Na zoznamkách vládnu ženy

Na zoznamkách vládnu ženy

Rozhovor s Václavom Faltusom, ktorý založil pred 19 rokmi dnes najväčší zoznamovací portál pre kresťanov.

Svoju manželku si našiel cez zoznamku, ktorú sám založil ako vysokoškolák v Taliansku. Dodnes sám adminuje portál zoznámko.sk, cez ktorý si prešli desaťtisíce ľudí. O tom, prečo sa mu nepáčili Talianky, ako sa zoznamujú ľudia v on-line svete a tiež o fenoméne singles hovorí podnikateľ Václav Faltus. 

Maturovali ste v roku 1995 ako jeden z prvých študentov šaštínskeho Gymnázia Jána Bosca, ktoré minulý rok zaniklo. Škola bola až na pár posledných rokov čisto chlapčenská. Ako ste to prežívali? 

Na jednej strane som to prežíval ako zjednodušenie života, nemusel som sa zaoberať vzťahmi s dievčatami. Ale na druhej strane som mal veľké obavy, čo sa stane, keď odídem z gymnázia, z uzavretého chlapčenského sveta. Saleziáni nás však povzbudzovali, aby sme sa modlili za svoje povolania a budúce manželky. 

Napokon, aj moje zoznámenie prišlo mimo otvorených vzťahov s dievčatami v reálnom živote.

Tak, že ste založili zoznamovací portál, cez ktorý ste si našli vlastnú manželku.

Po gymnáziu som išiel študovať ekonómiu na Bolonskú univerzitu do talianskeho Rimini. Tým pádom som nemal kontakt so slovenskými veriacimi dievčatami. Boli tam síce veriace Talianky, ale ich mentalita a správanie mojej povahe nesedelo. Hoci záujem z ich strany bol, moja predstava o manželke bola úplne iná. 

K téme:
Kde robia veriaci singláči chybu? Zdieľať

V tom čase sa začal rozvíjať internet. V roku 1997 som urobil prvú webovú stránku pre exallievov, teda odchovancov saleziánov. No mojou potrebou bolo nájsť si dobré veriace dievča zo Slovenska — a ja som bol v Taliansku. Tak som vytvoril zoznamovací portál ako podstránku spomínaných exallievov. 

Čo si pod tým predstaviť?

Bola to úplne jednoduchá webová stránka. Ľudia mi posielali mailom inzeráty, ktoré som zverejňoval. Nič nebolo automatizované. Boli na to dobré ohlasy, tak som v priebehu roka spravil prvú verziu už automatickej stránky, kde si ľudia sami pridávali inzeráty. Keďže som to musel otestovať, tak môj inzerát bol uvedený ako prvý, čiže bol stále na spodku stránky. Kritérií na výber som mal málo. 

Spomínate si, čo ste tam napísali? 

Hľadám pekné, skromné, inteligentné a veriace dievča. Paradoxne som dal značku: „Som skromný.“ Keď som sa modlieval za manželku, vždy som hovoril: „Panna Mária, pošli mi takú, ako si bola ty.“

Ozaj ste boli skromný.

(Úsmev.) Áno. Paradoxne to boli dve Márie, s ktorými som si písal dlhšie. Jedna postupne ukončila písanie a druhá sa stala mojou manželkou. Hneď po prvých mailoch sme si vymenili fotky.

Čiže vtedy neboli fotky pri profiloch, ako to poznáme dnes?

Nie, bola to akoby riadková inzercia. Operatívne sa dalo komunikovať cez čety. Časom sme zistili, že máme identické zázemie a veľa spoločného. Písali sme si asi rok. No keď som sa vrátil po štúdiách na Slovensko, začali sme nanovo. 

Čo to znamená?

Hoci sme si rok písali a veľa o sebe vedeli, keď sme sa stretli, tak sme vzťah zažívali akoby od začiatku. Naživo sme mali tiež pre svoje introvertné povahy veľkú trému. Išlo to opatrne, pomaly.

Na druhej strane sa môže váš príbeh dnes, keď sa zvyknú vážne vzťahy odkladať, javiť ako prirýchly. Priam sa zdá, že ste boli celkom netrpezlivý. Veď ste začali riešiť partnerku hneď po gymnáziu, navyše na štúdiách v zahraničí. 

Popravde, ja som nevedel, ako dlho mi to bude trvať. Predpokladal som, že to bude komplikovanješie. (Úsmev.)

Koľko ste potom spolu chodili? 

Štyri roky. Zaujímavé je, že z toho dva roky sme spolu podnikali v jednej firme. 

O čo išlo? 

Webhosting a domény. 

Ako sa vyvíjalo zoznámko.sk? 

Inzerátov prudko pribúdalo, nestíhal som ich filtrovať. Musel som si totiž každý jeden prečítať, a ak tam bolo niečo nevhodné, mazal som. Stalo sa mi, že som sem-tam niečo prehliadol, za čo ma potom ľudia obviňovali, že aké veci to našli na kresťanskej zoznamke. 

„Písali sme si asi rok. No keď som sa vrátil po štúdiách na Slovensko, začali sme akoby nanovo.“ Zdieľať

Technológie však išli tak rýchlo dopredu, že som mohol po čase inzertnú stránku vymeniť za sociálnu sieť, kde sa dalo zaregistrovať a ľudia mi mohli nahlasovať nevhodné správanie, čo mi ušerilo čas. 

Koľko máte v tíme adminov? 

Nijakých, som na to sám. Chodia mi upozornenia od používateľov, ak nájdu niečo problémové. 

Fotka môže aj pomýliť

Zoznámko.sk má oproti iným zoznamovacím portálom dve špecifiká — registrácia je zadarmo a profily ľudí sú verejné. Prečo tieto odlišnosti?

Od zoznámka.sk sa práveže odlišujú tie portály, ktoré vznikli neskôr. Ja len pokračujem v tom, čo fungovalo kedysi. A nielen v tom, že bolo všetko zadarmo, ale aj veľká časť obsahu bola verejná. To, že sa začali veci uzatvárať, prišlo s nástupom facebooku.

Vôbec ste neuvažovali nad zmenou? 

Boli aj také požiadavky, ale nepríde mi to ako potrebná zmena. Otvorenosť je zároveň pútačom, že na stránke je veľa používateľov, existuje teda dôvod sa zaregistrovať. 

Tiež chcem, aby zoznámko.sk zostalo zadarmo. Sú ľudia, ktorí mi píšu, že ak to nie je zadarmo, nezaregistrujú sa.  

Nie je však pri bezplatnom systéme problém odfiltrovať ľudí, ktorí nemajú seriózny záujem o zoznámenie či dokonca ľudí s úchylkami? 

Odfiltrovať ľudí na základe platby je nezmysel. Spoplatnenie nevyrieši prípadných úchylákov. Takýto typ ľudí je ochotný obetovať veľa pre to, aby naplnili svoju úchylku. 

Pravidlá našej zoznamky sú pritom jednoduché, mám právo vyhodiť kohokoľvek za nevhodné správanie. Áno, sú ľudia, čo sa vracajú ako bumerang, ale snažím sa s nimi komunikovať a zabezpečiť, aby tam nechodili. 

Druhá výhrada sa týka toho, že celé zoznámko.sk je verejné. Je etické, ak sa niekto, kto nemá záujem riešiť zoznámenia, môže napríklad z recesie pozerať, či tam nie sú kamaráti, kolegovia? Nie je to nefér voči zaregistrovaným?  

Nemajú vás ako vystopovať, lebo tam nedávate svoje reálne údaje, mail ani vlastné meno, iba prezývku. 

Ale uvidia fotku. 

Fotku si môžete nastaviť ako súkromnú a uvidia ju iba priatelia, teda ľudia, ktorých si označíte. Zoznámko.sk funguje ako sociálna sieť, čiže komunikovať môžete s kýmkoľvek, ale niektorých si môžete „spriateliť“, tak ako na facebooku, a iba priatelia uvidia vašu fotku. 

Je však známe, že profily bez verejnej fotky majú veľmi slabú responzívnosť. Inými slovami, ak chcem, aby mi niekto začal písať alebo aby mi odpísali, je dobré mať fotku verejnú od začiatku. 

To je pravda. Som za to, aby si ľudia dávali verejné fotky, aby mali hneď jasno v tom, s kým majú dočinenia. Na druhej strane, fotka môže byť aj mylným nástrojom, dôvodom na predsudky len kvôli výzoru. My s Majkou sme si začali písať bez fotky, len na základe môjho textu, ktorý ju zaujal. 

Pritom keď som uvidel jej fotku, veľmi sa mi páčila. Bol to priam môj ideál ženy. Jej sa však moja fotka vôbec nepáčila. 

Čiže fotky môžu podľa vás viac uškodiť a lepšie by možno bolo, keby sa ľudia zoznamovali „po starom“? 

To netvrdím. Každý vzťah je unikátny, bez ohľadu na to, či si vymenili fotky alebo nie. Z komunikácie by mali pochopiť, či sa k sebe hodia.

Tu šéfujú ženy

Kto vlastne chodí na zoznámko.sk? 

Mám pocit, že tam chodia všetci, ktorí majú nejakým spôsobom problém nájsť partnera, respektíve nevedia, kde by ho našli.

Sú takí, pre ktorých je to jediný nástroj. Netreba to odsudzovať. Hľadajú však aj takí, čo skúšajú rôzne spôsoby, majú možno aj vlastné komunity, no hľadajú systematicky so širším záberom.

Mnohým to vyjde a ročne mi desiatky z nich posielajú svadobné oznámenie.

Iste, nájdu sa ľudia, ktorým to síce nezafungovalo, ale skúsenosť zo zoznamky im pomôže v hľadaní partnera v reálnom svete. Dôležité je nemať ostych. 

Koľko ľudí si prešlo zoznámkom? 

V prvej verzii, ktorá fungovala asi päť rokov, bolo zverejnených asi 30-tisíc inzerátov. V novej verzii bolo dodnes registrovaných 58-tisíc používateľov. Kto po roku nevykazuje činnosť, toho vymažem. V súčasnosti je na zoznámku približne desaťtisíc ľudí, z toho denne príde na stránku asi tritisíc. 

Aký je pomer ženy – muži?

Ženy k mužom sú približne 40 : 60. 

„Dievčatá píšu prvé v oveľa menšom počte prípadov ako chalani, ale býva to zase úspešnejšie.“ Zdieľať

Aká je ideálna konštelácia, aby sa z písania na zoznamke vyvinul vzťah? 

Najdôležitejším faktorom je určite úprimnosť. Je dobré, keď sú obaja úplne otvorení a nehrajú sa na virtuálnu osobnosť. Online zoznamovanie láka k preháňaniu alebo, naopak, k zahmlievaniu. 

Ďalšia nezanedbateľná vec je, aby ľudia nedávali zbytočne šancu tomu, s kým si evidentne nesedia.

Navrhujete teda odstrihnúť sa, ak to nikam nevedie? 

Áno. Poznám totiž prípady veľmi pekných dievčat, dlho nezadaných, ktoré len flirtujú, čiže chalani nemajú žiadnu šancu. 

Dá sa povedať, že na zoznamke vládnu skôr ženy? 

Jednoznačne. Chalani môžu vypisovať, koľko len chcú, ale myslím, že to musí byť dievča, kto to rozhodne. Hoci ju chalan bude dobýjať, ona musí mať pocit, že si vybrala. Tak to dnes funguje. 

Dievčatá píšu prvé v oveľa menšom počte prípadov ako chalani, ale býva to zase úspešnejšie. Preto je dôležité, aby bol chalan v profile čo najúprimnejší. Pretože mnohé ženy nehľadajú na zoznamke hneď manžela, kým chalani tam často idú hľadať rovno manželku. 

Dnes rastie fenomén single, vnímate to aj na štatistikách vašej zoznamky? Máte napríklad na stránke viac starších ľudí? 

Áno, zvýšila sa intenzita návštevnosti, denná a týždenná, a tiež to vidno na veku. Pribúdajú 30- až 40-roční používatelia. Táto skupina pritom pribúda rýchlejšie ako mladšia kategória.  

Na Postoji sme nedávno riešili pomerne komplikovanú a citlivú otázku, ktorá sa týka toho, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných. Teda či robia veriaci singláči nejakú chybu. Aký je váš pohľad? 

Nazdávam sa, že sa môžu dopúšťať chyby vo viacerých oblastiach, napríklad v spôsobe zoznamovania sa alebo aj v prístupe k zoznámeniu. 

Štatisticky môžete urobiť chyby, ale platí, že čím viac pokusov, tým väčšia šanca na úspech. Čiže netreba sa báť rozšíriť možnosti pri hľadaní partnera. 

Čo sa týka prístupu k zoznámeniu, ide o to, v akej miere vedia dnes ľudia filtrovať to, čo nie je zaujímavé a perspektívne. Čím skôr to odfiltrujete, tým lepšie. Pomáha prístup „áno – nie“, lebo najhorší postoj je „možno“. Nikam nevedie a oberá vás o čas.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo