Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) minulý týždeň rozhodol, že švajčiarska vláda porušila ľudské práva svojich občanov, pretože neprijala dostatočné opatrenia na ich ochranu pred klimatickými rizikami.
Predmetný rozsudok považujem za príklad aktivistickej justície, ktorá v duchu progresivistickej ideológie neváha ignorovať aj prírodné zákony.
Klíma na Zemi sa nesporne mení, a to už od samého začiatku existencie planéty Zem, teda aj v čase, keď človek bol ešte neznámym tvorom. Vedecký spor o to, či v súčasnosti hlavnou príčinou zmeny klímy je alebo nie je ľudská činnosť (najmä produkcia oxidu uhličitého), riešiť nemienim, pretože – na rozdiel od progresivistických ideológov – viem, že to neviem.
Čo viem, je skutočnosť, že európske štáty sa podieľajú na produkcii oxidu uhličitého na Zemi len z cca 8 percent. Podiel priemyslu Švajčiarskej konfederácie na celkovej produkcii tohto plynu na Zemi sa teda bude pohybovať zrejme len na úrovni promile.
Argumentovať, že právo na súkromie a osobný život opísané v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa právo nebyť ovplyvnený zmenou klímy, je v právnom štáte alebo spoločenstve právnych štátov nemysliteľné.
Preto aj keby v dôsledku tohto „prelomového“ rozsudku ESĽP Švajčiarsko úplne zlikvidovalo produkciu oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov, zemskou klímou to ani nepohne.
Argumentovať akoukoľvek metódou právneho výkladu, že právo na súkromie a osobný život opísané v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa právo nebyť ovplyvnený zmenou klímy a zakladá povinnosť členských štátov dohovoru toto právo zabezpečiť, je navyše v právnom štáte alebo spoločenstve právnych štátov nemysliteľné.
Bohužiaľ sa tak ukazuje, že sudcovia ESĽP rozhodujú v poradí: mám pred očami výsledok a podľa toho volím zdôvodnenie, aby som k nemu došiel.
Predmetný rozsudok má preto charakter iba ideologickej proklamácie bez akéhokoľvek vplyvu na realitu. Justícia plodiaca takéto rozhodnutia v skutočnosti len devalvuje a ničí prestíž týchto predtým vážených spoločenských inštitúcií a úctu ľudí k nim a vo svojich dôsledkoch je škodlivá pre všetkých. Takéto produkty justície v skutočnosti nemajú nič spoločné s právom, právnym štátom a spravodlivosťou.
Celé rozhodnutie je, samozrejme, nezmysel a popiera zmysel a princípy písaného práva. Vytýkať práve Švajčiarsku, že robí pre životné prostredie málo, to chce poriadnu dávku sudcovského aktivizmu.
Autor je český senátor, predseda Stálej komisie Senátu pre Ústavu Českej republiky a parlamentné procedúry.
Pôvodný text: Evropský soud pro lidská práva nepochybně překročil Rubikon. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.