Meteorológovia do 5. augusta očakávajú prehĺbenie pôdneho sucha a výskyt extrémneho sucha na viac ako 50 percentách územia Slovenska.

Nedostatok zrážok a pôdne sucho je podľa SHMÚ spôsobené dlhotrvajúcou prítomnosťou tlakovej výše v strednej Európe. Tá ovplyvňuje režim zrážok na Slovensku už od začiatku zimy 2025/2026. Sucho sa na Slovensku prehlbuje od začiatku decembra 2025. Aktuálna situácia sucha je viac zvýrazňovaná vysokou teplotou vzduchu a výparom, tvrdí.

V júli zaznamenali na Slovensku priestorovo rozdielne úhrny zrážok. „Bol to dôsledok výskytu búrkových lejakov v niektorých dňoch a takmer úplnej absencie výskytu trvalejších veľkopriestorových zrážok,“ uviedli odborníci. Poukazujú aj na dlhotrvajúci nedostatok zrážok, ktorý je problémom.

„Ak by sme do konca júla v Hurbanove nezaznamenali už žiadne zrážky, bol by tohtoročný mesačný úhrn zrážok druhý najnižší od roku 1872, čiže za posledných 154 rokov. Zaujímavé je to, že najnižší mesačný úhrn zrážok v Hurbanove pre mesiac júl bol zaznamenaný pred dvoma rokmi, v júli v roku 2024 (0,9 milimetra),“ uviedlo SHMÚ ako príklad.

Dlhodobý deficit atmosférických zrážok sa podľa neho prejavil vo všetkých pôdnych profiloch. V pôdnom profile nula až 100 centimetrov sa extrémne sucho vyskytuje na 38 percentách územia. Ide o takmer celé územie západného Slovenska, územie Východoslovenskej nížiny a aj Pohronie, Gemer a Abov. Začínajúce až extrémne sucho sa vyskytuje na 93 percentách územia Slovenska.

„Bez pôdneho sucha sú len oblasti Liptova, Kysúc, časti Oravy, kde sa v posledných dňoch vyskytovali atmosférické zrážky, najmä vo forme búrok,“ dodali odborníci.

Katastrofálne suchoTento rok si už zrejme nepomôžeme. Treba však začať pracovať na prevencii sucha v budúcnosti

Erik Potocký

Nízke hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy pod desať percent zaznamenali na Podunajsku, Záhorí a v Malých Karpatoch, dolnom Považí a Ponitrí a ojedinele aj na juhu stredného a východného Slovenska. Pod hranicou 50 percent je nasýtenie na približne 88 percentách územia.

Meteorologický ústav poukazuje aj na to, že sucho sa negatívne prejavuje na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch. V rámci národnej reportovacej siete dosahov sucha hlásia porasty sužované a trpiace suchom a vysokými teplotami, a to naprieč celou Záhorskou, Podunajskou, Východoslovenskou nížinou a Juhoslovenskou kotlinou.

„Poľnohospodári hlásia pri obilninách stratu výnosov od desať do 40 percent. Porasty kukurice na plytších pôdach nevytvárajú klasy. Veľký problém je aj s kŕmnym senom. Lucerna, ďateliny a trávy sú po kosbe veľmi nízke a slabé. Zemiaky majú napriek lokálnym zrážkam slabý nárast,“ opisujú odborníci.

Tvrdia zároveň, že ovocie predčasne dozrieva, opadáva, pod veľkou úrodou sa lámu konáre, avšak ovocie je bez šťavy a chuti. Staršie a choré dreviny postupne odumierajú, a to nielen ovocné, ale aj agáty, borovice, smreky, pagaštany. Reportéri podľa SHMÚ hlásia nedostatok vody v potokoch, lesných prameňoch a studničkách, taktiež pokles vody v studniach.

Odborníci zaznamenali aj letné žltnutie listov. „Takáto reakcia lesných drevín nastáva pri veľmi dlhom a intenzívnom období nedostatku atmosférických zrážok a pôdnej vlhkosti. Dreviny sa tak bránia strate vody redukciou listov,“ vysvetlili.