Ako chutí moc

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako chutí moc

Reprofoto: facebook.com (OĽaNO))

O žolíkoch, zákrutách a skratkách budúcej vlády.

Existuje jeden moment, krátko pred voľbami, keď si opozícia uvedomí, že má v krajine väčšinu. Pamätám si rok 2006, poslednú schôdzu parlamentu pred voľbami, po ktorých sa Smer dostal k moci, ako boli poslanci Smeru neudržateľní a arogantní. Hladní po moci a vo vzduchu už cítili mäso. Krátko potom, keď už mali vládu a funkcie a prišla kauza Hedvigy Malinovej, urobili svoju prvú a zbytočnú chybu, ktorú museli žehliť celé roky.

Aj teraz vidieť niečo podobné. Igor Matovič presvedčil krajinu o tom, že môže poraziť Smer. Všetko je na dosah. Bolo to vidieť včera na videu z Cypru, kde posielal Jaroslava Haščáka do basy, aj keď sľuboval, že keď nebude zdravotníctvo v rukách Smeru a Penty, nemusí umierať päťtisíc ľudí ročne.

Problém je, že jedno ani druhé, aj keď bude po 1. marci premiérom, nedokáže zaručiť. To prvé napríklad preto, že tu máme deľbu moci, do väzenia nezatvára ľudí polícia ani minister vnútra, ale súd. A to druhé napríklad preto, že okrem nedostatku prístrojov či liekov existuje ešte jeden obrovský problém nášho zdravotníctva – lajdáctvo. Každý, kto mal v nemocnici svojho blízkeho, vie, o čom je reč. Ani to nevyrieši premiér ani minister zdravotníctva.

Ale očakávania, ktoré vyvolá, s tými bude Igor Matovič pomeriavaný medzi voličmi.

Máme tu aj mnoho ďalších opozičných skratiek a zákrut. Napríklad hru na premiéra doplneného ako žolíka kdesi zboku, ktorým by nebol víťaz volieb, ale niekto „prijateľnejší“. Do tejto roly sa aktívne ponúka Robert Mistrík, bývalý prezidentský kandidát, ktorý vo voľbách vôbec nekandiduje.

Naozaj si niekto myslí, že by to mohlo fungovať? Že by niekto bez priameho mandátu od voličov a opory v najsilnejšej strane mohol viesť vládu? Dokedy? A ako? Hovoríme o bývalom kandidátovi, ktorý nevydržal ani tlak v prezidentskej kampani, najskôr okopával členky iným, aby po zmene preferencií sám odstúpil. Pán Mistrík mohol v týchto parlamentných voľbách kandidovať a mandát získať, ale on odmietol aj to. Keď veril, že má pomôcť získať väčšinu, že má talent, aký iní politici nemajú, prečo povedal Richardovi Sulíkovi (a zrejme aj ďalším) nie? To všetko ho predsa diskvalifikuje na dôležitejší post. Alebo si niekto myslí, že politika a voľby sú len hra?

Zdá sa, že sa na to spoliehajú viacerí. Na kandidátke Igora Matoviča je napríklad Jozef Pročko, v kampani robí rozhovory s ďalšími kandidátmi svojej strany, predstavuje ich. Pročko sám nám ale dlží jednu výpoveď o sebe: preslávil sa predsa v Ruskovej televízii v časoch, keď patril spolu s Kočnerom, Harabinom a ďalšími medzi hrdinov markízackeho sveta. Ako sa to stalo, že dnes je z neho zapálený bojovník proti oligarchom a podvodníkom? Prečo sa s rovnakou odvahou, akú prezentuje na videách z poľa, nepostavil vtedy manipuláciám a podvodom Pavla Ruska?

Podobných mien na kandidátkach máme viacero. Boris Kollár stále nevysvetlil Martina Borguľu a jeho čudné podnikateľské spôsoby. Ako môžu zmenu priniesť ľudia ako pán Borguľa? Sú aj subtílnejšie prípady, číslo štyri na kandidátke KDH je pán Peter Bobula, dlhé roky člen predsedníctva strany. V roku 2006 hlasoval za vstup do vlády so Smerom, dnes s rovnakým úsmevom považuje Smer za neprijateľný. Nestojí to za vetu? Bobulov postoj má vnútornú logiku, vždy bol poslušný voči predsedovi.

A to je téma, na ktorú chcem upozorniť. Z prostredia KDH sa šíri čudná eufória, ktorej cieľom má byť prekrúžkovanie Hlinu. Akoby bol dnes rozdiel medzi Alojzom Hlinom a KDH. Považujem to za nefér voči Hlinovi a ešte viac voči voličom. Veď ak má väčšina predsedníctva alebo väčšina rady iný názor ako predseda strany, napr. na dohodu s progresívcami, alebo jeho správanie v kauze Záhumenský, alebo v reakcii na Chromíkovu otázku a postoj, že o niektorých témach KDH nevyjednáva ani nehlasuje, mali sa predsa štandardne ozvať a navrhnúť uznesenie predsedníctva či rady, ktoré by stanovilo nejakú líniu strany. Oni to však neurobili. Presnejšie nikto zo žiadneho modulu kandidátky sa nepokúsil o štandardnú politiku. Akým právom teraz vytvárajú zdanie, že sú iní ako Alojz Hlina?

Nejde len o KDH. Myslím, že je zrejmé, že 1. marca dôjde k politickej zmene, krajina ju potrebuje. Nerobme si ale ilúzie, že dôjde aj k hlbokej zmene politiky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo