Pandemická zmluva neprešla WHO predĺžila rokovania o rok. Kotlár vraví, že po atentáte má oslabenú pozíciu

Hoci ešte pred týždňom šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus tvrdil, že napriek neúspechu v rokovaniach pandemická zmluva napokon vznikne, štáty ju nateraz odmietli.

Členské štáty WHO sa na zasadnutí 77. svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve zhodli iba na tom, že budú pokračovať v rokovaniach o globálnej dohode, ktorá má štáty pripraviť na boj proti pandémiám. O zmluve sa rokuje už dva roky.

Svetová zdravotnícka organizácia v sobotu podľa agentúry Reuters uzavrela ženevské zhromaždenie s tým, že novú pandemickú zmluvu jej členské štáty uzavrú do roku 2025 alebo skôr v rámci mimoriadneho zasadnutia WHO. Ďalšie zasadnutie by malo byť v máji 2025.

Podľa Tedrosa treba získať čas na to, aby sa prekonali rozdielne názory v rokovaniach. Pripomenul, že viesť ďalej dialóg je znakom „túžby členských štátov chrániť svojich občanov a svet pred rizikom núdzových situácií“ a „budúcich pandémií“.

Prijali medzinárodné zdravotné predpisy

Delegáti WHO však prijali v Ženeve zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR). Ide o právne záväzný rámec pre reakciu na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia s cieľom zaviesť pojem „pandemická núdzová situácia“.

Voči zdravotným predpisom sa Slovensko podľa rezortu zdravotníctva „disasociovalo, teda dištancovalo od ich prijatia“. Ficova vláda rovnako tak odmieta akokoľvek kolektívne spolupracovať na rokovaniach o ochrane verejného zdravia, ktoré by mala riešiť pandemická zmluva.

„Sme presvedčení, že po dohode na finálnom znení balíka revidovaných článkov IHR nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ vysvetľovalo svoje stanovisko slovenské ministerstvo zdravotníctva.

Splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažmentu pandémie covidu Peter Kotlár už pred časom tvrdil, že Slovensko odmietne zmluvy v akýchkoľvek podobách. Dokumenty označoval za neprijateľné.

Aké sú pozitíva pandemickej zmluvy

WHO sa snažilo pripraviť jednotný manuál pre štáty, ako sa pripraviť na závažné ochorenie alebo krízovú situáciu, aby sa predchádzalo chaosu, ktorý vznikol na začiatku pandémie Covid-19.

Napriek tomu, že veľká časť politického spektra na Slovensku zľahčovala pandémiu a opatrenia nebrala vážne, covid zabil podľa WHO po celom svete takmer sedem miliónov ľudí.

Aktuálny návrh pandemickej zmluvy, o ktorom sa bude zrejme ďalej rokovať, až kým nepríde ku konsenzu, predstavoval záväzok, že štáty budú spolupracovať s cieľom čo najlepšie pripraviť svet na budúce zdravotné krízy.

Podľa Rady Európskej únie by mala medzinárodná zmluva o pandémii desať zásadných výhod a prínosov. Európsky orgán konkrétne menuje lepšiu informovanosť, istotu pre občanov či zaručené „miesto pri stole“ pri rokovaniach v prípadnej zdravotnej núdzi.

Zdroj: Rada Európskej únie

Zmluva by pomáhala pri kontrole jednotlivých inštitúcií, ako napríklad štátnych hmotných rezerv, čo bol na Slovensku orgán málo pripravený na krízovú situáciu. Podobné orgány by technicky aj informačne spolupracovali s WHO, čo by prinieslo benefity.

Aké sú negatíva

Kritici sa obávajú, že prijatím pandemickej zmluvy by sa WHO ako organizácia stala „pandemickou super autoritou“ a odňala by práva jednotlivých členských krajín. Existujú obavy, že dokument by obsahoval účinný „nátlakový prostriedok“ najmä proti menším štátom.

V prvom rade by zmluva umožňovala šéfovi WHO vyhlásiť „zdravotnú pohotovosť“ aj v prípade potenciálneho nebezpečenstva, nielen vtedy, keď by núdzová situácia reálne nastala. Išlo by o veľké manévrovacie pole pre generálneho tajomníka zdravotníckej organizácie.

Obavy tiež existujú v súvislosti s lokálnym nastavovaním pandemických opatrení. Kritici tvrdia, že by nebolo možné lokálne upravovať reštrikcie v závislosti od závažnosti situácie v jednotlivých regiónoch.

V návrhu pandemickej zmluvy sa napríklad písalo aj to, že „národné zásoby zdravotníckych pomôcok“ by nemohli prekročiť predpísané množstvá. Štát by tak musel prerozdeliť svojpomocne nazhromaždené materiály medzi ostatné členské štáty WHO.

Šéf WHO reční v Ženeve na svetovom zdravotníckom zhromaždení. Foto: TASR/AP

Okrem iného však dokument priamo neprikazuje prevziať celú agendu WHO nastavenú globálne. Iba povzbudzuje vlády jednotlivých krajín, aby tieto opatrenia prijali.

V neposlednom rade vyvoláva pochybnosti článok 18 o komunikácii a verejnom povedomí, kde odporcovia videli zásah do slobody slova či výzvy k cenzúre.

V dokumente sa však nepíše o „jednom správnom názore“ na pandémiu, ale o komunikácii vedecky podložených faktov a upozorňovaní najmä na riziká spojené s opatreniami. WHO tiež od štátov chcelo, aby vlády upravili komunikáciu, ktorá by bola postavená na dôvere vo vedu a verejné zdravotné inštitúcie, v autority či agentúry.

To bol však problém na Slovensku, kde boli autority vrátane lekárov vystavované verejnému lynču. Napríklad extrémista Daniel Bombic zverejňoval adresy lekárov a ich osobné údaje, čím z nich robil verejné terče pre ľudí, ktorí pandémiu popierali.

Stanovisko za Slovensko predložil antivaxer

Väčšia časť takzvaných alternatívnych médií v posledných troch rokoch ťažila z kritiky protipandemických opatrení. Potvrdil to aj terajší poslanec SNS a splnomocnenec vlády pre manažment pandémie Peter Kotlár, ktorý moderuje svoju internetovú televíziu Slovan. Aktuálne iba na Facebooku.

Ide o vyštudovaného telovýchovného lekára a ortopéda z Martina, ktorý je človekom z dezinfoscény. Popiera základné fakty a verí v rôzne konšpiračné teórie. Ako poslanec chcel riešiť chemtrails a spochybňoval vakcíny v plnej miere.

Peter Kotlár. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Kotlár vo vysielaní vravel, že na kritike pandémie „vyrástla alternatíva“, ktorá sa aj vďaka tomu dostala do vlády. Myslel tým seba a ďalších poslancov za SNS.

Snaží sa vyšetriť manažment pandémie a Slovensko ho poslalo do Švajčiarska odmietať akékoľvek konštruktívne diskusie o pandemickej zmluve. Predtým v TV Slovan hovoril, že pandémia bola iba „agenda politických vrážd“.

Návrh pandemickej zmluvy je podľa Kotlára iba „bianco šekom“, ktorý obsahuje viaceré obsahovo neurčité záväzky.

„Vágne formulácie viacerých ustanovení vytvárajú značný priestor pre subjektívne posudzovanie a svojvôľu generálneho riaditeľa pri rozhodovaní s celosvetovými dôsledkami,“ píše sa v stanovisku, ktoré za Slovensko vypracoval Kotlár spolu s „tímom právničiek“.

Kotlár spochybňoval opatrenia proti šíreniu vírusu aj v čase, keď v slovenských nemocniciach umierali na covid stovky ľudí.

Splnomocnenec vlády v živom vysielaní na sociálnej sieti priznal, že v Ženeve potreboval spraviť obštrukciu. „My sme potrebovali dôvod, aby sme naštrbili dôveru toho čistého stola WHO medzi jednotlivými členskými štátmi, ktoré boli pripravené za každú cenu dorokovať, dodiskutovať a dohodnúť sa na tých jednotlivých bodoch a tých obmedzeniach,“ komentoval pandemickú zmluvu.

