Slovenské obyvateľstvo postupne starne, čo bude mať vplyv aj na trh s hypotékami. Ešte pred šiestimi rokmi mal viac ako 45 rokov len každý piaty človek, ktorý splácal úver na bývanie. V súčasnosti je to už takmer každý tretí a do roku 2037 to bude takmer každý druhý. 

Každá štvrtá hypotéka bude patriť človeku po päťdesiatke. V aktuálnej správe o finančnej stabilite v SR na to upozornila Národná banka Slovenska (NBS).

Pripomenula, že podiel ľudí nad 45 rokov na slovenskej populácii za uplynulých päť rokov vzrástol zo 43 % na 47 %. Počas nasledujúcej dekády bude ďalej rásť a na jej konci dosiahne 52 %. Práve tieto trendy budú vplývať aj na významné zmeny vekového zloženia dlžníkov splácajúcich hypotéku, ako aj na potenciálne tempo ich rastu. 

„Pomerne výrazne sa zvyšuje podiel hypoték, ktoré splácajú dlžníci vo veku 45 rokov a viac. Za uplynulých šesť rokov sa tento podiel zvýšil z 20 % na 28 %, pričom objem týchto úverov sa viac ako zdvojnásobil. Na základe prognóz demografického vývoja a pri predpoklade zachovania dlhodobých trendov na trhu úverov by tento rast mal pokračovať až do roku 2037, keď by mal dosiahnuť 45 %,“ vyčíslila NBS.

Jedným z dôsledkov demografického vývoja bude podľa centrálnej banky aj zníženie dlhodobo udržateľného tempa rastu hypotekárneho portfólia. Mladších dlžníkov, ktorí majú najväčší sklon k čerpaniu hypoték, bude postupne ubúdať, čo zníži dopyt po týchto úveroch. 

„Na základe prognózy demografického rastu možno očakávať, že za desať rokov klesne počet novoposkytovaných hypoték približne o štvrtinu v porovnaní s úrovňou bežnou v rokoch 2019 až 2021, teda pred zvýšením úrokových sadzieb. Medziročné tempo rastu hypotekárneho portfólia by sa v dlhodobejšom horizonte mohlo ustáliť približne na hodnote od 3 % do 6 %,“ avizovala NBS s tým, že tento odhad podlieha značnej neistote. 

Centrálna banka upozornila, že starnutie dlžníkov prináša nové riziká a výzvy. Banky mali doteraz skúsenosti najmä so situáciou, keď výraznú časť portfólia predstavovali hypotéky splácané mladšími dlžníkmi. „Pri starších dlžníkoch sa znižuje perspektíva dlhodobého rastu príjmu. Naopak, prechod na dôchodok môže spôsobiť jednorazový pokles príjmu. Znižuje sa aj priestor na možnú reštrukturalizáciu, napríklad predĺženie splatnosti, v prípade finančných ťažkostí,“ vysvetlila.

Tieto riziká je podľa NBS potrebné zohľadniť aj pri nastavení jej politiky. Za kľúčové považuje najmä nastavenie maximálnej výšky zadlženosti, ktoré sa pre dlžníkov nad 40 rokov s rastúcim vekom postupne znižuje. Toto opatrenie predchádza tomu, aby sa dlžníci vo vyššom veku príliš zadlžovali alebo navyšovali existujúci dlh.