Napätie na Ukrajine Zelenskyj sa chce stretnúť s Putinom, Scholz tvrdí, že v Európe hrozí vojna

Ukrajinská armáda v sobotu informovala, že pri ostreľovaní zo strany proruských separatistov v Donbase prišli o život dvaja ukrajinskí vojaci a ďalší štyria utrpeli zranenia. Armáda na facebooku v sobotu popoludní zároveň uviedla, že od rána zaznamenala už 70 prípadov porušenia prímeria.

Proruskí separatisti podľa jej vyhlásenia ostreľovali pozdĺž frontovej línie viacero obcí, a to ťažkou delostreleckou technikou, ktorej použitie zakazujú minské dohody.

Proruskí separatisti zase Kyjev prostredníctvom sociálnej siete Telegram obvinili z ostreľovania oblastí, ktoré sú pod ich kontrolou, a dodali, že na túto paľbu museli adekvátne reagovať.

V posledných dňoch došlo na frontovej línii v Donbase k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z ktorej sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily aj proruskí separatisti.

Samozvané separatistické jednotky vyhlásili všeobecnú mobilizáciu s odôvodnením, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripravuje útok na nimi ovládané územia. Kyjev takýto úmysel popiera a tvrdí, že ide len o zámienku na hroziacu ruskú inváziu na Ukrajinu.  

Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie, aby odvrátil hroziacu inváziu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol v sobotu stretnutie šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby tak odvrátil hrozbu ruskej invázie na Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Neviem, o čo ruskému prezidentovi ide. Z tohto dôvodu mu navrhujem, aby sme sa stretli,“ povedal v sobotu Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.      

Vo svojom vystúpení zároveň vyjadril presvedčenie, že podpora, ktorú Kyjev dostáva od zahraničných spojencov, je nedostatočná, hoci Ukrajina slúži ako štít voči ruskej armáde.

„Ukrajina už osem rokov slúži ako štít. Ukrajina už osem rokov zadržiava jednu z najväčších armád sveta,“ povedal Zelenskyj svetovým lídrom zhromaždeným na prestížnej konferencii v Mníchove.

Napriek tejto svojej strategickej pozícii dostáva Kyjev od európskych a ďalších spojencov len nedostatočnú vojenskú podporu, ktorú Zelenskyj prirovnal k sirupu proti kašľu pre pacienta trpiaceho covidom.

Západné mocnosti by podľa slov ukrajinského prezidenta mali prestať voči Moskve uplatňovať politiku appeasementu, teda stratégiu ústupkov, ktorej cieľom je len zamedzenie konfliktu.

Pripomenul, že Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete a výmenou za to dostala od veľmocí bezpečnostné garancie, ktoré však reálne neexistujú.

„Nemáme zbrane ani bezpečnosť... Ale máme právo požadovať odvrat od politiky appeasementu smerom k politike zaisťovania bezpečnosti a mieru,“ vyhlásil Zelenskyj. V tejto súvislosti požiadal západných spojencov, aby poskytli Ukrajine jasný časový rámec, čo sa týka jej snahy o vstup do NATO.

V Európe opäť hrozí vojna, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz

V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia. „V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané,“ povedal Scholz v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. TASR prevzala túto informáciu z agentúry DPA.

Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100 000 ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za „paradoxný“, pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.

„Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo,“ povedal Scholz. Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami.

Právo na slobodný výber zoskupenia, do ktorého chce nejaký štát patriť, nemôže byť predmetom dohodovania, zdôraznil Scholz. „Existujú bezpečnostné problémy, ktoré sú dôležité pre obe strany. Predovšetkým transparentnosť zbraňových systémov a cvičení, mechanizmy na vyhýbanie sa riziku či nové prístupy ku kontrole zbraní,“ konštatoval. Vo verejnej diskusii bol však tento vývoj zatienený globálnymi problémami, akými sú pandémia koronavírusu a boj proti klimatickej zmene.

Na programe Mníchovskej bezpečnostnej konferencie nie sú rokovania s predstaviteľmi Ruska, pripomína DPA. Túto krajinu na nej prvýkrát od roku 1991 nezastupuje oficiálna delegácia.

Separatistické republiky v Donbase vyhlásili všeobecnú mobilizáciu

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin oznámil, že podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii.

Informovala o tom v sobotu na svojej stránke tamojšia tlačová agentúra DAN.

„Vyzývam krajanov, ktorí sú v zálohe, aby prišli na vojenské komisariáty. Dnes som podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii. Vyzývam všetkých mužov v DĽR, ktorí sú schopní držať v rukách zbrane, aby sa postavili na obranu svojich rodín, svojich detí, manželiek, matiek. Spoločne dosiahneme vytúžené a potrebné víťazstvo nás všetkých. Budeme chrániť Donbas a všetok ruský ľud,“ cituje DAN z vyhlásenia Pušilina.

Mobilizácia sa týka celého územia DĽR. Pušilin sa podľa agentúry DAN zároveň rozhodol zabezpečiť „techniku pre potreby ozbrojených síl, iných vojenských útvarov a orgánov v množstvách určených mobilizačnými plánmi s prihliadnutím na zálohy“.

Dekrét o mobilizácii v sobotu na svojom mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne schválilo všetkých 88 prítomných poslancov Ľudovej rady DĽR.

K rovnakému kroku pristúpila v sobotu aj ďalšia samozvaná ľudová republika na Donbase – Luhanská (LĽR). Dekrét o všeobecnej mobilizácii podpísal jej líder Leonid Pasečnik. Z LĽR majú zákaz vycestovať muži vo veku 18 – 55 rokov.

Vedenie DĽR v piatok oznámilo, že plánuje evakuovať do Ruska približne 700-tisíc civilistov.

Väčšina obyvateľov neuznanej DĽR hovorí po rusky a mnohým už Rusko udelilo svoje občianstvo.

Evakuácia má podľa separatistov chrániť životy tamojších civilistov, pretože ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „čoskoro vydá rozkaz na útok“ na východnú časť Ukrajiny.

Joe Biden: Putin sa už rozhodol, že v najbližších dňoch napadne Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden je presvedčený, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin už dospel k rozhodnutiu napadnúť Ukrajinu. Uviedol to v piatok po tom, ako absolvoval telefonát s viacerými európskymi lídrami.

Informuje o tom agentúra AFP.

„V tejto chvíli som presvedčený, že je rozhodnutý. Máme dôvod tomu veriť,“ povedal Biden. Rusko by podľa neho mohlo Ukrajinu napadnúť už v priebehu najbližších dní alebo budúceho týždňa. Cieľom útoku by malo byť hlavné mesto Kyjev.

Vzhľadom na skutočnosť, že americký minister zahraničných vecí Antony Blinken má budúci týždeň vo štvrtok rokovať s ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom, Biden zároveň povedal, že stále existuje čas na rokovania s cieľom zmierniť krízu. „Diplomacia je vždy možnosťou,“ poznamenal.

Podľa amerického prezidenta Moskva vedie dezinformačnú kampaň, ktorej súčasťou je obviňovanie Kyjeva z plánovania útoku na Rusko. Cieľom kampane má byť vytvorenie zámienky na ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Tieto tvrdenia sa jednoducho nedajú podložiť žiadnymi dôkazmi a je v rozpore s logikou veriť tomu, že Ukrajinci by si vybrali práve tento čas, keď je na ich hraniciach rozmiestnených viac ako 150-tisíc ruských vojakov, na eskaláciu roky trvajúceho konfliktu,“ povedal Biden.

Zelenskyj odcestuje do Nemecka, v Donbase pokračuje ostreľovanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezmenil svoje plány a aj napriek varovaniu USA o hroziacej ruskej invázii sa v sobotu osobne zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie jeho úradu, podľa ktorého je situácia na východe Ukrajiny „pod plnou kontrolou“.

Zelenskyj sa v Mníchove stretne s britským premiérom Borisom Johnsonom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Od stretnutí „očakáva konkrétne dohody týkajúce sa poskytnutia dodatočnej vojenskej a finančnej podpory“ Ukrajine. Do Kyjeva sa vráti ešte v sobotu.

Pred účasťou na mníchovskej konferencii varoval Zelenského v piatok americký prezident Joe Biden, ktorý je presvedčený, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa už rozhodol pre inváziu na Ukrajinu vrátane útoku na Kyjev. „Ale je to jeho rozhodnutie,“ dodal Biden.

Ukrajinské a proruské sily sa aj v sobotu navzájom obviňovali z ostreľovania pozdĺž línie kontaktu v Donbase. Velenie armády pre východnú Ukrajinu podľa agentúry UNIAN oznámilo, že v prestrelkách so separatistami utrpel smrteľné zranenie od črepiny z granátu jeden ukrajinský vojak.

Ukrajinská strana zároveň tvrdí, že k sobotňajšej 9.00 h miestneho času separatisti 19-krát porušili prímerie, pričom 16-krát použili zbrane, ktoré zakazujú tzv. minské dohody. V Doneckej oblasti bolo navyše zaznamenané bezpilotné lietadlo, ktoré prekročilo líniu kontaktu.

Separatisti, naopak, tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily okolo 8.30 h ostreľovali obce Novolaspa, Kommunarivka a Horlivka, pričom vypálili viac ako 50 granátov kalibru 82 mm.

Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj z bezpečnostných zložiek informovala, že na územie Tarasovského okresu v Rostovskej oblasti, kilometer od štátnej hranice Ruskej federácie s Ukrajinou, údajne dopadol a explodoval granát. „K výbuchu došlo o 4.00 h miestneho času 300 metrov od jedného z domov v dedine Miťakinskaja,“ uviedol zdroj.

K obetiam na životoch ani ku škodám nedošlo. Agentúra neskôr zverejnila zábery zachytávajúce kráter vyhĺbený v zemi a ohraničený páskou.