Bratislava prenajme hlavnú budovu v areáli Mičurin na Búdkovej ceste v Starom Meste na päť rokov Vysokej škole výtvarných umení za jedno euro. Rozhodlo o tom bratislavské mestské zastupiteľstvo po viac ako 2,5-hodinovej diskusii. Tá sa niesla aj v znamení výraznej kritiky zo strany niektorých poslancov a občanov. Magistrátu vyčítali najmä podľa nich netransparentný proces výberu nájomcu. Magistrát problém nevidí.

V budove by sa malo zriadiť kultúrno-komunitné centrum. Podmienkou nájmu je spolupracovať pri vzdelávacích aktivitách v oblasti environmentálnej výchovy s organizáciou Mestské lesy Bratislava a jej Centrom ekovýchovy na Kamzíku, rovnako tak realizovať aktivity pre všetky vekové kategórie s dôrazom na deti a mládež. VŠVU bude zároveň zaviazaná nakladať s objektmi v súlade so zákonom o národných kultúrnych pamiatkach. Povinná je tiež predkladať každý rok správu o činnosti.

„Dočasný“ prenájom odôvodňuje magistrát tým, že nechce, aby budova ďalej chátrala, kým nebude pripravený a zrealizovaný projekt jej obnovy, kým nenájdu ďalšie externé zdroje a nedoriešia sa majetkové pomery v areáli Mičurin, ktorý hlavné mesto získalo pred tromi rokmi.

Po tom, ako sa podarilo obnoviť a sprevádzkovať letné kúpalisko a oživiť amfiteáter, avizuje magistrát opravu fasády, námestia i schodov hlavnej budovy začiatkom budúceho roka. Získalo na to eurofondy, avšak podmienkou grantu je záväzok vyčleniť na päť rokov 80 percent obsahu činnosti na kultúrne aktivity. Nielen pre tento limit, ale aj nedostatok financií na obnovu budovy nevie mesto pristúpiť k rekonštrukcii. Víta preto záujem VŠVU o prenájom priestoru, ktorá preberie na seba prevádzkové náklady a zároveň plánuje reštaurovať známe súsošie na streche budovy od umeleckého sochára Fraňa Gibalu.

„Nepochybujeme, že je vhodný partner. Je to stabilná a rešpektovaná vzdelávacia inštitúcia,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo deklarujúc, že zapracované boli aj pripomienky občianskeho združenia (OZ) Hrad-Slavín, ktoré od roku 2012 iniciovalo a realizovalo viacero aktivít na ochranu a oživenie tohto areálu.

Za relevantného partnera a nájomcu považuje VŠVU aj jej rektorka Bohunka Koklesová. Podotkla, že škola je medzinárodne rešpektovanou inštitúciou. Ubezpečila, že komunikuje s viacerými združeniami. Priznala, že niektorým ešte pred schvaľovaním materiálu sľúbila priestory, ale jej prísľub nebol zatiaľ záväzný. Zdôraznila, že návrh aktivít hlavnému mestu odovzdala, otázka, prečo sa k nemu poslanci nedostali, však zostala v pléne nezodpovedaná.

Návrh nájmu sa však nepáčil nielen niektorým poslancom, ale aj prítomným obyvateľom. Magistrátu vyčítali najmä netransparentný prístup bez akejkoľvek participácie a komunikácie a za zatvorenými dverami. Poukazovali na procesný i vecný problém. Nepozdávalo sa im napríklad, že budova je VŠVU prenajímaná „na základe jej žiadosti s menej ako piatimi vetami“, bez návrhu aktivít či projektu. Označili to za popretie niektorých sľubov súčasného vedenia hlavného mesta. „Je to príliš vzácne miesto, aby sa pýtali iba na to, komu ho dáme,“ odkázali občania požadujúci verejnú súťaž. Z radov zaznelo niekoľkokrát aj slovo „hanba“.

Chýbajúci víziu a koncept zo strany VŠVU kritizovali aj niektorí poslanci. Hovorili o „narýchlo zbúchanom materiáli niekoľko mesiacov pred voľbami na základe žiadosti s menej ako šiestimi vetami“, ktorá prišla koncom apríla a magistrát ju „veľmi rýchlo spracoval“. Poukázali tiež na obídenie mestskej komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva či na propagovanie budúcich akcií ešte predtým, ako mestské zastupiteľstvo vôbec nájom schvaľovalo. Vyjadrili aj presvedčenie, že hlavné mesto s takým rozpočtom a počtom odborníkov by malo byť schopné byť manažérom, prípadne to riešiť cez svoje organizácie. Odmietli tvrdenia, že by VŠVÚ nepovažovali za autoritu.

Naopak, poslanci z okolia primátora nájom obhajovali. Niektorí diskusiu označili za „nevkusnú kampaň“ a zneužívanie témy. Deklarovali participáciu do budúcna.