Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
19. február 2021

Svet v kocke

Nemeckí Zelení rozprúdili debatu, či kvôli klíme zakázať stavbu rodinných domov

Nemeckí Zelení verzus rodinné domy, nový francúzsky zákon proti islamizmu, zomrel Rush Limbaugh.

Nemeckí Zelení rozprúdili debatu, či kvôli klíme zakázať stavbu rodinných domov

Ilustračné foto, Flickr

 Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Martin Hanus (o nemeckej strane Zelených, ktorá by chcela vyhrať voľby, ale čelí svojej ideológii), Christian Heitmann (o tom, ako za Macrona pritvrdzujú Francúzi boj s islamizmom) a Lukáš Krivošík (o Rushovi Limbaughovi, rozhlasovom priekopníkovi konzervatívneho populizmu).

Nemecko: Zelené horlenie za mestá bez rodinných domov

V krajine, kde za éry Angely Merkelovej svetonázorové spory takmer vymizli a všetky hlavné strany sa krútia okolo fádneho stredu, po dlhom čase trochu zarinčali ideologické zbrane.

Aspoň chvíľu to teraz vyzerá tak, že pravica (CDU a FDP) stojí proti liberálnej ľavici (Zelení) vo svätom boji o primát súkromného vlastníctva a že v kampani pred jesennými voľbami je napokon aj trocha štipľavého korenia.

Celé to odštartovalo tým, že sa miestna rada jednej hamburskej štvrte uzniesla, že sa tam už nebudú stavať žiadne rodinné domy. Ide o časť Hamburgu, kde vládnu Zelení, ktorí tento krok zdôvodňujú s patričnou ekohorlivosťou: domy, ktoré obýva jedna rodina, požierajú veľa plochy aj energie, minie sa na ne veľa stavebného materiálu, škodí to klíme, to si už nemôžeme dovoliť. Namiesto toho sa budú stavať len činžiaky do ôsmeho poschodia, samozrejme, podľa moderných architektonických požiadaviek.

Komunálny konflikt sa preniesol rýchlo do centra krajiny, politici sprava vyčítajú Zeleným „ľavicové bláznovstvo“ či „narušený vzťah k súkromnému vlastníctvu“. Čo je však pre Zelených značne nepríjemnejšie, zničujúca kritika sa valí aj z médií, ktoré sú inak tejto ľavicovo-liberálnej partaji naklonené.  Lenže v redakciách pracujú aj novinári, ktorí v rodinných domoch bývajú alebo sa v nich raz plánujú zabývať, preto takéto zelené ťaženie vyvoláva odpor.

Novinári tak začali s gustom citovať zo straníckych programových dokumentov, ktoré si dosiaľ nik veľmi nevšímal a kde Zelení starostlivo vyrátavajú, koľko piesku a štrku stojí stavba rodinného domu a argumentujú, prečo si takéto plytvanie už Nemci viac nemôžu dovoliť.

Zelení si posledné dva týždne mohli aj v spriatelených novinách o sebe prečítať, že v skutočnosti sú ich ideálom bývania socialistické paneláky, aké stoja vo východnom Berlíne, podstatné je len to, aby sa kvôli klíme čo najviac ľudí zmestilo na čo najmenej energeticky náročnej plochy.

Šéf ich parlamentnej frakcie Anton Hofreiter, ktorý chcel vášne utlmiť, ich svojím upokojovacím rozhovorom pre Spiegel ešte zosilnil, bulvárny Bild prišiel následne s titulkom „Zelení chcú zakázať nové rodinné domy“.

Vo vedení strany prepukla panika, že sa touto kauzou zmarí všetko úsilie posledných rokov. Zeleným sa totiž podarilo transformovať na veľkú ľavicovú stranu, ktorá najmä na juhu Nemecka vytlačila sociálnych demokratov na okraj a čoraz masívnejšie oslovuje mladých a mestských liberálnych voličov. Voliť Zelených je jednoducho cool, je to demonštrácia morálnej zodpovednosti za krajinu a planétu aj zeleno-hipsterského životného štýlu. Nielen to, vedenie strany na čele s Robertom Habeckom, ktorý medzi domácimi politikmi vyčnieva svojou inteligenciou aj charizmou, zbiera body aj v tých spoločenských vrstvách, ktoré kedysi vnímali Zelených ako utopických revolucionárov. To je už preč, zelenej agendy sa už chopili aj tradičné ľudové strany, CDU a SPD, Habeckovi sa darí zaujať aj inak než len ekológiou.

