KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Zvedený Pánom

Povolanie je zvláštna vec. Je ako droga. Iba s tým rozdielom, že droga vás ničí, povolanie vás buduje. A nielen vás. Svet, ľudstvo, krásu a všetko dobré, čo je dnes vo svete, budovali ľudia, ktorí sa cítili volaní a zvádzaní Pánom.

Kto videl film Mŕtvy muž prichádza (Dead Man Walking, 1995), si iste pamätá hlavnú protagonistku filmu, rehoľnú sestru Helen Prejean, pôvodne učiteľku v chudobnej štvrti St. Thomas v New Orleans. Jedného dňa dostane list od odsúdenca, ktorý čaká na vykonanie rozsudku smrti vo väznici Angola State Prison. Volá sa Mathew Poncelet. Rozhodne sa, že ho navštívi a bude sa mu venovať. Stalo sa to jej osobným povolaním - neskôr, keď Mathewa popravili, sa celkom oddala kampani na zrušenie trestu smrti.

Bolo to povolanie, ktoré pripadalo mnohým zvláštne. Bola odmietaná zločincom v žalári, nenávidená rodičmi jeho obetí a vysmievaná vlastnými príbuznými. Naozaj, človek má pokušenie povedať jej spolu s jej dobromyseľnou rodinou: “Sestra, čo to nenecháš? Je ti to treba?” Keď sa jej príbuzní pýtali, prečo to robí, neodpovedala. Vedela, že to nepochopia.

Otázka bez odpovede

Je to príbeh, ktorý sa už v dejinách toľkokrát zopakoval. Príbeh povolania, o ktorého pohnútkach a motívoch vie len ten, kto ho v sebe cíti. V dnešnom Božom slove máme dve témy, ktoré k sebe patria tak úzko, že ich nemožno od seba oddeliť. V čítaní z knihy proroka Jeremiáša je to téma zvádzania Pánom: “Zvádzal si ma Pane, a ja som sa dal zviesť; bol si mocnejší ako ja a premohol si ma.” V evanjeliu je to zasa téma odhovárania. Peter reprezentuje v dejinách všetkých, ktorí sa na človeka rozhodnutého kráčať po ceste svojho povolania pozerajú nechápavo, odmietavo, ironicky, ba možno až nepriateľsky alebo nenávistne.

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Milana Bubáka Zdieľať

Povolanie mnohých sa nedá vysvetliť slovami. Ľudia sa často pýtajú tých, ktorí celý svoj život zasvätili idealistickému nasledovaniu myšlienky, na ich motívy. Napríklad sa pýtajú rehoľnej sestry, ktorá celý život prežila nepoznaná alebo v absolútnom úzadí. Nevie povedať čo to bolo, keď šla za svojím vnútorným hlasom. Vie iba, že sa rozhodla dobre. Pýtajú sa misionára, ktorý celý svoj život prežil kdesi medzi najchudobnejšími, ktorého často nechápali ani tí, ktorým slúžil, ba ktorého mnohokrát okradli alebo fyzicky napadli - čo ho viedlo a udržiavalo v tomto životnom štýle? Nevie odpovedať. Možno by povedal iba „Pán ma zviedol”. Pýtajú sa laikov napríklad z komunity Sant Egidio, ktorí sa starajú o imigrantov a dennodenne im dávajú večeru. Namiesto vďačnosti sú často arogantní až drzí. Keby mali odpovedať, prečo tam chodia, možno by títo intelektuáli nepovedali nič iné, iba to, že Pán ich zviedol. Alebo sa pýtajú ženy, ktorá sa v našich slovenských pomeroch zasvätila boju proti narkománii. Táto žena kladie všetku energiu do svojej práce. Nepoberá za to takmer žiaden plat. Od úradov a štátnej byrokracie je denne šikanovaná a znemožňovaná… prečo to robí, nepovie, iba vám dá najavo, že sa cíti zvedená Pánom. Ona chce týmto ľuďom pomáhať.

Možno sa pýtali aj Damiana de Veustera, Maximiliána Kolbeho, Oscara Romera a ďalších. Možno niektorí krútili hlavou nad ich počínaním. Nemuseli robiť to, čo robili. Nikto ich nenútil. Pátra Damiana nikto nenútil ísť na ostrov Molokai medzi malomocných, Maximiliána nikto nenútil ponúknuť sa na smrť za svojho spoluväzňa, Romera nikto nenútil angažovať sa za práva svojich zbedačených a terorizovaných bratov a sestier vo viere, Edvinu Gately nikto nenútil, aby začala svoju prácu medzi chicagskými prostitútkami, Tonyho Gittinsa, veľkého vedca a profesora, nikto nenútil, aby sa angažoval medzi bezdomovcami. Nikto ich nenútil, nikto ich za to neodmenil. Išli sami, lebo ich Pán zvádzal a oni sa nechali zviesť.

Pán alebo ľudia?

“Necítiš aj ty zvádzanie Pána k tomu, aby si ho nasledoval? Možno nie priamo v duchovnom povolaní. Možno v tom, aby si žil svoj život svedomito. Aby si bol čiernou ovcou na pracovisku, na sídlisku, v škole, v rodine.” Zdieľať

Povolanie je zvláštna vec. Je ako droga. Iba s tým rozdielom, že droga vás ničí, povolanie vás buduje. A nielen vás. Svet, ľudstvo, krásu a všetko dobré, čo je dnes vo svete, budovali ľudia, ktorí sa cítili volaní a zvádzaní Pánom. A ktorí možno pri realizovaní svojho povolania boli vysmievaní alebo odhováraní vlastnými príbuznými.

Necítiš aj ty zvádzanie Pána k tomu, aby si ho nasledoval? Možno nie priamo v duchovnom povolaní. Možno v tom, aby si žil svoj život svedomito. Aby si bol čiernou ovcou na pracovisku, na sídlisku, v škole, v rodine. Aby si žil niečo iné nie preto, lebo máš v sebe buričského ducha, ale preto, lebo cítiš, že Pánovo slovo je život. Nebráni ti v tomto nasledovaní posmech iných alebo obyčajný strach z posmechu, nenávisti, averzie, nepochopenia zo strany iných, dokonca tých najbližších. Kto ti je viac: Pán alebo ľudia? Ľudia majú rozličné mienky - dnes ich majú, zajtra sa ich vzdajú. Mienkami a postojmi ľudí okolo nás sa nemožno riadiť. Tie sú vrtošivé a nestále. Jediné, čo je stále a pevné, je Pánovo volanie. Odpoviem mu pozitívne?

Modlime sa na záver slovami proroka Jeremiáša:

“Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť;
bol si mocnejší ako ja a premohol si ma.

Celý deň som na posmech,
každý sa mi vysmieva.

Vždy keď hovorím, musím kričať,
musím ohlasovať: ničomnosť a spustošenie.

Pánovo slovo mi prináša len pohanu
a posmech celý deň.

Povedal som si: Nebudem naňho myslieť,
ani už nebudem hovoriť v jeho mene.

Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci,
uzavretý v mojich kostiach.

A poddal som sa, nevládal som mu odolať.”

Milan Bubák, SVD
Autor je rehoľným kňazom, momentálne pôsobí v Ríme.

Ilustračné foto: moviereleses.com (Mŕtvy muž prichádza), marytown.com (Maximilián Kolbe)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo