Je dobre, keď veríme a dôverujeme Ježišovi

Nedeľa 5. 4. 2020 je Kvetnou nedeľou i nedeľou utrpenia Pána Ježiša. Ako spomienka na Ježišov vstup do Jeruzalema sa číta úryvok z Evanjelia sv. Matúša (Mt 26,14-27,66). A ako spomienka na Ježišovo utrpenie a smrť sa číta úryvok z Evanjelia sv. Jána (Jn 26,14-27,66). K tomu tri krátke poznámky.

(1) Ježišovo pôsobenie sa často vykladá ako výstup do Jeruzalema (napr. J. Ratzinger, Ježiš Nazaretský, 2. zväzok, s. 11). Potom Ježišov vstup do Jeruzalema možno chápať ako zavŕšenie tejto Ježišovej životnej cesty. 

Mnohí autori napísali knihy duchovného života, kde chápali životnú cestu človeka ako duchovný výstup k Bohu. Napríklad sv. Bonaventúra (1221 – 1274) napísal dielo Itinerarum mentis In Deum (Putovanie mysle do Boha). Podobne sv. Róbert Bellarmín (1614) napísal knihu duchovného života De ascensione mentis in Deum per scalas rerum creatarum (Výstup mysle k Bohu po stupňoch stvorených vecí).

Ako kresťania, ktorí nasledujeme Krista, môžeme chápať svoj život ako púť, ako vystupovanie k Bohu. Nie sme dezorientovaní, ale máme jasné smerovanie k Bohu, k nebeskému Jeruzalemu, tam, kde sídli Pán Boh. 

(2) V Evanjeliu sv. Jána Ježiš veľmi často pripomína: aby sa splnilo Písmo a predpovede Písma a prorokov. Ako keby bol neslobodný a determinovaný predpoveďami Písma. Podľa predpovede Písma smeruje v ústrety smrti na kríži, ale cez smrť k vzkrieseniu. 

Aj naša životná púť smeruje nezadržateľne k smrti. S tým nemôžeme nič urobiť, nedá sa to zásadne ovplyvniť. Skrátka zomrieme. Či sa nám to páči, alebo nepáči. Smerujeme k temnej bariére smrti ako Kristus k temnej hodine kríža. Aké je dôležité uveriť, že Kristus vstal z mŕtvych a prešiel do neba k Otcovi a je po jeho pravici...

(3) Poslednú poznámku venujem jeho slovám na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“ (Jn 27,46). Tieto slová možno vykladať psychologicky a teologicky. Psychologicky Ježiš prežíva na kríži pri zomieraní veľkú bolesť a opustenosť. Tento stav sa odzrkadľuje vo výkriku opustenosti! 

Ak sa na tento Ježišov výkrik pozrieme teologicky, ukáže sa niečo viac. Je to zároveň modlitba! Ježiš kričí k Otcovi túto modlitbu. A zomiera. Ak je tento Kristov výkrik modlitbou, je vyjadrením viery a nádeje, lebo v tejto ťažkej životnej situácii Kristus volá k Bohu ako k poslednej inštancii a žiada ho, aby zasiahol svojou mocou... A Boh zasiahol svojou mocou a Ježiša vzkriesil z mŕtvych...

Kiež by sme mali aj my takú dôveru a vieru v Boha, aby sme v rozhodujúcich životných situáciách dokázali pozdvihnúť svoj hlas modlitby k Bohu...

Peknú a požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

Foto: pravoslavie.ru