KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Na druhú stranu priepasti

Tightrope-Walker-text.jpg

Predpokladám, že za vami prišiel už niekto s otázkou: „Mám pre tebe dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Ktorú chceš počuť prvú?“ Najskôr ste váhali, no nakoniec ste si vyberali tú zlú ako prvú a dobrú až potom, a to preto, aby ste odchádzali v mysli s rezonanciou dobrej správy a nie tej zlej. 

Zlé správy nemáme radi. Niektorí až tak, že ich nechceme počuť. Sme ako pštrosy s hlavou v piesku: Nejestvuje to! Nechcem to počuť! Bojíme sa, že to budeme musieť riešiť. Nechceme počuť, že máme napríklad ťažkú chorobu. Istá pani kedysi dávno objavila na sebe znaky rakoviny. Povedal som jej: „Choď k lekárovi!“ „Aby mi povedal, že mám rakovinu?“ bola jej odpoveď. Šla tam až o pol roka. Musela, odviezli ju so žlčníkovým záchvatom. Lekárovi to spomenula len tak mimochodom. Bolo už neskoro!

Zlé správy sú zlé. Rozkladajú nás. Bojíme sa ich. Znamenajú pre nás nepríjemný zásah do nášho života. A nepríjemné zmeny, ktoré budeme musieť vo svojom živote urobiť. O čo radšej počúvame dobré správy: Si uzdravený! Vyhral si peniaze! Dostal si sa na školu! Skúšku si urobil! Váš projekt bol uznaný! Si prepustený na slobodu!

Zlá a dobrá správa v Svätom písme

Pred malou chvíľou sme si vypočuli evanjelium od sv. Marka. Evanjelista Marek vo svojej úplne prvej vete píše: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.“ A potom nasleduje príbeh, ktorý nazývame evanjelium, čiže dobrá správa. Dobrá po zlej? Čo bola zlá správa? Dovolím si to povedať veľmi zjednodušene: starý zákon bol zlá správa: bola to správa o zlom stave človeka, o jeho rozbitosti, hriešnosti, odsúdeniahodnosti, vojnách, konfliktoch, pádoch, a neschopnosti čosi so sebou robiť. Starý zákon bol dobou temna: presne tým, čo zažívame teraz pred Vianocami; veľa tmy, málo svetla, a tma čím ďalej tým temnejšia a dlhšia. Starý zákon bol síce plný nádeje, veď ohlasoval príchod Mesiáša – nebol teda celkom temný –, no nikto nevedel, kedy tá nádej bude realizovaná. Až zrazu príde Ježiš Kristus a nádej sa mení na skutočnosť.

"Starý zákon bol síce plný nádeje, veď ohlasoval príchod Mesiáša – nebol teda celkom temný –, no nikto nevedel, kedy tá nádej bude realizovaná. Až zrazu príde Ježiš Kristus a nádej sa mení na skutočnosť."

Keď Ježiš prišiel, ľudia tomu hneď nerozumeli. Preto to prijatie Ježiša bolo veľmi rozpačité. Až jeho smrť a zmŕtvychvstanie naplno vyjavili jeho identitu: t.j. že bol Božím Synom, ktorého očakával Starý zákon. Marek píše svoje evanjelium z tejto perspektívy. On žije už vo veľkonočnej komunite Ježišových nasledovníkov a mnohé detaily Ježišovho života už majú teraz z tohto pohľadu jasný charakter. To, čo bolo pred tým rozpačité, útržkovité, nezrozumiteľné, nesúvislé a nesúvisiace, sa mu zrazu pospájalo do jedného celku a vyjde z toho krásny obraz: „Ježiš Kristus Boží Syn“. A Marek sa rozhodne tento príbeh znova porozprávať, ale nie tak, že by popisoval, čo sa stalo. Robí to tak, že popisuje, čo sa dialo v tom, čo sa stalo. Aká sila pôsobila vo všetkom, čo sa stalo, aká myšlienka. Aký zmysel to malo a čo to urobilo s tými, ktorým sa to stalo. Preto Marek nezačína svoj spis slovami „Začiatok zvesti o Ježišovi Kristovi“, ale „Začiatok dobrej zvesti o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi“.

Nakoniec, mnohí – hlavne tí s otvoreným srdcom a bez zištných motívov a skrytej agendy – toto postrehli, už keď sa pohybovali v Ježišovej blízkosti. Evanjeliá hovoria o veľkej Ježišovej popularite, o davoch, ktoré boli k nemu priťahované, o ich zmýšľaní, otázkach a presvedčeniach. Jedným z najvýraznejších textov je to, čo Marek popisuje krátko po svojom začiatku: „Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci” (Mk 1,21-22). Ježišovi poslucháči tu porovnávali Ježišove slová (nie ešte jeho skutky, podľa Marka v tomto bode žiaden ešte nevykonal) so slovami svojich kazateľov – zákonníkov. Jeho slová boli iné, mali silu. A keď prišli skutky, to žasli ešte viac. „Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: «Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.» A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine“ (Mk 1,27-28). No aj napriek tomu drvivá väčšina jeho poslucháčov i divákov mala problémy vsadiť svoj život na neho.

Na druhú stranu priepasti

Bruno Ferrero v knihe Vie to iba vietor hovorí príbeh o istom povrazolezcovi. Vraj sa jeden cirkus dostal do finančnej tiesne, ubudli mu návštevníci. Riaditeľ sa rozhodol čosi s tým robiť. Mal šikovného povrazolezca, ktorého požiadal, či by svoje lano nemohol zdvihnúť vyššie a predĺžiť. Urobil to. Keď potom stál, pripravený vystúpiť na lano, pýta sa zhromaždených divákov: „Myslíte si, že to dokážem?“ „Áno, určite! Dôverujeme ti!“ povedali mu. A dokázal to. Jeho vystúpenie malo veľký úspech. Každý deň čakalo množstvo ľudí v rade, aby ho videli. Riaditeľa napadlo: Čo tak pretiahnuť lano vysoko nad neďaleký vysoký vodopád, kde sa voda valí hlboko do priepasti. Navrhol to povrazolezcovi. Súhlasil. Zhromaždil sa veľký dav, prišli i ľudia od médií. Preliezol to. Všetci boli nadšení. Povrazolezec hovorí davu: „Veríte, že to urobím ešte raz?“ „Veríme!“ odpovedali. Dobre tak mám pre vás jeden návrh: „Zoberiem si tragač a ten budem tlačiť po lane na druhú stranu. Dôverujete mi, že to urobím?“ „Dôverujeme,“ odpovedal dav. „Tak mám na vás prosbu: prosil by som spomedzi vás jedného dobrovoľníka, ktorého by som v tom tragači previezol na druhú stranu vodopádov!“ Nenašiel sa nikto!

Marek, evanjelista, popisuje vo svojom evanjeliu ešte situácie a dobu, kedy ľudia síce za Ježišom prichádzali – nadšení a užasnutí –, avšak aj napriek tomu neboli ešte schopní si naplno sadnúť do jeho tragača a nechať sa viezť na druhú stranu priepasti. No zároveň svoje evanjelium písal už v dobe, kedy si mnohí už dokázali naplno sadnúť do Ježišovho tragača, naplno mu dôverujúci, že ich prevedie na druhú stranu priepasti. Marek už žil v komunite učeníkov, ktorí už naplno Ježiša prijali, dôverovali mu a vsadili na neho svoj život.

To evanjelium je tu aj pre nás. Príbeh Ježiša sa aj nám predstavuje ako „dobrá správa“. No je to správa len pre tých, ktorí majú túžbu dostať sa na druhú stranu priepasti. To je prvá podmienka. To mali tí, ktorí prichádzali aj za Ježišom. Inak by za ním nechodili. Viem, že môžu byť aj iné – dosť neurčité dôvody – no v jadre je to skutočne túžba po tej druhej strane priepasti. No je tu aj druhá výzva: dôveruj mu, lebo on je „Boží Syn“!

Nasledovať dobrú správu

Pre koho je táto Ježišova dobrá zvesť určená? Iba pre tých, ktorí najprv počuli tú zlú správu. Čo to môže konkrétne byť? Môže to byť to, o čom sme si hovorili minulú nedeľu: že v každom z nás je zlo, a to zlo – ak sme voči sebe úprimní –, na nás aj vidieť. Sú to všetci tí, ktorí bojujú s neslobodou, rozbitosťou, zlými návykmi, hriechom, závislosťami rozličného druhu ba i temnými praktikami. Týmto je určená „dobrá správa Ježiša Krista, Božieho Syna“. Ak si to ty, nasadni teda do tragača, nechaj sa ním previesť na druhú stranu!

Alebo tí, ktorí pociťujú vo svojom živote nejakú dieru. Majú v podstate uspokojené všetky podstatné potreby, no je tu stále tá Augustínovská túžba po čomsi vyššom, po čomsi viac. Je to diera, hlad duše po totálnej plnosti a uspokojení. Týmto je určená „dobrá správa Ježiša Krista, Božieho Syna“. Ak si to ty, nasadni teda do tragača, nechaj sa ním previesť na druhú stranu!

Alebo sú tu chorí, ľudia v bezvýchodiskovej situácii, postihnutí existenčnými problémami, stratami, neúspechmi, navštíveniami rozličného druhu. Týmto je určená „dobrá správa Ježiša Krista, Božieho Syna“. Ak si to ty, nasadni teda do tragača, nechaj sa ním previesť na druhú stranu!

Alebo sú tu ľudia, ktorí sú osamelí, majú nefungujúce vzťahy, nevedia ako sa začleniť. Týmto je určená „dobrá správa Ježiša Krista, Božieho Syna“. Ak si to ty, nasadni teda do tragača, nechaj sa ním previesť na druhú stranu! Ježiš ťa bude v tom tragači učiť, ako sa približovať k sebe, k iným a ako dosiahnuť v konečnom zmysle ten najplnší vzťah, zo všetkých vzťahov: splynutie s pôvodcom a cieľom nášho bytia, s Bohom.

Nech je tento advent časom naladenia a otvorenia sa pre „dobrú správu Ježiša Krista, Božieho Syna“.

Milan Bubák, SVD
Autor je rehoľným kňazom, momentálne pôsobí v Ríme.

Ilustračné foto: herefilm.info