Putin očakávane zvíťazil v prezidentských voľbách Ďakoval voličom i vojakom a vyslovil Navaľného meno po prvý raz za celé roky

Víťazom prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa konali od 15. do 17. marca, sa podľa očakávaní stal doterajší šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý získal 87,8 percenta hlasov. Vyplýva to z údajov exit pollu, ktorý po zatvorení posledných volebných miestností v exkláve Kaliningrad zverejnila televízia Rossija 24.

Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.

Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Putin získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.

Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.

Ruské prezidentské voľbyProtestné akty, kyberútoky, ale aj výbušniny v ukrajinskej hlasovacej miestnosti

TASRPostoj

Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999 vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.

Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa držali línie Kremľa.

Putin poďakoval voličom i vojakom

Putin sa v noci na pondelok poďakoval voličom za podporu v prezidentských voľbách. Podporu občanov považuje za vyjadrenie dôvery.

„Chcem sa poďakovať občanom Ruska, ktorí prišli do volebných miestností a hlasovali,“ vyhlásil Putin na tlačovej konferencii vo svojom hlavnom volebnom stane v Moskve po zverejnení exit pollov a prvých výsledkov, ktoré mu predpovedajú zisk 87 percent hlasov.

„Chcem poďakovať vám všetkým a všetkým občanom za podporu a dôveru,“ povedal.

Zároveň osobitne poďakoval vojakom bojujúcim na Ukrajine, ktorí podľa neho plnia ten najdôležitejší cieľ – ochranu občanov.

Putin tiež vyhlásil, že Rusko sa nenechá zastrašiť a utláčať. „Nezáleží na tom, ako veľmi nás chcú zastrašiť, nezáleží na tom, ako veľmi chcú utláčať nás, našu vôľu, naše svedomie – nikomu sa nikdy nič také nepodarilo. Nefungovalo to doteraz a nebude to fungovať ani v budúcnosti. Nikdy,“ dodal Putin.

Myšlienku prepustenia Navaľného vraj podporoval

Vo voľbách hlasovala na ruskej ambasáde v Berlíne aj Julija Navaľná, manželka opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý zomrel vo februári vo väzení. Novinárom povedala, že na lístok napísala meno svojho zosnulého manžela.

Ďalej uviedla, že pre Putina nemá žiadny odkaz, označila ho však za vraha a gangstra, ktorý jej krajinu zatiahol do vojny.

Šéf Kremľa vyhlásil, že smrť jeho väzneného oponenta bola „smutnou udalosťou“. Povedal tiež, že podporoval myšlienku prepustenia Navaľného v rámci výmeny väzňov.

Putina niekoľko dní pred Navaľného smrťou informovali o návrhu prepustiť ho. Podľa vlastných slov s touto myšlienkou súhlasil pod podmienkou, že sa Navaľnyj nevráti do Ruska.

Putin na tlačovej konferencii po prezidentských voľbách v Rusku vyslovil Navaľného meno na verejnosti po prvý raz za celé roky, priblížila AFP. Za neobvyklé to označila aj AP.

Vdova po ruskom opozičnom lídrovi Julija Navaľná. Foto: TASR/AP

Demonštranti v Nemecku držia transparent s podobizňou Navaľného. Foto: TASR/AP

„Pokiaľ ide o pána Navaľného. Áno, zomrel. Je to smutná udalosť,“ povedal Putin. „Niekoľko dní pred tým, ako pán Navaľnyj zomrel, mi niekoľkí kolegovia povedali... o myšlienke vymeniť pána Navaľného za niektorých ľudí, ktorí sú vo väzení v západných krajinách... Povedal som ‚súhlasím‘,“ doplnil Putin.

Navaľnyj zomrel v polovici februára vo väzení za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody, ktorý bol považovaný za politickú odplatu za jeho kampaň proti politike Kremľa.

Jeho spolupracovníci koncom februára uviedli, že pred Navaľného úmrtím prebiehali rokovania o jeho výmene, ktoré boli už v záverečnej fáze. Rusko malo za Navaľného údajne dostať zabijaka pracujúceho pre Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) Vadima Krasikova, ktorého väznia v Nemecku.

Reakcie na voľby v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil voľby v Rusku za simulované bez legitimity. Tvrdí, že Putin je chorý z moci a robí všetko pre to, aby vládol navždy. „Všetkým na svete je jasné, že táto osoba, ako sa to už v priebehu dejín často stalo, je jednoducho chorá z moci a robí všetko pre to, aby vládla navždy,“ vyhlásil Zelenskyj. „Táto imitácia volieb nie je a nemôže byť legitímna. Táto osoba by mala byť súdená v Haagu,“ dodal.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron vraví, že „takto nevyzerajú slobodné a spravodlivé voľby“. Britský rezort diplomacie tiež uviedol, že konaním volieb na okupovanom ukrajinskom území Rusko ukazuje, že nemá záujem nájsť cestu k mieru. Británia bude „naďalej poskytovať humanitárnu, ekonomickú a vojenskú pomoc Ukrajincom, ktorí bránia svoju demokraciu“.

Česká diplomacia tvrdí, že voľby v Rusku neprebehli transparentne ani demokraticky. „Uskutočnili sa počas prebiehajúcej agresívnej vojny proti Ukrajine a v podmienkach systematického potlačovania ruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií a akéhokoľvek náznaku opozície... Veríme, že ruskí občania by mali mať právo zvoliť si vedenie štátu v skutočne slobodných a demokratických voľbách,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že prezidentské voľby v Rusku nie sú legálne, slobodné ani spravodlivé, pretože sa konali v atmosfére tvrdých represií a v rozpore s medzinárodným právom aj v okupovaných častiach Ukrajiny.

Výsledok volieb spochybnili aj Spojené štáty. Biely dom uviedol, že voľby v Rusku očividne neboli slobodné ani spravodlivé, keďže Putinovi oponenti boli uväznení alebo im zabránili kandidovať.

Profil Vladimira Putina

Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (v súčasnosti Petrohrad) do robotníckej rodiny. V rokoch 1970 – 1975 študoval právo na Leningradskej štátnej univerzite. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov ukončil v Moskve Vyššiu školu KGB (Výbor štátnej bezpečnosti – sovietska tajná služba).

V rokoch 1985 – 1990 pôsobil ako agent v Drážďanoch v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Ešte pred odchodom do NDR sa v roku 1983 oženil s letuškou Ľudmilou Škrebnevovou, spolu žili do roku 2013.

Po návrate do vlasti pracoval najskôr na Leningradskej štátnej univerzite ako pomocník rektora pre medzinárodné otázky. Od júna 1991 začal pôsobiť na leningradskej radnici, najskôr ako predseda Výboru pre zahraničné vzťahy a od roku 1994 ako prvý zástupca starostu Anatolija Sobčaka.

Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách sa Putin aj s rodinou presťahoval v roku 1996 do Moskvy, kde sa začala jeho politická kariéra. Už nasledujúci rok v marci sa stal zástupcom riaditeľa prezidentskej kancelárie. V júli 1998 sa postavil na čelo ruskej tajnej služby FSB (Federálna bezpečnostná služba) a od marca 1999 zastával post tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie. V auguste 1999 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval za premiéra.

Putin na pondelkovej tlačovej konferencii. Foto: TASR/AP

V posledný deň roku 1999 presne na poludnie však 68-ročný Jeľcin neočakávane oznámil, že rezignuje na najvyššiu funkciu v štáte, a svoje právomoci odovzdal dovtedy nie príliš známemu 47-ročnému Vladimirovi Putinovi, ktorý od tých čias jednoznačne ovláda ruskú politiku.

Po rezignácii Jeľcina z postu hlavy štátu 31. decembra 1999 sa stal Putin až do prezidentských volieb úradujúcim prezidentom. Voľby, ktoré sa konali 26. marca 2000, vyhral so ziskom 52,94 percenta hlasov.

Odvtedy zvíťazil v prvom kole v každých prezidentských voľbách, na ktorých sa zúčastnil – stalo sa tak vo voľbách konaných 14. marca 2004, 4. marca 2012 a 18. marca 2018. Pred voľbami v roku 2012 sa mu podarilo presadiť predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov. V rokoch 2008 – 2012 zastával Putin post predsedu ruskej vlády, prezidentom bol Dmitrij Medvedev.

Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove formuloval Putin obhajobu ruských geopolitických záujmov. Kľúčovou tézou jeho prejavu, ktorý predniesol 10. februára 2007, sa stalo odmietnutie jednopolárneho modelu sveta.

Vzťahy medzi USA a Európskou úniou na jednej strane a Ruskom na strane druhej sa začali výrazne zhoršovať po anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických skupín na východe Ukrajiny.

V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 oznámil Putin svoje rozhodnutie začať „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“. Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Vladimir Putin sa v tohtoročných marcových prezidentských voľbách uchádzal už o piate funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie opäť kandidovať na post hlavy štátu oznámil začiatkom decembra 2023. Ústredná volebná komisia ho oficiálne zaregistrovala 29. januára 2024.