Do Siene slávy slovenského hokeja vstúpia Craig Ramsay a Michal Handzuš. Bývalého úspešného trénera reprezentácie a niekdajšieho skvelého útočníka do nej uvedú počas galavečera Hokejista roka, ktorý sa uskutoční 13. augusta v Košiciach.
Obe osobnosti zaradila do spoločnosti večných legiend Nominačná komisia Siene slávy slovenského hokeja, zložená z prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslava Šatana, zakladateľov Siene slávy a tiež viacerých hokejových legiend, ktoré sú jej súčasťou, vrátane trénerov Jána Filca, Júliusa Šuplera či útočníka Petra Bondru.
„Craig Ramsay aj Michal Handzuš sú veľké osobnosti slovenského hokeja. Craig počas svojej osemročnej trénerskej anabázy zmenil herný štýl našej reprezentácie, vybojoval cenný kov z olympiády a dosiahol najviac víťazstiev v pozícii trénera pri slovenskom tíme,“ uviedol Šatan. „Do siene slávy vstúpi s Michalom Handzušom, ktorý s ním v začiatkoch pracoval v pozícii asistenta. Mišo má tri medaily zo svetových šampionátov, na sklonku kariéry v NHL získal Stanleyho pohár. Je súčasťou zlatej éry slovenského hokeja. Pri oboch menách je účasť v Sieni slávy zaslúžená.“
Ramsay prevzal slovenskú hokejovú reprezentáciu v lete roku 2017. Pôvodne na tri roky do konca domácich majstrovstiev sveta 2019. Napokon z toho bola takmer osemročná anabáza v pozícii hlavného kouča.
Slovensko viedol dovedna v 158 vystúpeniach, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých bývalých trénerov reprezentácie. Dosiahol 90 víťazstiev, opäť najvyššie číslo spomedzi všetkých bývalých koučov.
Za osem rokov dal v reprezentácii príležitosti viac ako 70 debutantom. Vrcholom jeho pôsobenia bolo šesť účastí na majstrovstvách sveta a dvoch na olympijských turnajoch, pričom z toho druhého v Pekingu 2022 priniesli slovenskí hokejisti bronzovú medailu.
Ramsayho trénerskú anabázu na Slovensku prerušil ťažký zápal pľúc, pre ktorý musel na jar v roku 2025 ukončiť svoje pôsobenie. V minulej olympijskej sezóne ešte pôsobil ako konzultant jeho nástupcu Vladimíra Országha.
Handzuš odohral za slovenskú reprezentáciu 55 zápasov a v zbierke má tri zo štyroch cenných kovov z majstrovstiev sveta. V roku 2002 v Göteborgu oslavoval zlato, v roku 2000 v Petrohrade aj o dvanásť rokov neskôr v Helsinkách získal striebro.
Až 38 z celkového počtu 55 reprezentačných štartov nazbieral na šiestich svetových šampionátoch. Ďalších 13 pridal na troch olympijských turnajoch.
V NHL sa roky v piatich kluboch naháňal za ziskom Stanleyho pohára. Napokon sa dočkal v drese šiesteho – v Chicagu Blackhawks spoločne s Mariánom Hossom.
V profilige zaknihoval 1010 zápasov v základnej časti so ziskom 483 bodov. Ďalších 116 štartov a 43 bodov pridal v play off. Po návrate na domáce klziská pôsobil v materskej Banskej Bystrici. V roku 2017 ju doviedol na extraligový vrchol.
2002: Vladimír Dzurilla, Michal Polóni, Ladislav Horský, George Gross, Ladislav Troják, Stan Mikita, Václav Nedomanský, Ján Starší, Jozef Golonka, Peter Šťastný (vystúpil v roku 2009)
2003: Miroslav Červenka, Rastislav Jančuška, Ján Jendek, Vojtech Okoličány
2004: Milan Kužela, František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč
2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
2006: Rudolf Tajcnár
2007: Dušan Pašek
2008: Dušan Faško
2009: Dárius Rusnák
2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
2012: Pavol Demitra
2014: Zdeno Cíger
2018: Miroslav Šatan
2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
2021: Peter Bondra
2022: Žigmund Pálffy
2023: Marián Hossa
2024: Ľubomír Višňovský
2025: Zdeno Chára, Pavol Siroťák
2026: Craig Ramsay, Michal Handzuš (uvedení budú 13. augusta 2026)