Menej optimistický pohľad na Pochod za život

Menej optimistický pohľad na Pochod za život

Foto: Adam Rábara

Pochod ukázal jeden rastúci problém a nesúvisí s tým, kto tam bol, ale kto tam nebol.

Najskôr poznámka k bývalým skinheadom.

Podľa jedného z organizátorov, s ktorým som sa rozprával, tvorili kotlebovci menej ako percento účastníkov. Vyplýva z toho, že kým budú pochody za život masové, kotlebovci budú marginálni. Ak je na tom niečo témou, je to to, ako sa menej ako percentu účastníkov podarí v časti médií vyrobiť väčšinu titulkov. To ale nie je o pochode ani o jeho organizátoroch.

Kotlebovci chodia na rôzne verejné zhromaždenia, ale to, že prídu na Bradlo alebo hlasujú za nedôveru vláde, neznamená, že sa treba kajať a ospravedlňovať za to, že sa s nimi v nejakej konkrétnej téme zhodnete, že majú práve rovnaký postoj. Najmä by to nemalo rušiť tých, ktorí tvoria 99 percent. Ak sa to deje, svedčí to o dosť nepochopiteľnom nedostatku sebavedomia.

V nedeľu ma na Námestí slobody však rušilo niečo iné.

Uvedomil som si to, keď čítal na pódiu programový dokument Pochodu herec Štefan Bučko.

Štefan bol jediný z predstaviteľov kultúry, ktorý na pódiu vystúpil. Áno, Pochod podporila aj herečka Mária Bartalos, na facebooku napísal podporný status Daniel Hevier, podobných príkladov by sa azda našlo viac. Problémom však je, že podobné mítingy potrebujú na pódiu herečky, hercov, spevákov a speváčky, celebrity. V Poľsku sa k podobným postojom bez problémov hlásia špičkoví futbalisti a ďalšie celebrity, u nás stál len Štefan Bučko.

Keď som ho počúval, ako prvé mi, samozrejme, napadlo, o koľko horšie by to bolo bez neho, za čo všetko treba Štefanovi poďakovať. Zvykli sme si, aj keď to nie je samozrejmosť.

Ale je tu aj druhá vec.

Predpokladám, že medzi slovenskými celebritami je viac ľudí, ktorí sú napríklad pro-life. Keďže včera to bol tretí pochod tohto typu, títo ľudia vedeli, o akú akciu ide, že dominovať budú slušní ľudia s deťmi a kresťania. A predsa vystúpil len Štefan.

Pravidelné organizovanie pochodov za život má význam nielen kvôli samotnej téme, nielen kvôli tomu, že ľudia, ktorí sa cítia menšinou, zažijú masovú demonštráciu, to všetko má vplyv na politiku aj verejný život. Aj na médiá, stačí si všimnúť pokrok, ako tému spracovala televízia aj rozhlas RTVS, význam má vidieť aj to, kto sa tu profiluje ako štvavé médium číslo jeden. Venček si bez boja vybojovalo vedenie kedysi hlavných novín našej politiky za zaradenie Hardošovho textu.

Ale ešte dôležitejšie je stále sa zlepšovať.

Tohtoročný pochod mal doteraz najlepší sprievodný program, konečne sa tu bez mytológie hovorilo o poľskom príklade, je až neuveriteľné, že to trvalo vyše dvadsať rokov, odkedy Poliaci (naši susedia) dosiahli to, za čo včera demonštrovali desaťtisíce a ďalšie desaťtisíce to sledovali cez FB či televíziu Lux. Zaznelo svedectvo z druhej strany, vystúpilo viacero zaujímavých ľudí zo sveta.

Na stole je politický problém, zákony predkladajú jednotlivci z rôznych strán, ale téme chýba širšie zázemie rešpektovanej silnejšej strany. Ale po včerajšku mám pocit, že azda ešte potrebnejšie je, aby sa k téme nemali obavu verejne vyjadriť ľudia našej kultúry, prípadne celebrity.

Žijeme predsa v slobodnej krajine.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Jaroslav Daniška

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo