Divadelná hra o odkaze Silvestra Krčméryho

Divadelná hra o odkaze Silvestra Krčméryho

Foto: snd.sk

Mladým ľuďom sa často zdá, že duchovná čistota a dobro absentuje. Hra o Silvestrovi Krčmérym tomu čelí priamo.

Predstavenie Nepolepšený svätec napísané Ľubomírom Feldekom ako hra na objednávku pre Činohru SND uviedli v premiére 23. júna 2017 v Modrom salóne. Deň premiéry pripadol na predvečer Krčméryho procesu, ktorý bol v júni, presnejšie 24. 6. 1954, pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.

Po dlhých troch rokoch vyšetrovacej väzby mladý lekár Silvester Krčméry získal, ako v predstavení Ľubomír Feldek prezrádza, väčší pokoj na duši práve vďaka istej „stabilite života“. Napriek tomu, že bol v moci iných, denne pod hrozbou násilia, ale vždy cítil aspoň načas „stabilnejšie miesto pobytu“, občas prítomnosť kamarátov, no najmä mal čas pre Boha.

Silvester Krčméry sa tak dokázal Bohu odovzdať väčšmi ako predtým. Zdá sa teda, že jeho viera a presvedčenie pre Kristovo utrpenie ešte vzrástla. Dokonca v predstavení hovorí, že „zomrieť preňho“ by bolo pre mladého lekára odmenou.

Inscenácia v Činohre SND je cenná najmä pre mladú generáciu, ktorá sa aj dnes, a asi najmä dnes, usiluje o rehabilitáciu takých osobností, ako bol „Silvo“ Krčméry a tiež často spomínaný blahorečený Don Titus Zeman.

Mladým ľuďom sa často zdá, že duchovná čistota a dobro absentuje. Aj zo strany SND ide v mnohých počinoch o úsilie upozorňovať na neľudskosti doby, a to nielen hrou Nepolepšený svätec, ale aj protifašistickou Natálkou, ktorá upozorňuje ako „putovné divadlo“ po školách na zločiny extrémizmu páchané na ľuďoch, hrou Tichý bič o Milovi Urbanovi alebo inou hrou o ministrovi Válkovi. Preto je dobré, že práve najväčšie kamenné divadlo vďaka reči umenia, tvorivosti a prostredníctvom svojich osobností ukazuje cestu.

Modrý salón vznikol ešte ako projekt vedenia Činohry SND vedenej Štefanom Bučkom, ktorému sa podarilo zohnať financie, no k samotnej realizácii prišlo až za opätovného vedenia Činohry Romanom Polákom, ktorý túto spočiatku alternatívnejšiu a slobodnejšiu scénu zveľadil.

Inscenácia Nepolepšený svätec dala priestor trojici mladších tvorcov: režisérovi Kamilovi Žiškovi, ktorý má za sebou bohatú kariéru v Túlavom divadle, neskôr skúsenosť s prácou pre kamenné divadlá, no zostáva verný úcte k divadelnému umeniu, čo cítiť aj zo spomínanej hry. Naplno využil ambície, talent a prácu tela hereckých konškolákov Mateja Marušina ako hosťa stvárňujúceho samotného Silvestra Krčméryho a Richarda Autnera, člena Činohry SND, ktorému sa už doposiaľ zopár pekných úloh na scéne SND ušlo. Dramaturgické spracovanie má na svedomí Peter Kováč a scénu a kostýmy Peter Janků.

V inscenácii vidno akýsi pátos, úctu, hľadanie sa a postupný vývoj, čo som si všimla najmä u Mateja Marušina ako Silvestra Krčméryho, keď v monológoch o Kristovi, o svojej neoblomnej viere, ktorú mu do úst vkladá autor, sám hľadá a nachádza polohu hlasu, vo fyzickej záťaži a nároku na mladosť však nachádza správny výraz, hoci je hra plná brutality, ktorú reálna postava v živote zažila. Obdiv si zasluhuje aj Richard Autner, ktorý sa už v postave asi po piatich reprízach našiel. Precízna reč, dokonca aj v českom jazyku, istota a presuny charakterov, ktoré tento herec zvláda bez náznaku nervozity, prezrádza, že mladý herec dostal príležitosť, ktorú sebavedomo uchopil. Tie dve a pol hodiny postupne hrá viaceré postavy, ktoré ničili, teda chceli v mladom Silvestrovi Krčmérym zničiť vieru v Boha a Kristovo posolstvo.

Je až zarážajúce, ako dvojica hercov dokáže napĺňať jeden osud muža, ktorý v živote denne bojoval o existenciu vlastnej osobnosti, svojho vnútra, o ktorú sa dnes delí najmä generácia politikov a umelcov v zrelšom veku, no ktorú sa aj historici ako František Neupauer usilujú pretlmočiť aspoň prostredníctvom pedagogického pôsobenia na  vysokých školách a prednášok na poli našej histórie, ako kľúčovú spomienku na Sviečkovú manifestáciu, ktorá sa konala 25. marca 1988. Medzi aktérmi, ktorí sa zúčastnili na tejto aktivite, boli aj v predstavení spomínaný a tiež neprávom režimom súdený Vladimír Jukl, Ján Čarnogurský a František Mikloško, ktorý aj v bulletine k inscenácii o Silvestrovi Krčmérym prehovoril. Manifestácia sa vtedy začala o osemnástej hodine a polícia manifestujúcich rozohnala vodnými delami. Zbitých a zadržaných bolo 141 osôb. A hoci svet vtedy o nás písal a vysielal, slovenské médiá mlčali a jediné, čoho sa ľudia ako Silvester Krčméry dočkali, bol titulok „Provokácia, ktorá nevyšla“.

Divadlo je preto práve dnes, keď sa toľko mladých ľudí začína pozerať okolo seba, tou najlepšou a veľmi účinnou formou, ako osloviť. Niekoho tvorivosťou, iného náročnosťou, ktorú Nepolepšený svätec v sebe má. Rovnako neopakovateľným podaním dvoch mladých tvorcov či režisérskym spracovaním. No v neposlednom rade textom a slovom autora Ľubomíra Feldeka, ktorý v týchto necelých troch hodinách obsiahol osud a formovanie sa človeka, ktorý je pre naše dejiny neodmysliteľným. Tak pre dejiny, ako aj pre vnútorný rast jednotlivca. A tak sa podarilo Ľubomírovi Feldekovi dostať medzi ľudí odkaz, ktorý nezostáva iba za múrmi kostolov, v kruhoch intelektuálov, ale, dúfajme, dostane sa aj ku generácii, ktorá sa ocitá v spleti informácií rôznorodého charakteru.

Tvorcovia si pri inscenácii zvolili dejový oblúk, ktorý diváka pohltí a už v prvej scéne ho donúti uvažovať. Ocitáme sa v ordinácii lekára, kde sa stretnú dvaja starší muži... Rozumieme, že ide o lekára a pacienta. Dialóg Františka Kovára a Dušana Jamricha nám však predurčuje mierumilovné postoje a pokoru... Prečo pokoru a lásku... Dej sa začína počas základnej vojenskej služby dvadsaťsedemročného lekára, ktorého pod zámienkou vylákajú z jeho stanovišťa... Ocitá sa medzi mantinelmi evanjelií a diablových vnuknutí, keď si uvedomuje, „že musí využiť čas na to, aby si mohol robiť exercície uprostred komunistického centra“... ako hovorí vo svojej knihe sám Silvester Krčméry v spomienkach na toto obdobie.

Matej Marušin uchopil postavu aj ako muža hrdého, neoblomného, no stále, až do poslednej chvíle plného ideálov. Postupne prechádza skúškami, vzťahmi, dokumentuje a spomína. Hra postupne rozvíja aj spomínané vzťahy, a to k matke, otcovi, priateľom, no najmä k Bohu. Prechádza etapovito po všetkých miestach, kde hlavný predstaviteľ „hľadá“ a nachádza. Napokon dozreje a pod jeho vplyvom sa mení aj  negatívna postava, ktorá ho neustále dostáva do trápení, týra ho, núti, no v závere si uvedomuje, že prijme „iný obsah“ svojej duše.

Záver je premostený krátkym dokumentom, kde reálny Silvester Krčméry, už ako starší muž hovorí o potrebe lásky k človeku, ktorú nikdy v sebe nezaprel a dokazoval ju aj ako lekár.

Hoci podľa slov autora hry takíto ľudia nemôžu písať dejiny, lebo by boli v prospech tých horších, keďže je im z ich strany vždy odpustené, hra Nepolepšený svätec píše jednu veľmi cennú etapu tvorivosti, ako aj zmyslu písaného a divadelného jazyka.     

Foto: snd.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo