Trumpovi sa podaril zázrak

Trumpovi sa podaril zázrak

Foto: DonkeyHottey/flickr.com

Jeho najoddanejšími voličmi sú kresťania.

Je na to dobrý dôvod, ale o tom až za moment. Osemdesiat percent bielych evanjelikálnych kresťanov volilo pred rokom Trumpa za prezidenta. To číslo je vyššie, aké získal najzbožnejší republikán za dlhé obdobie, George W. Bush. Dalo sa to pred rokom pred voľbami čakať, ale dôležitý bol aj kontext. Americkí kresťania sa v prospech Donalda Trumpa rozhodli až v poslednej fáze, ich hlasy boli v istom zmysle rozhodujúce, ale oni sami dlho váhali. Trump bol pre nich príliš dlho newyorský hulvát a drsoň. Ani len formulku God bless nepoužíval, s kresťanstvom narábal dosť nešikovne a inštrumentálne. Nebolo jasné, ako si môže vážiť svojich kresťanských voličov, ak si nevážil kresťanských protikandidátov v Grand Old Party.

Stalo sa, Trump je prezident.

Po roku sa však potvrdilo niečo prekvapivejšie, píše o tom už dlhšie viacero amerických médií: kresťania sú dnes najodhodlanejší Trumpovi podporovatelia, napodiv tvoria jeho základňu. Ako sa tomu neznabohovi podaril takýto zázrak?

Myslím, že ide o kombináciu pár vecí.

Po prvé, kresťania za poslednú dekádu zažili veľký obrat. Za Busha boli považovaní za základ Right Nation, bolo ich veľa a bolo ich počuť. Na konci Obamu bolo mnohé naopak. Boli otlkánkami, Amerikou sa prevalili veľké témy, od novej definície manželstva po zdravotnícku reformu, ktorá rušila výhradu vo svedomí, mladých evanjelikálov nebolo toľko, čo starších, celé evanjelikálne hnutie s rukami hore stratilo na svojom zápale, do toho prišiel protiamerický pápež, o morálke hovoril najviac Obama s pani Obamovou, kresťanskí kandidáti nedokázali zaujať. A trendy boli ešte horšie ako realita.

Trump urobil dve veci.

Splnil sľuby. Vybral prominentného konzervatívca za nového ústavného sudcu, mal pritom istejšiu ruku ako George W. Bush, fanklub zosnulého Scaliu zatlieskal. Zastavil Mexico-city policy, Američania už nefinancujú potraty po svete, Kongres hlasoval o obmedzení potratov aj doma. Trump komentoval genderové témy, zrušil nejaké opatrenia, obnovil vážnosť náboženskej slobody a podobne.

Iste, za definíciu manželstva nebojoval, organizácii Planned Parenthood nedal dostatočný tvrdý hák, aj keď si ho pýtala. Základné sľuby, ktoré dal kresťanským voličom, ale splnil. A Hillary sa po voľbách vedela pripomenúť, aby si to kresťanskí voliči vážili.

Ak vezmeme stav amerického kresťanstva, súčasne s tým prebehla vážna politická zmena: kresťania sa už necítia v Amerike väčšinou. Sú menšinou a vedia to. Myslia tak. A osvojili si metódy identity-politics. Na prvom mieste naše témy.

Je tu podobnosť s liberálnymi menšinami, ale aj zásadný rozdiel. Kresťania chránia slobodu (výhrada vo svedomí) a hodnoty (právo na život). Liberálne menšiny riešili svoje privilégiá a obmedzujú slobody iných, rozdiel je zjavný. Ale metódy sa podobajú.

Schéma zatiaľ funguje. Obojstranne.

Je tu však problém. Ak sa potvrdí, že americkí kresťania majú lesklú fasádu, ale realita je bližšia tomu, čo opisuje Rod Dreher, celý deal nemusí dlho vydržať. Na jeho podporu potrebujú americkí kresťania spoločenskú silu, a teda vnútornú integritu, a teda politikov, ktorí budú mať väčšie ambície ako Donald Trump. Napríklad v sociálnej oblasti.

Český novinár Martin Weiss nedávno v diskusii na rádiu Lumen Trumpa nazval bodyguardom amerických kresťanov. Niečo na tom je.

Najväčším rizikom je, ak by sa celá táto konštrukcia zrútila a Trump by prehral o tri roky voľby. Kresťania sa môžu dostať do rohu, v akom ešte neboli. Bez bodyguarda, bez vplyvu a bez rady.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo