Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. február 2021

Marťanská sonda

Perseverance znamená Vytrvalosť

„Som bezpečne na Marse. Vytrvalosť vás dostane kamkoľvek chcete.“ „Ahoj svet. Môj prvý pohľad na môj domov už navždy.“

Perseverance znamená Vytrvalosť

Prvý farebný záber z amerického robotického vozidla Perseverance po pristátí na povrchu Marsu vo štvrtok 18. februára 2021. FOTO TASR/AP

To sú len dva tweety, ktoré NASA zadala na účte, venovanom americkej sonde Perseverance (v preklade Vytrvalosť), ktorá 18. februára po sedem mesiacov dlhej ceste a posledných 7 minútach letu, prezývaných aj Sedem minút hrôzy, bezpečne pristála v Jezero kráteri na Marse. Pre pristátie bol použitý už osvedčený „vesmírny žeriav“, kedy je sonda/vozítko spustená na povrch Marsu z raketového brzdiaceho stupňa na nylonových lanách, aby sa v mieste pristátia príliš nerozvíril prach a tiež aby sa nekontaminovalo splodinami horenia brzdiacich motorov.

Čím bolo toto pristátie iné ako tie minulé, bol sofistikovaný spôsob navádzania pristávacej časti k vybranej pristávacej oblasti. Lander mal vo svojej pamäti snímky pristávacej oblasti a v momente, keď bol približne štyri kilometre nad povrchom odhodený tepelný štít, začal snímkovať povrch pod sebou. Porovnaním snímok uložených v pamäti s aktuálnymi snímkami povrchu pod sebou a v smere letu dokázal lander korigovať svoj let, vrátane momentu odhodenia brzdiaceho padáka tak, aby následne raketový brzdiaci stupeň doniesol sondu presne na miesto plánovaného pristátia.

Ak by sme to chceli k niečomu prirovnať, tak to, čo na Mesiaci robili astronauti pred pristátím, t.j. porovnanie naučenej mapy povrchu s tým, čo vidia z okienok lunárneho modulu, urobil teraz počítač pristávacej časti Perseverance automaticky. O tom, že pristátie prebehlo úplne perfektne svedčí aj to, že v brzdiacom stupni po jeho odpojení od Perseverance zostalo ešte 25% paliva plánovaného na pristátie.

Miesto pristátia bolo zvolené veľmi starostlivo s ohľadom na hlavný cieľ misie – hľadanie stôp života. Jezero kráter má na svojej západnej strane zreteľnú štruktúru pripomínajúcu deltu kedysi veľkej rieky. Náplavový kužeľ v tvare mohutného útesu je zreteľne vidieť na snímkach z Mars Reconnaissance Orbitera a Perseverance pristála len niekoľko sto metrov od neho na dne krátera. Trasa, po ktorej má Perseverance v najbližších mesiacoch ísť, ju povedie k stene tohto útesu a po jeho okraji na jeho hornú plochu. Práve v naplaveninách bývalej rieky dúfajú vedci v prítomnosť pozostatkov organických látok a hornín, ktoré by svedčili o tom, že kedysi, keď bol Mars ešte podobne modrou planétou ako Zem, vznikol a existoval na ňom aj začínajúci život.

Predchádzajúce misie Spirit, Opportunity a Curiosity našli stopy toho, že na Marse sa kedysi vyskytovala voda v tekutom skupenstve. To je považované za jednu zo základných podmienok vzniku života vo vesmíre, rovnako, ako tomu bolo aj na Zemi. Veľmi krátko po vzniku pozemských oceánov sa na najhlbších miestach, blízko podmorských výronov horúcej vody, začali vytvárať jemné vrstvy najjednoduchších mikroorganizmov, ktoré pokrýval piesok a iný materiál z okolia, na ňom sa zas vytvorila vrstvička živej hmoty a na nej sa zas ukladali minerály. Takáto „torta“ mohla mať aj niekoľko desiatok metrov a stopy po tých útvaroch, nazývaných stromatolity sme na Zemi našli opakovane. Najstaršie z nich môžu byť až 4 miliardy rokov staré, takže vznikli len niekoľko sto miliónov rokov po tom, čo samotná Zem.

Po podobných útvaroch a ďalších známkach prehistorického života bude teraz Perseverance pátrať na Marse. A je na podobné pátranie patrične vybavená.

Jej SHERLOC (Scanning Habitable Environments with Raman & Luminescence for Organics & Chemicals) - pričom pomocná kamera tohto zariadenia sa volá WATSON - napríklad dokáže nájsť organické zlúčeniny a horniny, ktoré boli pozmenené vo vodnom prostredí. Jeho Ramen UV spektrometer je prvý prístroj svojho druhu na Marse a umožní oveľa presnejšie analýzy ako pri predošlých misiách. RIMFAX (Radar Imager for Mars' Subsurface Experiment) je zemný radar schopný skúmať štruktúru horniny pod sondou. PIXL (Planetary Instrument for X-ray Lithochemistry) je prístroj využívajúci röntgenovú spektrometriu pre zisťovanie zloženia hornín s veľmi vysokou presnosťou a jeho súčasťou sú aj kamery, schopné snímať detaily povrchu nie väčšie ako zrnko soli.

Inzercia

Nie všetky experimenty sa ale týkajú hľadania stôp života na Marse. Niektoré smerujú skôr k príprave na život ľudí na Marse. Takým je MEDA (Mars Environmental Dynamics Analyzer), čiže v podstate veľmi presná a detaily zachytávajúca meteostanica na Marse. Ďalším je MOXIE (Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment) zariadenie, ktoré by malo z CO2 z atmosféry Marsu vyrábať pomocou katalytickej reakcie kyslík. Ak chcú ľudia v dohľadnej dobe letieť na Mars budú musieť byť schopní vyrábať si na Marse pohonné látky na cestu späť. Voziť ich zo Zeme je tak energeticky náročné, že by podobné misie mohli na Mars dopraviť len veľmi málo užitočného nákladu.

Ďalším experimentom, ktorý bude prvým svojho druhu v dejinách, bude let prvej mimozemskej helikoptéry. Perseverance má vo svojom vnútri uloženú malú experimentálnu helikoptéru s názvom Ingenuity (Vynaliezavosť). Tá má byť prvým technickým pokusom o atmosférický let mimo planéty Zem. Keďže na Mesiaci nie je žiadna atmosféra, nie je tam niečo také možné. Atmosféra Marsu síce tiež nie je nič moc, hustota atmosféry je stokrát menšia ako na Zemi. Preto sa vrtule Ingenuity budú musieť otáčať až 2400 otáčkami za minútu. Či bude tento malý lietajúci prístroj, ktorý má len základné prístroje a dve kamery, fungovať, uvidíme v najbližších dňoch. Význam tohto experimentu je najmä v tom, že helikoptéry môžu v budúcnosti slúžiť ako prieskumné roboty, ktoré uľahčia plánovanie trás vozidlám na Marse a tiež sa budú vedieť dostať na zaujímavé miesta, na ktoré sa vozidlá z rôznych dôvodov dostať nevedia. V budúcnosti môžu tiež predstavovať praktický spôsob dopravy nákladov pre astronautov na Marse.

Nemusíme sa tiež obávať, že by sme z Marsu od Perseverance nedostali dostatok fotografií a videí. Už teraz sa na Zem odosiela video, ktoré natočila kamera počas pristátia a na samotnej Perseverance je vyše 20 rôznych kamier, ktoré budú snímať okolie sondy pod rôznym zorným uhlom, vo farbe aj čiernobielo.

Novinkou je, že tentokrát nebudeme Mars len vidieť, ale aj počuť. Na sonde je niekoľko mikrofónov, ktoré snímali už zvuk počas pristátia a neskôr nám sprostredkujú po prvýkrát aj to, ako znie vietor na Marse. Vzhľadom na hustotu atmosféry to je skôr slabý vánok, ale bude určite zaujímavé vypočuť si, ako znie naživo červená planéta.

Viac o celej misii TU.

Odporúčame