Progresívne zákony o sexe posilňujú postavenie násilných mužov. Z Bruselu sa stalo európske mesto pasákov, tvrdí Julia Blindelová v reportáži magazínu UnHerd. Belgická legalizácia prostitúcie podľa nej neposilnila bezpečie žien, ale predovšetkým uľahčila život verejným domom a mužským zákazníkom.

Blindelová je investigatívna novinárka, spisovateľka a feministická aktivistka. Brusel opisuje ako mesto, kde sa pod jazykom „pracovných práv“ a „regulácie“ rozšíril trh so sexom. Belgicko v roku 2022 ako prvá európska krajina plne dekriminalizovalo sexbiznis a v roku 2024 umožnilo ženám mať v licencovaných bordeloch pracovné zmluvy. V praxi však podľa nej väčšina žien z týchto práv nič nemá, pretože s mnohými sa obchoduje, sú bez dokladov alebo mimo licencovaného systému.

„Belgicko dokázalo posilniť každého zo svojich pasákov a otvoriť bezprecedentný výber pre mužského sexuálneho spotrebiteľa – a pritom neurobilo takmer nič na zlepšenie života žien,“ tvrdí Blindelová.

Poukazuje na to, že zdanlivá legalita nemení podstatu vykorisťovania. Jeden majiteľ nelegálneho podniku jej povedal, že chce licenciu, lebo túži po „spoľahlivej pracovnej sile“ a „väčšej kontrole“. Autorka tým naznačuje, že nové zákony môžu pasákov premeniť na „rešpektovaných podnikateľov“, no nie na ochrancov žien.

Autorka cituje Tainu Bien-Aiméovú z organizácie Coalition against Trafficking in Women, ktorá o mužoch navštevujúcich ženy ráno pred prácou hovorí: „Pre týchto mužov je to ako ranná káva.“ Na inom mieste dodáva: „Nemôžete to nazývať prácou a potom mať na pracovisku panikové tlačidlá.“

„Britskí muži sem prichádzajú opití a Nemci hovoria o prostitútkach, ako keby boli odpad,“ povedal Blindelovej jeden taxikár. „A pasáci tých žien nie sú žiadni milí ľudia. Vezmem ich do auta a sú zlí, násilní, často pod vplyvom drog. Ničia tým mesto.“

Blindelová spochybňuje, že legalizácia prináša rešpekt. Autorka uvádza vulgárne hodnotenia žien na belgických weboch a výpovede zákazníkov, ktorí legalitu chápu najmä ako záruku „čistoty“ a dostupnosti.