Prečo majú Tolkienove imaginárne jazyky väčší dosah ako esperanto

Prečo majú Tolkienove imaginárne jazyky väčší dosah ako esperanto

J. R. R. Tolkien. Foto: theonering.org

Aký spôsob tvorby nových jazykov sa presadil viac a prečo?

J. R. R. Tolkien začal písať Pád Gondolinu na zdravotnej dovolenke počas prvej svetovej vojny. Odvtedy uplynulo už 100 rokov. Ide o prvý príbeh, z ktorého vyrástlo jeho legendárium – mytológia, ktorá podopiera Pána prsteňov. Okrem fikcie však chcel vytvoriť aj niečo iné: imaginárne jazyky.

V ten istý rok na opačnej strane Európy vo svojom rodnom Poľsku zomrel Ludwik Zamenhof. Aj jeho zaujímalo vytvorenie nového jazyka, o čom v roku 1887 vydal knihu. Publikoval ju pod pseudonymom Doktoro Esperanto, ktorý sa časom stal aj názvom samotného jazyka.

Výstavba imaginárnych jazykov (resp. umelých jazykov) má dlhú históriu, siaha až do 12. storočia a Tolkien so Zamenhofom v nej patria medzi najúspešnejších tvorcov. Ich zámery boli pritom veľmi odlišné. V skutočnosti mali opačný názor aj na to, čím je samotný jazyk.

Zamenhof plánoval s esperantom vytvoriť niečo, čo sa ľahko učilo, neviazalo sa na žiadny národ ani kultúru, a tým mohlo ľudstvu pomôcť zjednocovať sa. Zdieľať

Zamenhof ako poľský Žid vyrastal v krajine, kde bola bežná kultúrna a etnická nevraživosť. Bol presvedčený, že pre mierové spolunažívanie je kľúčová existencia univerzálneho jazyka. Napísal, že aj keď je jazyk „hlavným motorom civilizácie, rozdiely medzi rečami spôsobujú antipatiu či dokonca nenávisť medzi ľuďmi“. Plánoval vytvoriť niečo, čo sa ľahko učilo, neviazalo sa na žiadny národ ani kultúru, a tým mohlo ľudstvu pomôcť sa zjednocovať, a nie rozdeľovať.

Ako sa „medzinárodný pomocný jazyk“ rozvíjal, esperanto zažívalo veľký úspech. Na vrchole rozvoja sa ním dohovorili milióny a hoci je to ťažké presne odhadnúť, aj dnes ho používa takmer milión ľudí. Rozvíja sa v pôvodnej literatúre, v Číne majú múzeum zamerané špeciálne naň a v Japonsku je samotný Zamenhof dokonca uctievaný ako boh v jednom šintoistickom kulte, ktorý používa jeho jazyk. Napriek tomu sa k dosiahnutiu svojho cieľa o svetovej harmónii nikdy nepriblížil. Keď Európu po Zamenhofovej smrti roztrhla prvá svetová vojna, optimizmus z tohto projektu sa zmenil na dezilúziu.

Fantazijné jazyky

Samotný J. R. R. Tolkien esperanto podporoval. Veril, že po skončení prvej svetovej vojny môže pomôcť zjednotiť Európu. No jeho osobný záujem vo vytváraní jazyka bol veľmi odlišný. Jeho cieľom nebolo vylepšiť svet, v ktorom žijeme, ale namiesto toho vytvoriť úplne nový ako fikciu. Hovoril o tom ako o svojej „tajnej neresti“ a vysvetľoval, že mal pre neho zmysel skôr estetický ako pragmatický. Predstavovalo to tvorivý pôžitok v zodpovedajúcom zvuku, forme a zmysle úplne originálnym spôsobom.

Ludwik Łazarz Zamenhof, poľský tvorca jazyka esperanto. Foto: wikimedia.org

V rámci procesu tvorby potreboval pre jazyky vyvinúť mytológiu. Ako živé, vyvíjajúce sa subjekty si jazyky vzali svoju vitalitu z kultúr ľudí, ktorí nimi hovoria. To bolo to, čo viedlo k vytvoreniu jeho fiktívneho univerza. „Vytvorenie jazykov je základ,“ napísal. „Skôr to bolo tak, že ‚príbehy‘ boli vytvorené preto, aby poskytli svet pre jazyky, než naopak.“

Ako sa vodí umelým jazykom dnes? Sto rokov po Zamenhofovej srmti je umenie tvorby jazykov v mnohých ohľadoch také populárne, ako bolo kedysi. Jedným z najslávnejších súčasných príkladov je Dothraki z Hry o tróny.

Vytvoril ho David J. Peterson pre Hru o tróny, televíznu verziu románovej série Pieseň ľadu a ohňa od Georga R. R. Martina. Inšpiráciu možno vysledovať k Zamenhofovi aj Tolkienovi.

Peterson sa po prvýkrát začal zaujímať o umelé jazyky počas návštevy univerzitného kurzu esperanta. Martin hovorieva, že jeho sága je v mnohých aspektoch reakciou na Pána prsteňov. Na znak úcty zahrnul do svojich románov viacero malých jazykových odkazov na Tolkienovo dielo: napríklad warg, čo znamená osobu, ktorá vie projektovať svoje vedomie do myslí zvierat, je slovo, ktoré Tolkien používal na označenie veľkého vlka.

Tolkienov koncept je, paradoxne, bližšie k tomu, ako jazyky fungujú v reálnom svete. Jeho elfské jazyky sú živé a menia sa, keďže odrážajú kultúru komunít, ktoré nimi hovoria. Zdieľať

Celkovo sa teda dá povedať, že sa presadila Tolkienova tradícia výstavby fantazijného sveta. Má to asi dva dôvody.

Prvý je jazykový. Tolkienov koncept je, paradoxne, bližšie k tomu, ako jazyky fungujú v reálnom svete. Jeho elfské jazyky, ako ich vyobrazil vo svojich prácach, sú živé a menia sa, keďže odrážajú kultúru komunít, ktoré nimi hovoria. Myšlienka medzinárodného náhradného jazyka na druhej strane spočíva v poskytnutí stabilného nemenného kódu, ktorý sa môže každý ľahko naučiť. No ľudské reči nikdy nie sú statické, sú vždy dynamické. Esperanto teda malo v sebe od samotného počiatku zabudovanú zásadnú chybu.

A druhý dôvod? No, možno sa v dnešných časoch radšej venujeme vytváraniu fantazijných svetov než hľadaniu spôsobov, ako napraviť ten náš.

Pôvodný text: Why Tolkien’s fantastic imaginary languages have had more impact than Esperanto. Uverejnené so súhlasom The Conversation, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo