Vo Vietname trpeli všetci

Vo Vietname trpeli všetci

Danny žije na Slovensku už 29 rokov. (Foto: P. Rábara)

Vietnamský kuchár a majiteľ reštaurácie Phuong hovorí o komunizme, americkom bombardovaní aj kapitalizme, zlom čínskom vplyve a tajomstve, prečo vietnamská polievka phó tak znamenite chutí.

Ste Vietnamec, ktorý žije na Slovensku, máte tu rodinu, deti, vlastnú reštauráciu. Ako dlho tu vlastne žijete?

Už 29 rokov.

Takže už viete povedať, aký je rozdiel medzi Vietnamcami a Slovákmi.

Rozmýšľal som už nad tým, máme dosť toho podobného, napríklad skúsenosť s komunizmom. Slovensko je už postkomunistická krajina, vo Vietname ešte komunizmus trvá.

Aj keď už to nie je taký komunizmus, aký sme zažili, najmä pokiaľ ide o podnikanie, cestovanie.

Áno, to je pravda. Ale napriek tomu máme mnohé podobné vlastnosti, zakorenené z komunizmu. Myslím si, že komunizmus nám dosť kazil charakter. Nie sme až takí samostatní ako ľudia na Západe, stále sa radi spoliehame na vládu, na štát alebo na niekoho, od koho čakáme riešenie našich osobných problémov. Sú aj ďalšie podobnosti, Vietnamci a Slováci sú pracovití a v kuchyni obidvoch národov je silný vzťah k polievkam.

K tým sa dostaneme neskôr, ale pokiaľ ide o pracovitosť, Vietnamci majú v tomto ohľade omnoho lepšiu povesť ako Slováci.

To tvrdíte vy, ale z toho, čo som zažil na Slovensku, viem, že Slováci sú veľmi pracovití.

O Vietnamcoch sa hovorí, že sú veľmi skromní a pracovití.

Áno, lebo nemáme nič iné. Len prácu. Zároveň vieme, že mnohí ľudia sú odkázaní na nás, vyplýva to z našej  ázijskej filozofie, pomáhať ľuďom, ktorí nemôžu pracovať. Najmä pre tých z nás, ktorí žijú v cudzine a majú viac možností. O to viac sa musíme snažiť, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli iným.

Keď už hovoríme o komunizme, prečo vlastne komunizmus vo Vietname dodnes nepadol?

Je to kvôli veľkému vplyvu Číny na Vietnam. Obávam sa, že kým nepadne komunizmus v Číne, neskončí sa ani vo Vietname. Čínska komunistická strana má obrovský vplyv na vietnamskú komunistickú stranu, naši súdruhovia sa pri dôležitých rozhodnutiach dokonca sami obracajú na tých čínskych.

Vietnam má ťažké dejiny, najmä druhá polovica 20. storočia bola plná utrpenia. Mali ste problém s francúzskymi kolonizátormi, s Japoncami, Číňanmi, Rusmi, Američanmi. Prečo bolo vo Vietname toľko násilia a vojen?

Pre našu polohu. Vietnam sa nachádza medzi Čínou a juhovýchodnou Áziou. Francúzi a potom Američania chceli zabrániť rozšíreniu komunizmu na juh. Nie sme bohatí na prírodné zdroje, je to len kvôli polohe na mape.

Utrpenie bolo strašné zo všetkých strán, ako to zmenilo Vietnamcov ako národ?

Trpeli sme a bojovali už dávno. Proti agresorom aj tlaku zvonka. Číňania boli u nás tisíc rokov, po nich Japonci, Američania. S Čínou sme mali poslednú vojnu v roku 1979, keď podporovali Červených kmérov v Kambodži a my sme boli na strane ich obetí a pomáhali im.

Asi možno povedať, že vo Vietname niet rodiny, ktorá by v 20. storočí netrpela.

Či na jednej alebo na druhej strane, trpeli všetci. Ja som zo stredného Vietnamu, kedysi bol súčasťou Južného Vietnamu, cez deň sme patrili pod územie, ktoré kontrolovali Američania, v noci prišli partizáni a ovládli nás oni.  

Strašná predstava. Ako sa to dotklo vašej rodiny?

Veľmi sme trpeli, aj ja som obeť vojny. Keď som mal sedem mesiacov, stratil som obidvoch rodičov. Pre americké bombardovanie. Vychovávala ma moja babka.

My tu na Západe vieme najviac o utrpení, ktoré Vietnamu spôsobili Američania, pretože o tom natočili viacero filmov a hovorilo sa o tom. Aký majú Vietnamci vzťah k Američanom?

Rôzny, podľa toho, ako sa koho dotkla vojna. Ľudia na juhu majú Ameriku radi, Amerika pre nich znamená slobodu. Mládež má rada americký životný štýl, kultúru, filmy.

Až tak, že robia rozdiel medzi Amerikou a Európou a preferujú Ameriku?

Určite áno. Ak si to môžu mladí dovoliť, cestujú do Ameriky, študujú tam, aj deti komunistických vodcov študujú na amerických súkromných školách. Keď bol v máji na návšteve Vietnamu prezident Obama, bol privítaný ako doma. Keď prišiel čínsky prezident, ľudí to až tak nezaujímalo.

Je ešte dnes rozdiel medzi severom a juhom Vietnamu?

Je. Ľudia na juhu sú podnikavejší, otvorenejší voči svetu, majú slobodnejšie myslenie, vďaka tomu, že zažili kapitalizmus. Ľudia na severe sa viac podobajú na Číňanov, sú uzavretejší. Cítiť to aj na ulici, v službách, v prístupe k ľuďom, na severe je inak ako na juhu.

Veľmi krutí boli k vám aj Japonci, s nimi dnes vychádzate ako?

Už dlhšie máme dobré vzťahy, Japonci patria medzi najväčších investorov vo Vietname, podporujú aj mimovládne organizácie.

A s Francúzmi?

Dlho sme boli francúzskou kolóniou, takmer sto rokov, Francúzi nám v istom zmysle pomohli, ale vo všeobecnosti neboli dobrí vládcovia. Bývalé anglické kolónie sú na tom lepšie ako tie francúzske. Francúzi krajinu veľmi vykorisťovali. Nespomíname na nich. Dokonca ani abecedu nemáme vďaka nim, latinku nám priniesli portugalskí misionári, ešte v 18. storočí.

Koľko je vo Vietname kresťanov?

Sme krajina s jednou z najväčších kresťanských komunít v Ázii, desať miliónov Vietnamcov sú kresťania.

Kto sú vietnamskí kresťania?

Je to rôzne, zo všetkých sociálnych vrstiev, zväčša žijú vo veľkých mestách a v ich okolí, najmä Saigon, Hanoj. Vietnamskí kresťania sú orientovaní na Západ a majú dobré vzťahy s Európou. Vďaka viere.

Prejdime na ľahšiu tému: vietnamskú kuchyňu a jedlo. V Európe aj vo svete je v posledných rokoch veľký boom vietnamskej kuchyne, aj vám sa darí tu v Bratislave, prečo má vietnamská kuchyňa podľa vás taký úspech?

Zodpovedá trendu a životnému štýlu moderných ľudí, je veľmi chutná, zdravá a vyvážená. Nepoužívame veľa tuku a oleja, ale veľa čerstvých šalátov a byliniek, čo je zdravé aj liečivé.

Je ťažké v Bratislave variť vietnamskú kuchyňu?

Nemyslím si, najmä vďaka blízkosti sveta. Letecky dovážame priamo z Vietnamu čerstvé bylinky, morské plody aj niektoré sušené potraviny.

Tento rozhovor budú čítať aj ľudia, ktorí ešte neochutnali vaše jedlo. Aj u nás máme hovädziu či kuraciu polievku s rezancami, v podstate patrí k nedeli. Vysvetlite, aký je rozdiel medzi našou a vašou hovädzou či kuracou polievkou, ktorej hovoríte phó.

Tajomstvo phó je vo vývare, pripravujeme ho veľmi dlho a poctivo. Varí sa minimálne osem hodín, zo špikových kostí a mnohých korenín. Používame veľa kostí a žiadny glutaman. Ak niektorí kolegovia, ktorí robia phó, používajú glutaman, nechcem nikoho ohovárať, ale už to nie je phó, poznáte to na chuti. Tým, že špikové kosti sa varia dlho, vytvárajú bohatú chuť, dôležité je aj mäso.

Pre našinca znie zvláštne, že do polievky dávate zázvor či limetku na dochutenie. Chutí to ale znamenite. Aké ďalšie koreniny používate na hovädziu polievku?

Spolu päť druhov korení – badián, škorica, zázvor, koriander a klinčeky. Pridávame to počas varenia, niektoré vopred.

Teraz to otočme, čo chutí z našej kuchyne vám?

Mnohé veci, moja svokra je tiež kuchárka.

Keď vás chce potešiť, čo vám uvarí?

Rezancovú polievku. (Smiech.) Tiež do nej dáva veľa kostí a mäsa. A, samozrejme, rezeň, rezne robí výborne. (Smiech.)

Máte slovenskú manželku, vaše deti sa cítia byť skôr Vietnamcami či Slovákmi?

Pýtal som sa ich, akú národnosť sami cítia, jeden povedal že vietnamskú, druhý slovenskú a ten tretí hovorí, neviem, ja som nejaký polovičný... existuje nejaká polovičná národnosť? (Smiech.)

Ukázali ste im už Vietnam?

Áno, už sme tam boli, pre dvoch z nich to bola prvýkrát veľká cesta, prvýkrát leteli lietadlom a videli more.

Kto vám zostal vo Vietname?

Tety, strýkovia, ich deti. Najbližšia mi bola babka, nahradila mi rodičov, ale už pred 20 rokmi zomrela.  Meno našej reštaurácie – Papaya je kvôli nej. To ovocie z jej záhrady bolo pre nás všetkým, jedli sme ho stále a na všetky spôsoby.

Ľudia vás volajú Danny, ale to asi nie je vaše pôvodné meno, či?

Nie, moje vietnamské meno sa ťažko vyslovuje, preto mi začali hovoriť Danny, že som malý ako Danny DeVito (smiech). Moje meno je Phuong, celé dlhé meno v preklade znamená Večný smer.

To ste si vybrali dobrú krajinu...

(Smiech.)

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo