Bez ďalšej konsolidácie vzrastie deficit verejných financií od budúceho roka opäť nad úroveň 5 percent HDP. Do roku 2029 by mal stúpnuť až k úrovni 6 percent HDP. Vyplýva to zo strednodobej fiškálnej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Predikcia vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a najnovšej makroekonomickej prognózy v scenári bez ďalších opatrení.

„Na základe prognózy pre vývoj ekonomiky sa naďalej očakáva nepriaznivý vývoj verejných financií, bez ďalšej konsolidácie deficity zotrvajú na neudržateľne vysokých úrovniach, na čo nadväzuje zrýchlenie rastu verejného zadlženia,“ upozornila fiškálna rada. Hrubý dlh by podľa nej mohol v takom prípade do roku 2029 vzrásť na 75 percent HDP.

Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2026 až 2028 bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia.

„Už v aktuálnom roku negatívna odchýlka od rozpočtového cieľa vlády dosahuje 0,4 percenta HDP alebo 535 miliónov eur. Potrebu dodatočných opatrení odhadujeme pre rok 2027 v sume 2,7 miliardy eur (1,8 percenta HDP) a pre rok 2028 dodatočných 1,4 miliardy eur (0,9 percenta HDP),“ vyčíslila rada.

K zhoršovaniu deficitu na celom horizonte prognózy prispieva podľa RRZ nárast úrokových výdavkov, keďže náklady na financovanie štátneho dlhu sa v rokoch 2027 až 2029 zvyšujú každoročne o 0,2 percenta HDP.

Nad rámec úrokov dochádza v budúcom roku k zhoršeniu najmä v dôsledku nárastu obranných výdavkov, a to z dôvodu kumulácie dodávok vojenskej techniky v roku 2027 s medziročným vplyvom 0,4 percenta HDP, ako aj nákladov spojených s reformou dlhodobej starostlivosti (0,2 percenta HDP).

„Následne v roku 2028, v novom volebnom období, sa odhaduje nárast deficitu na 5,6 percenta HDP, čo je spôsobené najmä vypršaním dočasne zvýšených daní a odvodov. Napokon v roku 2029 k očakávanému nárastu deficitu prispieva navýšenie výdavkov na dôchodky (0,2 percenta HDP) rovnako z dôvodu skončenia platnosti dočasného konsolidačného opatrenia – zamrazenia 13. dôchodkov,“ avizovala RRZ.

Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, hrubý dlh SR podľa rady vzrastie počas budúceho roka na úroveň 67,8 percenta HDP a na konci horizontu prognózy sa bude nachádzať na 75 percent HDP. To predstavuje výrazný nárast oproti odhadu z konca roka 2025 na úrovni 61,5 percenta HDP.

„Ku kontinuálnemu nárastu hrubého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov a s tým súvisiace rýchlo rastúce náklady na obsluhu dlhu, najmä vo forme emisného diskontu a úrokových platieb,“ vysvetlila rada. Nad rámec týchto zmien je vývoj dlhu podľa nej ovplyvnený aj predpokladom udržiavania relatívne vysokej hotovostnej rezervy štátu, ktorá by sa mala nachádzať okolo úrovne 7 percent HDP a iba mierne klesať.

Rozpočtová rada tiež upozornila, že bez prijatia opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia ako horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2029 by ho mala presiahnuť až o 25 percentuálnych bodov. K prekročeniu maastrichtského kritéria 60 percent HDP podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť došlo už na konci minulého roka, a to o 1,5 percentuálneho bodu.