Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
17. jún 2021, 11:56

Správa Matić

Poslanci schválili Záborskej uznesenie proti kontroverznému dokumentu

Poslanci schválili Záborskej uznesenie proti kontroverznému dokumentu

Anna Záborská. Foto – TASR

Predseda parlamentu Boris Kollár má zaslať toto uznesenie Európskemu parlamentu a parlamentom členských krajín EÚ.

Poslanci Národnej rady prijali vo štvrtkovom hlasovaní uznesenie parlamentu k návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien.

Materiál predložili poslanci za OĽaNO a Sme rodina.

Parlament má podľa schváleného uznesenia pripomenúť europarlamentu, ako aj všetkým parlamentom členských štátov EÚ, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky a vzdelávania sú v kompetencii národných štátov.

„Preto považuje návrh správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekračujúci kompetencie Európskeho parlamentu,“ uviedli poslanci.

O čom je Správa Matić

Materiál má 13 strán, na ktorých sa píše najmä o rodovej rovnosti, právach žien na potrat, nedostupnosti interrupcie, sexuálnej výchove či nedostatočnej podpore antikoncepcie.

Správa konštatuje, že počas koronakrízy bol ženám a dievčatám na celom svete odopretý prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia. Dialo sa tak podľa dokumentu „pod falošnou zámienkou, že takéto služby majú z lekárskeho hľadiska nižšiu prioritu a nie sú naliehavé“.

„Cieľom tejto správy je vyzvať EÚ, inštitúcie a členské štáty, aby sa zdržali takéhoto konania a aby v plnej miere uznali, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva patria medzi ľudské práva a z tohto dôvodu sa v súvislosti s nimi musia uplatňovať najvyššie normy, a to počas zdravotnej krízy aj po nej bez toho, aby bola akákoľvek osoba vystavená diskriminácii,“ uvádza Matićova správa.

Odmietnutie potratov označuje za rodovo podmienené násilie na ženách. Výhrada vo svedomí by sa mala podľa nej v budúcnosti preformulovať na „odmietnutie zdravotnej starostlivosti“.

„Treba poznamenať, že nejde o absolútne právo a Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že by sa nemalo využívať na blokovanie prístupu k službám, na ktoré existuje zákonný nárok. V praxi však práve k tomuto dochádza každý deň v celej EÚ – ženy nemajú prístup k svojmu zákonnému právu na umelé prerušenie tehotenstva, keďže zdravotnícky personál im túto zdravotnú starostlivosť odopiera, pričom verejné nemocnice nemajú zavedené verejné systémy odosielania na vyšetrenie. Ide o zjavné a viacrozmerné porušenie už získaného zákonného práva a odmietnutie jeho výkonu v praxi.“

Inzercia

Národná rada má tiež uistiť EP, ako aj parlamenty členských štátov, že Slovensko považuje prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj dodržiavanie ľudských práv za svoju prioritu „a bude aj naďalej aktívne hľadať spôsoby na zlepšenie situácie na Slovensku s osobitným dôrazom na práva a služby pre ohrozené skupiny obyvateľov, akými sú napríklad ženy, ktoré sú často obeťami domáceho násilia, rodiny žijúce na hranici chudoby alebo ľudia, ktorým chýba prístup ku kvalitnej, funkčnej a komplexnej zdravotnej starostlivosti“.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) má zaslať toto uznesenie Európskemu parlamentu a parlamentom členských krajín EÚ.

V máji prijal EP na úrovni Výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť návrh správy, z ktorej vyplýva, že členské krajiny EÚ by mali zabezpečiť univerzálny prístup svojich občanov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. Europoslanci zdôraznili, že niektoré členské štáty EÚ ešte stále majú reštriktívne zákony zakazujúce potraty s výnimkou presne definovaných okolností.

KDH chce, aby správu riešila aj vláda a premiér

Hnutie KDH víta, že parlament uznesenie prijal, žiada však, aby sa témou zaoberala aj vláda a premiér Eduard Heger.

Hoci správa nie je právne záväzná, v prípade jej schválenia by sa na ňu podľa podpredsedu KDH Mariána Čaučíka odvolávali i európske súdy v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú členských štátov. „To môže smerovať k legislatívnemu procesu, ktorý je v príkrom rozpore so základnými normami, na ktorých je vybudovaná naša civilizácia, myslenie a sloboda,“ upozorňuje Čaučík. 

„Prijatie uznesenia na úrovni parlamentu nepriamo vyzýva premiéra, aby vláda využila všetky prostriedky na zastavenie tohto trendu v EÚ. Zvlášť v súvislosti so súčasne sa konajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.

Rozdelenie kompetencií medzi členskými štátmi a EÚ, dohodnuté v zakladajúcich európskych zmluvách, je podľa nej pilierom vzájomnej dôvery. „Naštrbenie tejto dôvery podstatne oslabuje základy a životaschopnosť celého projektu jednotnej Európy,“ upozorňuje. 

Europoslankyňa požiadala premiéra Hegera osloviť v danej veci aj premiérov iných krajín ešte v apríli na Výbore NR SR pre európske záležitosti. Predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka zároveň spoločne dôrazne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby frakcia správu Matić odmietla.

Dnes treba vedieť

pred 49 minútami

Do strategického priemyselného parku v Rimavskej Sobote mieri bavorský spracovateľ dreva Ziegler Grup. Firma by tam mala po dokončení investície zamestnať 450 ľudí. Oznámil to minister hospodárstva Richard Sulík. (tasr)

pred 2 hodinami

Polícia začala pre posprejované kostoly v centre Bratislavy trestné stíhanie. V prípade preukázania viny pred súdom hrozí doposiaľ neznámemu páchateľovi trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Uviedol to hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff. (tasr)

Inzercia

Inzercia