Dodal, že potreboval odmietnutie zmluvy zastrešiť „nejakým jedným veľkým dôvodom“, aby sa nemuselo diskutovať o konkrétnych bodoch. Tým konkrétnym dôvodom má byť obstarávanie vakcín eurokomisiou u spoločnosti Pfizer.

„Nebudeme rokovať ani sa zúčastňovať nejakých vážnych diskusií a pripomienkovaní k jednotlivým bodom, keď stále prebieha kauza Pfizergate,“ vravel Kotlár. Premiér Robert Fico ešte vlani vyhlásil, že za pandemickou zmluvou sú „nenažraté farmafirmy“.

Po atentáte má Kotlár oslabenú pozíciu

Kotlár aktuálne vysiela naživo spoločne s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou na facebookovej stránke Martina a Peter. Desať dní po atentáte na premiéra vravel, že agendu spojenú s vyšetrovaním covidu „odložil nabok“.

Dával to do súvislosti so zdravotným stavom Roberta Fica, ktorý podľa Kotlára nemohol rozdávať „požehnania“ na veci, ktoré vládna koalícia robí.

„Vždy sa vyčkávalo na neho a každý, kto potreboval nejaké posvätenie svojej práce, išiel za ním a to posvätenie buď dostal, a vtedy mal pocit, že za ním niekto stojí, alebo nie. Teraz sa stalo toto a tí ľudia stratili posvätenie…“ vysvetľoval Kotlár fungovanie koalície.

Splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie tiež povedal, že nakoniec sa jeho agenda môže skončiť neúspechom. Vravel to v súvislosti so slovami Roberta Fica, ktorý mal niečo zásadné povedať, keď odchádzal na operačnú sálu. Kotlár neprezradil, o čo išlo.

Ako hodnotia pandémiu kontrolóri

Kým vyšetrovanie pandémie zo strany Kotlára prebieha naďalej pod rúškom anonymity, keďže výstupy z jeho investigatívy zatiaľ nie sú, verejnosť o riadení pandémie informovali aspoň kontrolóri.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil súhrnnú správu, v ktorej popísal prehrešky pri manažovaní covidu. Medzi najzávažnejšie nedostatky patrí spôsob nákupu zdravotníckych pomôcok.

Kontrolóri napríklad konštatovali, že kým nákupná cena rúška bola v Univerzitnej nemocnici Bratislava pred pandémiou sedem centov na kus, počas pandémie sa jedno rúško nakupovalo za 56 centov.

Nákupy hmotných rezerv a niektorých samospráv „indikovali neprimerané predraženie viacerých zdravotníckych pomôcok (najmä chirurgických rúšok/masiek, návlekov na obuv, čiastočne ochranných oblekov, rukavíc, okuliarov),“ zhodnotil NKÚ.

Upozornili aj na „nedostatočnú pripravenosť štátnych hmotných rezerv na pandémiu“. Naopak, kritizujú aj zbytočný nákup vakcín v roku 2022. Slovensko podľa kontrolórov „reálne nepotrebovalo nakúpiť ani jednu dávku vakcíny, v skutočnosti mu bolo dodaných ďalších 5,8 milióna dávok,“ píše sa v správe.

Dôležitým dôsledkom zlého riadenia pandémie bolo podľa NKÚ aj to, že obyvateľom Slovenska spomedzi krajín Európskej únie najviac skrátila očakávaná dĺžka života pri narodení. Rovnako tak dopadlo aj Bulharsko.

V priemere sa na Slovensku skrátil priemerný vek dožitia o 2,2 roka. Pre covidom bola na priemerná dĺžka života na Slovensku 77 rokov.

V dôsledku pandémie na Slovensku zomrelo dokopy 21-tisíc obyvateľov.

Predseda NKÚ však aj pochválil krízové riadenie počas pandémie. „Ak by nebolo veľké množstvo dobrovoľníkov, armády, ale aj hygienikov, lekárov či predstaviteľov miestnej samosprávy, tak Slovensko by malo ešte väčšie negatívne dôsledky spôsobené pandémiou, ako v skutočnosti dnes identifikujeme,“ zhodnotil Ľubomír Andrassy.