AKTUÁLNE: Prípad Tomáš Chovan

T2.sk_092a.jpg

Z regiónu dolného Liptova pochádzajú traja mučeníci komunizmu: Bernard Jaško z Černovej, Bernard Nemček z Likavky a Tomáš Chovan z Hubovej. „Liptovský trojlístok“ uzatvárame príbehom mladého vojaka, ktorý rozpráva politický väzeň a spisovateľ Rudolf Dobiáš.

Vyšší vojenský súd v Trenčíne rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom v októbri 1991, podľa zákona č. 119/1990 o súdnej rehabilitácii takto: Ustanovením paragrafu 2 ods. l písm. c Zák. čís. 119/1990 bol zrušený rozsudok Štátneho súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 1951, ktorým bol obvinený Tomáš Chovan, narodený 28. decembra 1926 v Gombáši, odsúdený podľa paragrafov...“

Tie paragrafy v súčasnosti už nie sú ani tak veľmi dôležité. Myslím pre pozostalých. Dôležitá je okolnosť, že ďalší hrdelný trest sa prekvalifikoval na justičnú vraždu. V tomto prípade prišiel o život dvadsaťpäťročný mladý muž. Medzi popravenými odporcami komunizmu bolo azda až priveľa mladých ľudí. Tomáš Chovan však ani zďaleka nepatril k najmladším obetiam. Prvenstvo v tejto nevyhlásenej súťaži si pravdepodobne odniesol do hrobu študent Václav Tippl, ktorý len o šesť týždňov prežil svoje dvadsiate narodeniny. Jiří Janouch zomrel ako 21-ročný, Josef Karolík, Zbyněk Janata, Boris Kovaříček, Jiří Hejna boli len o rok starší, keď ich odovzdali katovi. Ďalšie desiatky mladíkov položili svoje životy pri pokusoch o prechod štátnej hranice, pri pokusoch o útek z koncentrákov a väzníc.

Tomáš Chovan, mládenec z Hubovej, išiel na smrť so zrelými mužmi - Jurajom Dlouhým, 44-ročným konzulárnym tajomníkom francúzskeho vyslanectva a 61-ročným partizánskym činiteľom odbojovej skupiny Demec Vladimírom Veleckým, “otcom Veleckým", ako ho Tomáš familárne nazýval pred bratom Jozefom, keď ho bol v Leopoldove navštíviť. Velecký bol odsúdený v júni 1951. Vladimír Velecký a Juraj Dlouhý boli zatknutí v súvislosti s akciou Monaco. Táto akcia mala za cieľ sledovanie diplomatov a zamestnancov francúzskych zastupiteľských úradov.

K téme:
Bernard Nemček – ďalší z popravených
Skončili na šibenici. Spomienka na Bernarda Jaška
Mladí idealisti. Spomienka na popravených členov Bielej légie

Rodičia Tomáša Chovana: Zuzana, rodená Husková, narodená r. 1902 (v roku 1992 ešte žila u dcéry Margity v Dolnom Kubíne), otec Ondrej Chovan, narodený v 1892 roku, zomrel päť rokov po synovej smrti v roku 1956. So Zuzanou mali päť detí. Nažive však zostali len tri: Tomáš, Jozef a Margita. Ondrej Chovan sa vybral sa v čase začínajúcej hospodárskej krízy za more. V Amerike stihol našetriť akurát na "šífkartu" pre manželku, tá sa však do Ameriky už nedostala. Ondrej Chovan sa predčasne vrátil domov. Pracoval v rafinérii olejov ako čistič kotlov. O tom, že to bolo rizikové pracovisko, svedčí fakt, že čistič bol povinný pred vstupom do kotla navliecť si na prst zlatý prsteň. Podľa údajov vyrazených na ňom by sa v prípade nešťastia dala identifikovať totožnosť obete. Domov sa vrátil s podlomeným zdravím - horúčosť a chemické výpary urobili svoje. Až do smrti sa nevystrábil z bližšie nešpecifikovanej pľúcnej nemoci. Všetky ich deti sa narodili v Hubovej. Tomáš vychodil ľudovú školu a začal navštevovať gymnázium v Kláštore pod Znievom. Čoskoro ho však vymenil za meštianku a po vychodení jej štyroch tried sa prihlásil do vojenskej reálky v Martine. Uniforma mu zrejme učarovala, lebo len čo zmaturoval a narukoval do Popradu, podal si žiadosť o prijatie do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Prijali ho a tým bol jeho osud spečatený.

Po dvoch rokoch strávených vo Vojenskej akadémii bol vyradený ako poručík Československej armády.

T2.sk_061a.jpg

T2.sk_071a.jpg

V pasci ŠtB

To sa však už písal neslávne slávny rok štyridsiaty ôsmy. Na tomto mieste treba pripomenúť, že poručík Chovan mal v nových pomeroch šancu urobiť vojenskú kariéru. Z tzv. triedneho hľadiska bol na tom dobre, okrem toho zopár jeho príbuzných bojovalo v Povstaní. Avšak Ján Huska-Hamaj, odsúdený v procese s Tomášom "za zločin navádzania k vojenskému zločinu podľa paragrafu 21, odsek 1, zákona č. 50/23 Zbierky a návod ku zločinu úkladov o republiku podľa paragrafov 69 a 2 zákona č. 50/23 Zbierky priznal, že obvineného Chovana už v roku 1948 navádzal k opusteniu republiky, odhováral ho od služby v československej ľudovej armáde, tvrdiac, že československá armáda bude mať ruské velenie a radil mu, aby ilegálne prešiel hranice a vstúpil do americkej armády. Na túto tému hovorili spolu viackrát a Húska-Hamaj sa Chovanovi dokonca ponúkol, že mu prechod cez hranice zariadi.

Teraz si priblížme udalosti z konca marca 1950. V nočných hodinách Štefan Buček na člne prevezie Chovana a Pščolku cez rieku Moravu. Vysadí ich niekde blízko Gajar a ešte v tú istú noc zaklopú na okno Martinovi Ondrovičovi, občanovi Gajar. Obriadia sa u neho, Buček u neho aj prenocuje, avšak zjavne nervózni Chovan a Pščolka si od Ondroviča požičajú bicykle, lebo sa potrebujú čo najrýchlejšie dopraviť do Malaciek. Chovana zatknú na bratislavskej hlavnej stanici. Štátna bezpečnosť zrejme sledovala každý Chovanov krok.

Zatkli ho v podchode, pričom ho obstali spredu i od chrbta s namierenými pištoľami. Bola to pasca a nebolo z nej úniku. Chovan pri zatýkaní nekládol odpor a hoci mal pri sebe pištoľ, nejavil úmysel použiť ju. Neskôr sa túto okolnosť v jeho prospech pokúsi pred Najvyšším súdom v Prahe využiť jeho obhájca ex offo dr. Jindřich Konrád. Argument nezavážil. Najvyššia inštancia potvrdila rozhodnutie bratislavského štátneho súdu.

Senát Štátneho súdu v Bratislave pracoval v zložení: Alžbeta Trattnerová, Mikuláš Holländer, Matej Župančič, Miroslav Posolda, Ján Žák. Obžalobu vypracoval námestník generálneho prokurátora Ujhelyi, pri procese v roli obžalobcu vystupuje František Omelka. Proces bol neverejný. Vojaci mali účasť mali účasť povolenú zo študijných dôvodov. O tri dni bolo po všetkom. Dvoch obžalovaných súd spod obžaloby oslobodil, ostatným uložil tresty odňatia slobody. Pščolka dostal doživotie, Jozef Vrábel bol odsúdený na 25, Štefan Buček na 20, a výpravca Jozef Miček na 15 rokov odňatia slobody. Ostatné tresty boli nižšie.

T2.sk_023a.jpg

Skončené a podpísané

Siedmeho novembra 1951 predpoludním na Miestnom národnom výbore v Hubovej, okres Ružomberok, zacengal telefón. Volala Bratislava. Príbuzní Tomáša Chovana sa majú v ten deň vo večerných hodinách dostaviť do Bratislavy do Justičného paláca. Majú povolenú návštevu - poslednú. Brat Jozef je v práci, otec chorľavie, ten do Bratislavy v nijakom prípade nemôže ísť. Ale napokon idú sa s Tomášom rozlúčiť traja: matka, brat Jozef a strýko zo Švošova. Jozef sa z práce vrátil až poobede, ledva sa im potom podarilo dostať sa k vlaku do Ružomberka a tam chytiť Tatranskú strelu.

Pravdepodobne o štvrtej ráno, alebo o nejakú minútu skôr zaštrkocú kľúče a dvere na Tomášovej samotke sa otvoria. Chodba je plná dozorcov. Vtrhnú do cely a spútajú väzňa. Možno ich poprosí, aby mu dovolili vyfajčiť ešte jednu cigaretu. Poslednú. Ktovie, azda mu aj vyhoveli. Isté je, že o 4.30 hod. už stojí pred prokurátorom dr. Antlom.

Pomôžme si dokumentom.

Zápisnica spísaná dňa 8. novembra 1951 v súdnej väznici v Bratislave o výkone trestu smrti na odsúdenom Tomášovi Chovanovi. Prítomní: Karol Bedrna, predseda senátu, František Antl, prokurátor, Adela Mejová, zapisovateľka, dr. Rudolf Koronthály - znalec, úradný lekár, poručík sboru väzenskej stráže Michal Bartalský, veliteľ väznice.

O 4.30 predviedla stráž odsúdeného Tomáša Chovana, narodeného 28. decembra 1926 v Gombáši, ktorému bol prečítaný rozsudok Štátneho súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 1951 čís. 3 Ts III 4/51 prokurátorom s tým, že žiadosti o milosť nebolo vyhovené. Nato prokurátor odovzdal odsúdeného Tomáša Chovana majstrovi popravčiemu, ktorý o 4.31 hodín započal prevádzať výkon trestu Prítomný lekár v 4.46 hodín konštatoval smrť.

Skončené a podpísané.

Rudolf Dobiáš
Autor je bývalý politický väzeň, spisovateľ a novinár. Krátené. Vyšlo v publikácii Zvony a hroby. Medzititulky: redakcia.

Pietna spomienka na Tomáša Chovanca sa konala vo štvrtok 10. novembra 2011 v Hubovej. Foto: Anton Kulan, photo.t2.sk.