Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Komentáre a názory
21. august 2020

Pohľad zvonka

Pánovi poslancovi Žiakovi s láskou

Každý nájde v rozpočte množstvo vecí, ktoré nechce financovať. Ako teda? Odlúčime všetko?

Pánovi poslancovi Žiakovi s láskou

Foto - Miroslav Žiak. (FB/M. Žiak)

Pred týždňom pán poslanec Miroslav Žiak z SaS napísal status s bojovným titulkom: „Zásadná odluka cirkvi od štátu“. Je to paráda, pretože inak by som sa o pánovi poslancovi Žiakovi asi ani nedozvedel.

Poslanec Žiak avizuje, že od septembra sa téme začne venovať intenzívnejšie a chce dosiahnuť, aby sa táto „enormná suma peňazí“ využila na to, čo v tejto dobe potrebujú najviac.

Veľmi sa na to teším a pánovi poslancovi by som rád pomohol s niekoľkými postrehmi.

Navrhujem enormné zvýšenie platov poslancov

V prvom rade skúsim pánovi poslancovi objasniť, čo znamená pojem „enormná suma peňazí“. Slovo enormný znamená nadmieru veľký, ohromný, nesmierny. Pán poslanec sa buď nazdáva, že cirkvi si jednoducho od štátu nezaslúžia nič, alebo len chce použiť čo najfarbistejšie slová. Lenže pán Žiak svoj návrh umiestňuje do kontextu súčasných ťažkostí spôsobených koronakrízou a potrebou šetriť.

Tak sa pozrime na čísla. Schodok štátneho rozpočtu je momentálne navrhovaný na 11 miliárd a 952 miliónov eur. Príspevky pre cirkvi a náboženské spoločnosti sú v tomto roku plánované na 51,7 miliónov eur. To je 0,43 % sekery v štátnom rozpočte.

Je 52 miliónov enormné množstvo peňazí? Pre advokáta z kauzy MH manažment možno ani nie, pre normálneho človeka je to nepredstaviteľná suma. Ale určite sa zhodneme, že z pohľadu schodku štátneho rozpočtu a ešte viac z pohľadu jeho výdavkov (len 0,2 %) sú to drobné. Súhlasil by pán poslanec, aby plat poslancov zákonodarného zboru najbližších 20 rokov rástol enormne o 0,2 % ročne?

Liberálna strana prisatá na štátne vemeno

Diskusia o finančnej odluke cirkví od štátu je legitímna téma. Parlament o financovaní cirkví rokoval na jeseň minulého roku. Zmena zákona bola výsledkom dlhoročnej diskusie. Samozrejme, pán poslanec má plné právo tému znovu otvoriť. Ale bolo by fér, keby to bolo oveľa komplexnejšie.

Pokiaľ totiž pánovi poslancovi tak enormne vadí, že štát platí platy duchovných a prispieva na činnosť ústredí cirkví, ku ktorým sa hlási 76 % obyvateľov Slovenska, prečo mu nevadí, že štát posiela milióny jeho strane, ktorá má cez 200 členov? Za štvorročné volebné obdobie by táto partia mala dostať 5,5 milióna eur.

Unikátom je donedávna len 13 členné OĽaNO, ktoré dostane cez 20 miliónov. Spolu s ostatnými stranami ide o 74 miliónov eur za volebné obdobie. Čiže, ak chce pán poslanec šetriť, máme ďalších takmer 20 miliónov ročne. To, že štát platí pánovi poslancovi aj asistentov a kancelárie, ponechajme bokom. Bežne sa hovorí, že príspevok od štátu je poistka, aby strany neboli „nútené“ byť financované korupčne.

Dá sa preto povedať, že ide o úplatok štátu, aby strany nekonali zločinne. Ja, na rozdiel od mnohých čitateľov, vidím zmysel financovania politických strán štátom. Pokiaľ však pán poslanec navrhuje, aby si cirkvi platili len ich členovia, prečo to tak isto nemá fungovať aj v prípade politických strán?

Nedovoľme, aby pán zo Skalice finančne pochudol

Ale samozrejme, je potrebné pýtať sa aj ďalej. Mal by štát podporovať profesionálny šport dospelých? Zhodneme sa určite na podpore športu detí, mládeže aj juniorov, ale mal by štát platiť dospelým ľuďom, ktorí sa chcú športom živiť? Ani nehovoriac o predražených štadiónoch pre kamarátov tých z vlády.

