Nekonajte, len buďte Vnútorná odolnosť ako priepustka k slobode

Prečo však knihu pripomíname práve v auguste? Jej autorka Stanka Horváthová to vysvetľuje na základe vlastnej skúsenosti: „Dlho sa mi stávalo, že práve v dňoch spomalenia som sa cítila najhoršie. Nevedela som vypnúť ani načerpať a prichádzali signály, ktoré som výkonom zo svojho vedomia úspešne vytláčala. Ak to znie čitateľom Postoja povedome alebo, práve naopak, ak sa cítia takí plní energie, že aj počas oddychu ‚by mali‘ čítať sebazlepšovaciu knihu, tak niet lepší čas než teraz. Práve spôsob, akým hodnotíme a ako prežívame ‚nekonanie‘, nám môže veľa napovedať o tom, či sme sa (opäť) nestratili v krajine výkonu.“

Práca a poslanie nie sú to isté

Autorka tejto knihy Stanka Horváthová v nej hovorí o osobných skúsenostiach, dáva si námahu so štúdiom relevantných zdrojov, pátra, spája a krok po kroku smeruje k pointe. Pripomína to, čo kdesi v hĺbke mnohí z nás vedia: že naša práca a poslanie sú dôležité, no rovnako dôležité je ich od seba odlíšiť. Vyzdvihuje aj dôležitosť fyzickej práce. Hovorí o tom, aká dôležitá je pre život človeka komunita, ktorá však nie je zameraná na výkon. Komunita, ktorá nechce fungovať ako občianske združenie pracujúce a dosahujúce výkony pre druhých, ale ako miesto prijatia, kde sa nik nebojí ukázať svoju zraniteľnosť, kde neexistuje súťaživosť, kde je jedinou úlohou byť si blízko. Absolútne prekvapivou bola časť venovaná kresťanskej pohostinnosti. Niečo také tradičné, ale zároveň dokonalé, no pritom skromné a jednoduché, ako to opisuje autorka, som nečakala a pravdepodobne ani sama nevytvárala.

Veľkolepým záverom je posledná kapitola. Tu treba povedať, že možno nebude pre každého. Modlitba a spôsob, ako sa modliť, je častou a silnou témou mnohých kresťanov. Nekresťanom asi veľa nepovie, ale ktovie… Veľakrát som sa stretla s tým, že sa dá modliť rôznymi spôsobmi. Zažila som aj „súťaživosť“ v modlení. Autorka na to však ide úplne inak. 

Hovoriť jeden s druhým ako človek s človekom

A tu je možno čaro celej knihy – spôsob komunikácie. Je taký otvorený, že nám priam dáva nahliadnuť do autorkinho vnútra. So zraniteľnosťou však v knihe pracovala vedome ako s darom. Aj napriek tomu, že cítila obavy. Otvoriť svoje vnútro človeku, ktorý sedí oproti, a otvoriť ho tisíckam čitateľov – to sú dve rozdielne veci. „Dnes môžem povedať, že vďaka knihe zažívam výhradne čarovné stretnutia, maily a rozhovory,“ hodnotí po rokoch Stanka Horváthová. „S blízkymi aj cudzími môžeme totiž preskočiť témy o počasí a od začiatku hovoriť ako človek s človekom – o tom, čím žijeme a čo si vnútri nosíme.“

Knižka vyšla pred tromi rokmi a aj v živote autorky nastali zmeny. Knižku považuje za celistvú a uzavretú, no krátko po dopísaní knihy ju začali formovať dve zásadné nové skúsenosti – manželstvo a materstvo. „V súvislosti s hľadaním rovnováhy a súcitu, ale aj snahy menej konať a viac byť sa ukázalo toľko nových otázok a výziev, že by vydali na samostatnú knihu. A v nej by určite nechýbali kapitoly ako budovanie vnútornej odolnosti, emočná triezvosť, vzdávanie sa kontroly či umenie blízkosti a mnohé ďalšie.“

Kniha ovplyvnila životné nazeranie nielen mne, ale aj ďalším. Prinášame vám ich krátke recenzie. 

ThLic. Andrej Darmo, Th.D., rímskokatolícky kňaz:
Kniha Stanislavy Gajdošovej Horváthovej ponúka ucelený pohľad na hľadanie vyváženosti v živote. Má prehľadnú, logickú a jednoduchú štruktúru, ponúkajúc osobnú skúsenosť autorky, ale aj odborný pohľad na problematiku a jeho praktickú aplikáciu, ako i inšpirujúce rozhovory so skúsenými osobnosťami. Všetko to umožňuje čitateľovi pochopiť, čo sa v ňom deje, spraviť si základnú diagnostiku vlastnej životnej (ne)rovnováhy a objaviť spôsob, ako ju riešiť. Nesústreďuje sa však na negatívny aspekt, teda čo nerobiť, čo si zakázať, čo nesmieť, ale na to, ako priniesť (dovoliť si) viac svetla v živote. Ako byť viac Božím človekom. Celý „príbeh“, ako to autorka sama nazýva, je naozaj veľmi praktický, inšpirujúci a oslobodzujúci. Veľakrát som po tejto knihe siahol a rád sa k nej vraciam. Mnohým som ju daroval a odporučil. Je to v našom jazyku vynikajúci študijný materiál pre človeka dneška zameraného na ustavičný výkon, cez ktorý sa stráca zmysluplnosť života.

Ondrej Slávik, rímskokatolícky kňaz:
Prežívam obdobie vyhorenia. Cítim sa, akoby som od veľkej únavy chytal na ceste života mikrospánok. Rozhodol som sa zastaviť, oddýchnuť a nanovo sa zorientovať. Snažím sa znovu nájsť smer a chuť žiť.
Oddychujem, premýšľam a rád sa rozprávam s ľuďmi s podobnou skúsenosťou.
A tiež hľadám knihy, ktoré mi pomôžu prejsť touto bolestnou skúsenosťou. Z mnohých reklamovaných titulov a silných názvov som po prečítaní nadobudol pocit, že kĺžu po povrchu. Síce opisujú môj problém, no neponúkajú riešenie.
Kniha Menej konať a viac byť je pre mňa iná. Autorka v nej dokázala opísať veľa z toho, čo prežívam. Nie je to ľahké čítanie. Kniha je veľmi prepracovaná, hutná. Je to skôr učebnica, ktorá mi pomáha sa zorientovať. Vďaka nej postupne pozerám na svoj stav vyhorenia ako na dar.

Sr. Zuzana Škrinárová, SSS (Spoločnosť sociálnych sestier):
Odkedy som pred dvomi rokmi chytila do rúk túto knižnú novinku, všeličo sa v mojom vnútri začalo meniť. Jedným z dôkazov je, že sa mi na poličke objavili knihy o kontemplatívnej modlitbe. Zrazu som si uvedomila, že niekde na začiatku tejto cesty k pomalšiemu a prítomnejšiemu spôsobu fungovania stál práve tento jednoduchý nadpis Menej konať, viac byť, spokojne využiteľný aj ako životné motto. V mojom vtedajšom nadšenom svete som aj ja ako čerstvo zasvätená sestra prekypovala túžbou darovať sa v neúnavnej službe do maxima. Som si teda istá, že tento postupný posun od môjho neustáleho zamerania na perfektný výkon smerom k hľadaniu rovnováhy, porozumeniu svojim emóciám a prebývaniu sama so sebou a s Bohom v tichu ma zachránil od istého vyhorenia. Publikácia Stanislavy Horváthovej (Gajdošovej) tak prišla v pravý čas.
Začala som osobne, podobne ako autorka. Práve jej osobné svedectvo, ktoré čitateľa sprevádza celou knihou ako červená niť, ma konfrontovalo s potrebou pozrieť sa úprimne aj na svoj život a začať si všímať, čo mi v skutočnosti v ňom chýba a čo prekáža. Dobrá správa je, že z bludiska neustálych úloh, očakávaní, túžby vyhovieť všetkým požiadavkám a frustrácie, čo všetko sa nepodarilo, sa dá vyslobodiť. Veľmi oceňujem, že knižka o tom nepresviedča silou vágnych motivačných tvrdení, ale pomocou serióznych výskumov a pohľadov odborníkov z oblasti psychológie, neurovedy či spirituality.
Priznávam, asi toho napokon neurobím viac. Ale už viem, že mi to neprinesie viac dobra ani šťastia. Byť plnšie prítomná v danom okamihu, mať viac času na budovanie vzťahov, na ktorých záleží, dbať o potreby svojho tela a psychiky – to už áno. A tiež sa mi zdá, že to, čo robím, robím o niečo lepšie. Myslím, že si tú knihu znova prečítam...

Knihu Menej konať, viac byť si môžete kúpiť počas celého augusta so zľavou 40 % v e-shope denníka Postoj.