Zničili nám kláštor, museli sme odísť

Sestra Carol Cook Eid dlho pôsobila v sýrskom kláštore Mar Elian, ktorý bol nedávno zničený. Dnes žije v Taliansku a v rozhovore pre Postoj hovorí, či môžu kresťania v Sýrii prežiť a kto to môže rozhodnúť. Rozprávali sme sa s ňou v Bratislave, ktorú navštívila na pozvanie jezuitov a Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Sýria je dnes krajina, kde sa odohrávajú súčasne dve vojny, je to nefunkčný štát, odkiaľ uteká obrovské množstvo ľudí. Kto vlastne v Sýrii zostáva?

Viem hovoriť o obyčajných ľuďoch, sú to Sýrčania, ľudia, ktorí nemôžu alebo nechcú odísť. Ide zhruba o polovicu z niekdajších 22 miliónov obyvateľov, teda asi 10 až 11 miliónov ľudí. Druhá polovica alebo opustila krajinu, alebo žije mimo svojho domova niekde na území Sýrie. Väčšina z tých, ktorí ušli, žije v susedných krajinách, asi dva milióny v maličkom Libanone, vyše 1,5 milióna v Jordánsku a mnoho ďalších v Turecku. Milión ľudí utieklo z domova a žije niekde inde v Sýrii a zvyšok je na úteku do Európy.

V poslednej dobe sa veľa dozvedáme o ľuďoch, ktorí utekajú z krajiny, ale čo bližšie vieme povedať o tých, ktorí tam zostávajú? Nemôžu si dovoliť odísť alebo niektorí z nich aj veria, že Sýria má budúcnosť?

Sú to najmä chudobní alebo starší ľudia, väčšina bohatých a tých, ktorí si to mohli dovoliť, už odišla. Väčšina z tých, ktorí nevládzu alebo nemôžu odísť ďalej, ušla do susedných krajín. Ale nemyslite si, že tí ľudia utekali pri prvej príležitosti, väčšina zostávala tak dlho, ako to bolo len možné. Každý predsa preferuje, ak môže zostať vo svojom dome, vo svojom meste. V Sýrii je strašne veľa zničeného, ohromné množstvo domov, ulíc, všetkého. Sú celé mestá, kde niet ničoho, len ruiny. Potom ľuďom neostáva nič, než utiecť. Zo zúfalstva.

Myslíte si, že medzi ľuďmi, ktorí zostávajú v Sýrii, väčšina verí alebo dúfa, že Asadov režim môže prežiť?

Neviem sa k tomu vyjadriť a ani by som nechcela o politike hovoriť. My ako rehoľné a cirkevné spoločenstvo pomáhame ľuďom v tom, ako sa rozhodnú, nech už sa rozhodnú akokoľvek. Tým, ktorí chcú odísť, pomáhame odísť, tým, ktorí chcú zostať, sa snažíme pomôcť tam. Niektorí ľudia si dokonca obnovujú svoje zničené domy, samozrejme, že vedia, že nikto im nezaručí, že im ich zase nezničia, ale nájdu sa aj takí. Snažíme sa pomáhať ľuďom v našich kláštoroch a okolo nich, jeden z nich bol, žiaľ, v auguste zničený. Volá sa Mar Elian. Bolo to miesto, kde sme pomáhali viac ako 500 ľuďom z okolitých dedín, ktorí žili vnútri kláštora dlhšie ako 5 mesiacov. Ďalšie tisíce žili okolo kláštora. Ďalší kláštor máme v Iraku, v irackom Kurdistane, kde už vyše roka žije s nami 47 rodín. Sú to ťažké časy.



Kláštor Mar Elian pred zničením (Foto - jesuits.ch)

O zničení kláštora Mar Elian sa písalo aj u nás na Postoji, zničili ho jednotky Islamského štátu. Čo sa presne stalo?

Veľa toho nevieme, nemôžeme sa tam už vrátiť. Otec Jacques, ktorý v kláštore pôsobil, bol unesený. Nevieme, kto to bol, ale všetci predpokladajú, že išlo o Islamský štát, pretože deň predtým dobyl IŠ Palmýru. Hneď potom dve tretiny kresťanov z farnosti ušli, mali strach z Islamského štátu. Palmýra je od nás len 17 kilometrov, všetci vedeli, že sú blízko. Keď sa potom Islamský štát vrátil, žila v kláštore zvyšná tretina kresťanov a veľmi veľa moslimov. Kresťania boli donútení podpísať s IŠ istý typ zmluvy, ale nátlak bol vyvinutý aj na mnohých moslimov. Pokiaľ vieme, otec Jacques je stále nažive.

Ako to viete?

Videli sme fotografiu, kde sme ho spoznali.

Niekoľko cirkevných lídrov vyzvalo západné štáty, aby pomohlo sýrskym kresťanom zostať v Sýrii, aby všetci neušli preč. Myslíte si, že je to možné, že by tam mohli prežiť?

Je to strašne ťažká vec. Som presvedčená, že každý sa musí rozhodnúť sám. Nie je možné niekomu hovoriť, či má ostať alebo odísť. Nemôžeme za to niesť zodpovednosť, predstavte si, že niekoho presvedčíte, aby zostal, a niečo sa mu stane, čia to bude zodpovednosť? Som presvedčená, že takto k tomu nemôžeme pristupovať.

Na druhej strane, samozrejme, rozumiem, že kresťanskí lídri by boli radi, keby tu kresťania zostali žiť a mohli žiť. Kresťanstvo je na tomto území už dvetisíc rokov, od samého začiatku. Ale nemyslím si, že máme právo rozhodnúť za týchto ľudí. Musia sa rozhodnúť sami. Každý za seba.

Ako by mala Európa pomôcť tým, ktorí tam chcú zostať?

Viacerými spôsobmi. Západ by mal viac tlačiť na ochranu civilného obyvateľstva, malo by sa to stať prioritou. Doteraz na to nikto naozaj vážne nehľadí.

Ako vnímate reakciu Európy na sýrskych utečencov?

Je to veľmi ťažká situácia, ale teší ma, keď vidím, ako humánne a prívetivo vítajú mnohých sýrskych utečencov v Európe. Ale rozumiem, aké je to ťažké, aj pre Európanov. Mnohí majú strach. Ale je dobre, ak si uvedomia, že aj utečenci majú strach a ešte pred väčším strachom utekajú. Tiež je pravda, že utečenci nie sú homogénnou skupinou, pochádzajú z rôznych miest, majú rôzne pozadie a minulosť, oproti Európanom sú aj kultúrne odlišní. Ale utekajú, aby si zachránili vlastný život. Čo máte robiť, ak kvôli tomu musíte utiecť? Veľmi ma potešili slová a výzva pápeža Františka, aby každá farnosť prijala jednu rodinu. To nie je veľa a vidím, že sa to deje, napríklad vo Francúzsku. Dokonca prijímajú viac rodín, nielen po jednej. Vo Francúzsku som videla, ako sa okolo rodiny zorganizovalo 30 ľudí a ako pomáhajú. S jazykom, s úradmi, ubytovaním a podobne. V každej farnosti sa nájde mnoho talentov, keď sa spoja, môže to fungovať.

Mnoho ľudí v Európe, nielen v strednej, ale aj na západe, sa obáva, že nebude možné utečencov integrovať do európskych spoločností. Vy poznáte Sýriu a aj Európu, kde už niekoľko rokov žijete. Myslíte si, že bude ťažké sýrskych utečencov integrovať?

Integrácia je veľmi zložitá a ťažká úloha. Stále musíte mať na pamäti, že aj keď sa integrácia podarí, oni budú stále kultúrne iní. Nedávno som navštívila jedného sýrskeho moslima, ktorý už dva roky žije v Belgicku, kde mu pomáha jedna kresťanská rodina, a mala som pocit, že už je integrovaný do spoločnosti. Ale videla som aj opak, napríklad irackú kresťanskú rodinu, ktorá začína žiť v Európe a videla som, aké je to pre nich veľmi ťažké. Bude to trvať veľmi dlho.

Rusko začalo priamo intervenovať do sýrskeho konfliktu a chce vytvoriť novú medzinárodnú koalíciu, ktorá by mala pomôcť režimu Bašara Asada a poraziť Islamský štát. Ako to podľa vás vnímajú ľudia v Sýrii? Veria vôbec, že sa ešte niečo môže zmeniť k lepšiemu?

Nechcem sa vyjadrovať k politike. Sýria je hlboko rozdelená krajina. Niektorí to asi privítajú, iní budú proti.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo