Novým predsedom parlamentu bude Richard Raši. V tajnej voľbe ho podporilo 79 poslancov. Získal tak hlasy všetkých koaličných poslancov, keďže opozícia si hlasovacie lístky neprevzala.
Overovatelia za opozíciu nepodpísali zápisnicu o voľbe. Poslankyňa PS Zuzana Mesterová uviedla, že majú podozrenie, že voľba neprebehla tajne a slobodne. Podľa nej poslanec Hlasu Igor Šimko ako overovateľ kontroloval lístky pri vhodení do urny. Koalícia to odmieta.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru reagoval, že on volil slobodne a tajne. „Jediný, kto sa mi snažil narušiť tajnú voľbu, bola poslankyňa Mesterová,“ hovoril.
Raši po zvolení vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom Robertom Ficom, so šéfom SNS Andrejom Dankom a s lídrom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom.
Nový predseda Národnej rady vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby sa do parlamentu vrátila slušnosť. Zdôraznil tiež, že chce byť aj garantom ochrany samospráv.
Fico označil voľbu Rašiho za najlepšiu odpoveď, že sa koalícia vracia do pôvodných koľají. Šutaj Eštok hovoril o reštarte vyjadril nádej, že koalícia už nebude riešiť vnútorné problémy.
Danko spomínal bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý bol podľa neho najlepším šéfom Národnej rady. „Teba beriem ako jeho priateľa a politické dieťa,“ povedal Rašimu.
Od apríla minulého roka viedol parlament podpredseda Peter Žiga. Dovtedajšiemu šéfovi Národnej rady Petrovi Pellegrinimu po zvolení za prezidenta zanikol poslanecký mandát a skončil tak aj vo funkcii šéfa Národnej rady.
O uvoľnený post sa dlho sporili Hlas a SNS. Funkciu chcel získať Andrej Danko, Hlas ju však odmietol pustiť a odvolával sa na koaličnú zmluvu.
Obidve strany medzitým prišli o poslancov a následne aj o rezorty. SNS nakoniec pristúpila na to, že podporí za šéfa parlamentu nominanta Hlasu Richarda Rašiho. Ten sa vrátil na začiatku tejto schôdze do poslaneckých lavíc, keďže ho v rámci riešenie krízy na poste ministra investícií vytriedal Samuel Migaľ.
Ani pred hlasovaním však nebolo jasné, či získa Raši v tajnej voľbe podporu celej koalície.
O postoji k voľbe predsedu parlamentu váhal Ján Ferenčák, ktorý bol súčasťou skupinky nespokojencov okolo Migaľa. Tí podporu Rašiho odmietali a nepovažovali ho za vhodného kandidáta.
„Je to tajná voľba. Ja by som bol rád, keby ste rešpektovali právo poslanca vyjadriť sa v tajnej voľbe, ale budeme o tom komunikovať v rámci strany, budeme komunikovať v rámci koalície a ja svoj názor vyjadrím v tajnej voľbe,“ povedal minulý týždeň Ferenčák.
Kritizoval, že skoro rok sa čaká na hlasovanie o novom šéfovi parlamentu.
Ferenčák v stredu pred hlasovaním pre Postoj povedal, že aby sa vyhlo špekuláciám a kontroverziám, parlament by sa v budúcnosti mal tajným voľbám vyhnúť. „Nech sa to zmení v ústave na priamu voľbu, nech sa to volí oficiálne,“ uviedol s tým, že pri tajnej voľby zbytočne vzniká nedôvera medzi poslancami a poslaneckými klubmi.
„A ak to právo má byť zachované, tak potom nech to rešpektujú všetci, že poslanec má svoje právo na základe ústavy a má sa rozhodnúť slobodne a podľa svojho vlastného presvedčenia za tou plentou,“ dodal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.