Opäť si myslím, že podpora športu zmysel má, ale pán poslanec Žiak, ktorý navrhuje odluku, by snáď mohol chcieť aj odluku športu (93 miliónov za rok 2019).

A čo odluka kultúry, verejnoprávnych médií (26 miliónov v roku 2019), tlačovej agentúry a podobne? Nikto príčetný nevolá po odluke divadiel, múzeí či galérií a knižníc (166 miliónov eur v roku 2019). Pretože vytvárajú našu kultúrnu identitu.

Inzercia

Je naozaj pre ateistu tak ťažké prijať, že pre tri štvrtiny obyvateľov Slovenska tvoria cirkvi duchovnú identitu a aj tá je pre spoločnosť dôležitá?

Kedy budú cirkvi slobodnejšie?

K Rímskokatolíckej cirkvi sa pri ostatnom sčítaní prihlásilo viac než 3,3 miliónov obyvateľov. Pokiaľ by v budúcich rokoch dostala od štátu napríklad 35 miliónov eur, na jedného veriaceho to vychádza na 10,6 eur ročne, pri príspevku 40 miliónov to je 12,2 eur na jedného veriaceho (vrátane detí aj dôchodcov). To nie je suma, ktorá by bola likvidačná.

Treba povedať aj to, že štátne financovanie je výsledkom hanebného dozoru nad cirkvami zo strany komunistickej mašinérie. Je správne to takto ponechať? V istom zmysle áno, v istom zasa nie. Prijatie štátneho príspevku možno chápať ako kompenzáciu za krivdy spáchané minulým režimom. Možno ho chápať aj ako ocenenie prínosu činnosti cirkví pre dobro obyvateľov štátu.

Na druhej strane ho však možno chápať ako neochotu cirkví stať sa závislými od svojich veriacich, čo môže byť motivované nedôverou alebo obavou z nutnosti prispôsobovať sa verejnej mienke v učení či v cirkevnej disciplíne. Otázka dňa v tejto súvislosti znie: kedy by boli cirkvi slobodnejšie - keď budú závislé od štátu alebo od svojich veriacich?

Najmä vnútri cirkví je diskusia žiaduca

Diskusia o finančnej odluke by mala prebiehať predovšetkým vnútri cirkví. Žiaľ, zdá sa, že sa vedie len spôsobom, akí sme hrdí, koľko peňazí sme dokázali so štátom vyrokovať. Je to škoda.

V otázke financií cirkevných spoločenstiev vnímam ako podstatné dva body:

Tým prvým je transparentnosť. Vo farnosti, kde som pôsobil, som považoval za absolútne kľúčové, aby farníci boli informovaní o každom cente z farských prostriedkov. Každoročné vyúčtovanie nebolo chrlením množstva cifier za čo najkratší čas, ale podrobnou prezentáciou na veľkoplošnom projektore. Aj dnes existujú farnosti, kde nieže farníci, ale ani hospodárska rada netušia o hospodárení.

Na druhej strane, opačným extrémom je situácia, kde nie kňaz, hoci je štatutárom farnosti, ale hyperaktívni farníci držia farský mešec. Transparentnosť si nemáme mýliť so zbavením sa zodpovednosti správcu farnosti.

Druhým bodom je efektívnosť v spravovaní cirkevných majetkov. Žiaľ, neraz presiaknu na povrch šumy o neefektívnom narábaní s prostriedkami farností či diecéz. Efektivita ide ruka v ruke s transparentnosťou a do toho zapadá ešte aj potreba vyvodzovania jednoznačnej zodpovednosti za prípadné zlyhania.

Veľmi nevydarený a lacný pokus

Čo teda povedať o snahe pána poslanca Žiaka? Je to len babrácky pokus, ktorý navyše pôsobí ako strata politickej autenticity predkladateľa tohto návrhu. Nejde totiž ani o šetrenie, ani o politické presvedčenie. Pokiaľ je totiž pán poslanec Žiak poslancom strany, ktorá je za štíhly štát, tak sú otázky odluky politických strán, kultúry a športu rovnako urgentné.

Zdá sa, že návrh poslanca Žiaka vychádza len z jeho ateizmu: on ako neveriaci jednoducho nechce, aby štát prispieval na cirkvi. Je to jeho právo, mať takýto názor.

Politicky je však takýto dôvod nedostatočný. Pretože každý nájde v rozpočte množstvo vecí, ktoré nechce financovať. Ako teda? Odlúčime všetko?

Inzercia

Inzercia

Odporúčame