Vo štvrtok mimoriadne zasadne vláda, bude riešiť očistu justície

Opatreniami na očistenie justície sa má vo štvrtok zaoberať vláda SR na svojom mimoriadnom rokovaní. Prijať ich chce v skrátenom legislatívnom konaní. Má sa tiež zaoberať návrhom na skrátenie konania k novele zákona o konflikte záujmov z dielne parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Vyplýva to zo zverejneného programu rokovania vládneho kabinetu.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v uplynulých dňoch avizoval, že opatrenia na očistenie justície predloží vláda na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR v skrátenom legislatívnom konaní. "Pôjde to teraz ako vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to mohli schváliť počas jednej nasledujúcej schôdze NR SR," povedal.

Pellegrini vníma, že aj bez legislatívnych zmien sa začala akási očista súdov, avšak je to podľa neho až na základe tlaku a iných argumentov. "Preto si myslím, že je potrebné tie pozmeňovacie návrhy prijať," podotkol.

V súvislosti s očistením justície zvolal predseda vlády v októbri okrúhly stôl. Výsledkom mal byť návrh na zmeny v systéme justície, ktoré by mali pomôcť jednotlivým orgánom pri očistení sa od "závadových" osôb. Spoločná právna úprava má reflektovať na podozrenia, aké vyplávali na povrch napríklad v súvislosti s kauzou bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti a sudkyne Moniky Jankovskej.

Návrh na zmeny mal prísť na októbrovú schôdzu, ale minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) ich nepredložil pre niekoľké nesúhlasné názory.

Vláda sa na mimoriadnom rokovaní má zaoberať aj novelou ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov). Ten navrhuje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Terajší zákon rozširujúci okruh verejných funkcionárov by podľa predkladateľov mohol spôsobiť problémy pri obsadzovaní miest v dozorných a kontrolných orgánoch obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu.

"Rozšírenie okruhu verejných funkcionárov by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s následkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Tým by štát nemohol plnohodnotne pôsobiť ako spoluvlastník dotknutých obchodných spoločností, čo by mu mohlo spôsobiť značné hospodárske škody," píše sa v návrhu.

Riziko neobsadenia všetkých miest patriacich štátu je podľa navrhovateľov kritické najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

"Predložený návrh ústavného zákona na situáciu reaguje, spresňuje znenie ústavného zákona, premieta jeho rozšírenie na širší okruh zástupcov štátu v dozorných a kontrolných orgánoch obchodných spoločností aj do ďalších ustanovení ústavného zákona a zohľadňuje špecifický charakter členstva v dozorných a kontrolných orgánoch," uvádza sa ďalej v návrhu.