Tento obraz sa mení až tak, že Zelení veria, že získajú vo voľbách vysoko nad 20 percent a ak im bude priať šťastie, porazia aj CDU/CSU a prvýkrát postavia kancelára.

Zelení však majú traumatickú spomienku z volebného roku 2013, keď mali na dosah výborný volebný výsledok, ale vo finále stroskotali. V závere kampane sa totiž najviac hovorilo o jednej kuriozitke z ich programu, keď navrhovali zavedenie akéhosi vegetariánskeho dňa v kantínach. „Veggie Day“ sa proti nim obrátil, stal sa synonymom zeleného poručníctva, ktoré chce občanom kontrolovať obsah tanierov.

Odvtedy si strana úzkostlivo dávala pozor na všetko, čo by zaváňalo zákazmi, oveľa radšej hovoria o zelenom rámci svojich politík, celkovom znižovaní spotreby všeličoho od mäsa po fosílne zdroje energie.

Až kým teraz neprišla kauza „zákazu rodinných domov“. V niečom je to nafúknutá bublina – podobnú politiku robia na komunálnej úrovni aj starostovia iných strán, keďže vzhľadom na nedostatok plochy aj na cenové pomery dáva naozaj na viacerých miestach zmysel, aby sa v stavebných plánoch už nerátalo s výstavbou rodinných domov. Ale kým iní to vedia zdôvodniť lokálne a pragmaticky, Zelení pri tom znejú ako apoštoli ekologického náboženstva, ktorí chcú všetkých zglajchšaltovať, najskôr v kantínach, teraz v panelákoch, dozelena.

A to je aj na voľnomyšlienkarských hipsterov, ktorí poctivo triedia odpad, znižujú si energetickú náročnosť a radi počúvajú rečniť Gretu o klíme, predsa len priveľa.  

Francúzsko: Zákon proti islamskému separatizmu

Nový zákon proti islamskému separatizmu, ktorý prijal francúzsky parlament v prvom čítaní, si v minulom roku vyžiadal množstvo kritiky z islamských štátov, niektoré dokonca vyzvali na bojkot francúzskych výrobkov. Turecký prezident Erdoğan vtedy dokonca vyhlásil, že prezident Macron by mal ísť na psychiatrické vyšetrenie a odporučil Francúzom, aby sa ho čo najskôr zbavili.

Nový zákon má umožniť lepšiu kontrolu mešít a ich financovania a obsahuje nástroje, ako zlepšiť boj proti núteným manželstvám, polygamii alebo výzvam k násiliu cez internet. Zákon ešte musí posúdiť senát.

Za návrh hlasovalo 347 poslancov, proti 151, 65 poslancov sa zdržalo. Časť poslancov návrhu vyčítala, že je príliš mäkký a málo špecifický – napriek jednoznačnému zameraniu na radikálne prejavy islamu islam vôbec nespomína – druhá časť nový zákon nepovažuje za potrebný. Republikáni (LR) zákonu vyčítajú monitorovanie domáceho vzdelania ako útok na slobodu rodín a tvrdia, že zákon problémy nerieši, ale iba pomenúva.

Proti zákonu sa postavila aj časť moslimov vo Francúzsku, pre ktorých je prejavom diskriminácie moslimov.

Pozadím zákona sú udalosti posledných rokov, od roku 2015 padlo teroristickým útokom za obeť vyše 270 ľudí. Problémom sú nielen činy niekoľkých radikálnych jednotlivcov, ale aj prístup veľkej časti moslimov v daných spoločnostiach. Mnohí ospravedlňujú útoky, popierajú, že by boli zodpovední moslimovia alebo odmietajú uctiť si obete.

Po zavraždení učiteľa Samuela Patyho v októbri 2020 moslimskí žiaci vo Francúzsku, Holandsku či Nemecku odmietali uctiť si obete minútou ticha s odôvodnením, že si Paty svoje zavraždenie a následné odrezanie hlavy zaslúžil. Každý šiesty moslim vo Francúzsku považuje násilie voči civilistom za oprávnené, ak slúži „obrane islamu“.

Podľa odborníka na migráciu a integráciu Ruuda Koopmansa tretina nemeckých moslimov verí konšpiračným teóriám, podľa ktorých sa Západ snaží islam zničiť, vo Francúzsku a Belgicku je o tom presvedčená dokonca väčšina moslimov. 40 percent nemeckých moslimov si myslí, že útok 11. septembra 2001 v skutočnosti nespáchali moslimovia.

Tento život vo svojom myšlienkovom svete je sčasti následkom zanedbania integrácie moslimov do západných spoločností a života na okraji spoločnosti, kde sa šíria konšpiračné teórie a rozmáha sa kriminalita a nepriateľstvo voči štátu.

Inzercia

Nemalú časť zodpovednosti však nesú aj politici v moslimských štátoch, ktorí často prilievajú olej do ohňa. Recep Tayyip Erdoğan nie je jediným príkladom, bývalý premiér Malajska Mohamed Mahatir vyhlásil, že moslimovia majú „právo zabiť tisíce Francúzov kvôli masakrom minulosti“. Aj v Bangladéši, Pakistane či na Blízkom Východe sa šírili výzvy k zavraždeniu Emmanuela Macrona.

Prijatie nového zákona je znakom, že Francúzsko je odhodlané ďalej neignorovať problémy, ktoré chýbajúca integrácia spôsobuje. Podľa vyhlásenia francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina sa Francúzsko nachádza „vnútri aj navonok vo vojne proti islamizmu“.

USA: Zomrel rozhlasový priekopník konzervatívneho populizmu

Vo veku 70 rokov zomrel v stredu po ročnom zápase s rakovinou pľúc americký rozhlasový konzervatívny politický komentátor Rush Limbaugh. Vďaka svojmu bombastickému a ostro polemickému štýlu ho niektorí považujú za podobný fenomén v publicistike, akým bol Donald Trump v politike.

Keď sa povie „Rush Limbaugh“, jedným dychom väčšine Američanov zíde na um fenomén „conservative talk radio“, teda hovoreného rozhlasového vysielania, ktoré komentuje politické dianie z ostro konzervatívnych názorových pozícií. V Spojených štátoch vznikol tento fenomén ku koncu 80. rokov, za vlády Ronalda Reagana.

V roku 1987 totiž americký vysielací regulátor zrušil takzvanú doktrínu férovosti. Tá predpisovala rozhlasovým staniciam, aby vo svojom vysielaní zabezpečovali vyváženosť rôznych názorov. Limbaughov rozhlasový program, The Rush Limbaugh Show, ktorý celonárodne odštartoval v roku 1988, bol jedným z plodov deregulácie.

Šťavnaté ostré komentáre denného politického a spoločenského diania v nej moderátor spájal s telefonátmi divákov i prominentných hostí. Nechýbali ani satirické prvky. Aj keď zoznam kontroverzií a škandálov okolo rozhlasovej show Rusha Limbaugha je dlhý, vplyvní politici Republikánskej strany si uvedomovali jeho vplyv a chceli s ním byť zadobre.

Relácia urobila z Limbaugha multimilionára. A jeho úspech sa pokúsil napodobniť celý rad rozhlasových či televíznych komentátorov ako Sean Hannity, Glenn Beck či Laura Ingraham.

Americký konzervativizmus je veľmi pestrý a pokiaľ ide o formu, spája v sebe dve protichodné tradície. Na jednej strane ho reprezentovali distingvované intelektuálne typy ako Russell Kirk či William Buckley, na druhej strane populistickí, preháňajúci a často od pása strieľajúci verbálni kovboji ako Rush Limbaugh.

Poslucháči a diváci majú takúto bombastickú slovnú polemiku radi. Konzervatívne „talk radio“ sa počúva najmä na vidieku. Na druhej strane, v posledných rokoch kritici upozorňujú, že subjektívny štýl spíkrov ako Rush Limbaugh prispel k výraznej politickej polarizácii v USA.

Odporúčame