ME v basketbale V tieni futbalistov dobýjajú Európu aj slovenské basketbalistky

Ak prehliadneme hokej a v jeho tieni aj hokejbal, tak na Slovensku nemáme úspešnejší klasický kolektívny šport ako ženský basketbal. Nie, ak budeme rátať počet účastí na vrcholných podujatiach.

Slovenská reprezentácia dosiahla v roku 2000 na 7. miesto na olympiáde v Sydney, v rokoch 1994 a 1998 na 5., respektíve 8. miesto na majstrovstvách sveta. Na európskom šampionáte hrali Slovenky dosiaľ jedenásťkrát. Aktuálny turnaj v španielskej Valencii a francúzskom Štrasburgu (17. – 27. júna) je tak už ich dvanástym.

Do zostavy zasiahol covid

Kým v deväťdesiatych rokoch patril slovenský ženský basketbal k európskej elite, čo potvrdil striebornými (1997) a bronzovými (1993) medailami, dnes patríme k outsiderom majstrovstiev. V európskom rebríčku FIBA nám patrí 15. miesto. Na šampionáte je 16 družstiev. 

Slovenky vyradili v kvalifikácii silné Maďarky a Holanďanky. V neuveriteľne vyrovnanej skupine, kde každé z družstiev vyhralo a prehralo po dva zápasy, rozhodovalo skóre. Naše dievčatá dali o jeden kôš viac ako Maďarky. Vďaka tomu postúpili.

„Sme veľmi rady, že sme sa dostali na šampionát. Dokázali sme sa kvalifikovať a teraz chceme ukázať kvalitnú a najmä tímovú hru,“ sľúbila na začiatku majstrovstiev nová kapitánka družstva Sabína Oroszová.

Slovenský tím na aktuálnom šampionáte. Foto – fiba.basketball

„Tvrdo sme pracovali dva roky na tom, aby sme sa dostali až sem. Teraz si to chceme užiť. Chceme ukázať, že sme kvalitný tím, ktorý sa dobre pripravil, a verím, že budeme mať aj trochu šťastie,“ vyhlásil krátko pred začiatkom šampionátu reprezentačný tréner Juraj Suja.

V mesačnom prípravnom kempe však musel z ideálneho zloženia kádra škrtať jedno meno za druhým. Pivotku Annu Jurčenkovú vyradilo zranené chodidlo, Angeliku Slámovú koleno a viacnásobnú slovenskú basketbalistku roka, kapitánku a rozohrávačku Barboru Bálintovú diagnostikovaný postcovidový syndróm. Ten jej spôsobuje bolesti tela pri zvýšenej fyzickej záťaži.

„Pri šírke našej základne vieme nahradiť jednu hráčku, ak vypadnú tri, je to už problém. Silnou stránkou je kolektív, tímová chémia, disciplína, bojovnosť. Lenže v prvom stretnutí so Švédskom sme to nepredviedli. Najviac zo všetkého ma mrzí, že sme neukázali výkon, na aký máme,“ hodnotil pre denník Postoj po štvrtkovej prehre Suja.

Švédkam sme v úvodnom stretnutí celého šampionátu podľahli 57:74.

V náročnej skupine vyhrať aspoň zápas

V slovenskom kádri je šesť dievčat, ktoré sú na turnaji najvyššieho rangu po prvý raz. Viaceré ďalšie majú zatiaľ len jednu účasť. Suja tento fakt nechce používať ako výhovorku.

„Je pravda, že s levelom takéhoto turnaja máme len minimálne skúsenosti. A tie hráčky, ktoré ich majú, tak odohrali málo minút a ich úloha v tíme nebola vtedy ešte kľúčová. Ale aj bez skúseností vieme a musíme byť disciplinovaní a bojovní,“ hodnotil Suja štvrtkovú prehru, na ktorej ho veľmi škrel výkon v obrane. Predovšetkým v zbabranej tretej štvrtine. 

Pritom práve Švédky a náš dnešný súper, Bielorusko (piatok o 20:00 h.), hoci sú papierovo vyššie postavenými, mali patriť k tým, s ktorými sa pobijeme o dobrý výsledok a možno aj o postup zo štvorčlennej skupiny.

Poslednými do partie základnej A-skupiny sú aktuálne obhajkyne európskeho titulu (vyhrali v rokoch 2017 aj 2019) a tretie z majstrovstiev sveta (2018) Španielky. V nedeľu, v poslednom stretnutí s nimi, už prípadný postup zo skupiny vydolujeme len zázračne teoreticky.  

„Poznáme princíp turnaja, pripravovali sme sa na to. Hráme tri zápasy za štyri dni. Žiadny výsledok nás nemôže zlomiť. Vieme, že všetko musíme hodiť za hlavu, lebo zajtra je nový deň,“ optimisticky reagovala pre denník Postoj hráčka nemeckého Heidelbergu Alica Moravčíková.

Na postup do vyraďovacej fázy je potrebné vyhrať aspoň jeden zápas, hoci ani to nemusí stačiť.

S rúškami v bubline

Naše reprezentantky odohrajú základnú skupinu v španielskej Valencii. Od pondelka, keď do dejiska pricestovali, sú zatvorené v hotelovej bubline, z ktorej vychádzajú len na tréningy a zápasy.

„Rúška nemáme len v izbe a počas stravovania priamo za stolom. Jedlo nám nakladajú čašníci, my len ukazujeme, čo si prosíme. Jediné miesto, kde môžeme ísť von, sú štyri stolíky pred hotelom, ktoré stráži SBS služba, aby odtiaľ nikto neodišiel. Aj tam však musíme mať rúška,“ opísala bublinu v španielskom hoteli Alica Moravčíková.

„Slovenskí“ fanúšikovia počas zápasu Slovensko – Švédsko. Foto – fiba.basketball

Za príliš prehnané považuje všetky opatrenia tréner Suja. O to viac, že celý slovenský tím je už niekoľko týždňov zaočkovaný dvomi dávkami vakcíny. „Sme v hoteli, ktorý má 30 poschodí, nevieme si otvoriť okno, nemá ani balkón, sme v klimatizácii. Môžeme ísť len do klimatizovaného autobusu, odtiaľ do klimatizovanej haly a naspäť. Všetci sme pretestovaní, zaočkovaní, ale nedá sa robiť nič. Je to celé prestrelené,“ dodal tréner, ktorý na klubovej scéne dotiahol v posledných troch sezónach majstrovský titul s MBK Ružomberok.

Čo Slovákov na šampionáte zatiaľ potešilo, bola hŕstka asi desiatich fanúšikov, ktorí pricestovali povzbudiť národný výber. „Sú to zväčša naši rodinní príbuzní. Ale dostávame odkazy aj od ľudí doma, že nás sledujú. Je skvelé, že sa naše zápasy dostanú aj do televízie. Vyšlo to tak, že sme v konkurencii futbalového Eura. Čo už. Myslím si však, že fanúšikovia, ktorí chcú, si nájdu aj cestu k basketbalu,“ reagovala Alica Moravčíková na poznámku, že športovo založení Slováci sú momentálne viac zaneprázdnení futbalom.