pri podlimitných zákazkách na stavebné práce, pri ktorých nemožno podať námietky, a to z 800-tisíc eur na 1,5 milióna eur. Pri tovaroch a službách bude limit 221-tisíc eur. Aby sa verejné obstarávanie čo najviac urýchlilo, vypustiť sa má inštitút žiadosti o nápravu, ktorý smernice EÚ nevyžadujú.

Novela má za cieľ upraviť aj pokuty. V súčasnosti je za vybrané porušenie zákona stanovená na pevnej úrovni piatich percent zo zmluvnej ceny. Po novom má platiť rozpätie 0,1 až päť percent zo zmluvnej ceny alebo súčtu zmluvných cien. 

Zámerom novej právnej úpravy je podľa ministra aj ochrániť niektoré samosprávy pred nútenou správou. "Práve samosprávy navrhli, aby sme v zákone upravili aj podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní," priblížil Raši.

Zmenu zákona o verejnom obstarávaní označil Raši za jednu z priorít nového vedenia ministerstva. Tento proces je totiž v súčasnosti veľmi zdĺhavý.

"Obce, mestá, štátne a verejné inštitúcie potrebujú normálne fungovať. Naša novela v praxi rozviaže ruky obstarávateľom, no zároveň zostane zachovaná verejná kontrola a transparentnosť. Každý občan bude mať šancu vidieť, čo starosta, primátor, župan či štátny úrad kúpili a za koľko," doplnil.

Samosprávy zmenu vítajú

Predstavitelia samospráv novelu oceňujú. "Myslím si, že tento návrh môže posunúť dopredu rýchlosť v konaní. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, môže výrazným spôsobom pomôcť," zhodnotil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Novela podľa neho zachováva transparentnosť obstarávania.

Za veľmi dôležité považuje aj to, že novela vytvára podmienky, aby si každé mesto a obec vybrala svoju cestu verejného obstarávania. Či už využitím verejnej platformy, ale aj súkromných platforiem. "Pevne verím, že tento zákon, pokiaľ bude schválený, tak bude veľmi dôležitý pre to, aby sa urýchlil rozvoj miest a obcí Slovenskej republiky," doplnil Božik.

Šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček je presvedčený, že navrhovaná zmena pravidiel dokáže výrazne urýchliť proces verejného obstarávania. "Čo dnes trvá štyri až päť mesiacov, môže trvať dva až tri týždne. To znamená, že významným spôsobom príde k urýchleniu," zhodnotil.

Zdôraznil, že nejde o úľavu primátorovi, starostovi alebo poslancom, ale o služby v prospech obyvateľov, ktorí uvidia výsledok práce samospráv rýchlejšie ako doteraz. Rybníček pripomenul, že primátori a starostovia nesú trestnoprávnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

"Do dnešného dňa v našom striktnom režime štát fungoval tak byrokraticky, že častokrát za zbytočné prieťahy vo verejnom obstarávaní nezodpovedal primátor a starosta, ale úradník na nejakých úradoch. Často sme ale boli my nespravodlivo braní na zodpovednosť za dlhé prieťahy vo verejných obstarávaniach, za ktoré sme nemohli," vysvetlil.